V novembri celkový rast cien tovarov a služieb zrýchlil na 5,6 %. Podľa analytičky Evy Sadovskej zo spoločnosti Wood & Company dosiahli vybrané tovary a služby 17-ročné maximum, čiže ich cena je najvyššia od roku 2004. Oproti vlaňajšku sme si najviac priplácali za pohonné látky a tabak, tempo zdražovania však zrýchlilo aj v prípade potravín a nealkoholických nápojov.
Štatistický úrad SR zverejnil novembrový vývoj cien tovarov a služieb. Spotrebiteľské ceny sa medzimesačne, teda oproti októbru 2021, zvýšili o 0,5 %. Na medziročnej báze prišlo k nárastu cien až o 5,6 %, čo predstavuje oproti predchádzajúcim mesiacom ďalšie zrýchlenie tempa zdražovania. Inflácia tak zároveň dosiahla maximum od decembra 2004, teda 17-ročný rekord.
Spotrebitelia sú na vyššie ceny citlivejší
„V novembri si Slováci medziročne priplácali najmä za alkoholické nápoje a tabak a to 7,7 percenta. Dôvodom boli tabakové výrobky, ktoré si nárast cien o vyše 15 percent pripísali na svoje konto kvôli vyššej spotrebnej dani. Drahší ako vlani bol aj alkohol, hlavne destiláty a víno,“ uvádza Eva Sadovská a zároveň dodáva: „Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v novembri zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania. Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast spotrebiteľských cien na Slovensku.“
Kým počas prvých piatich mesiacov tohto roka boli potraviny medziročne lacnejšie o cca jedno percento, momentálne je tomu už inak. V novembri si Slováci za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali medziročne až 4,5 percent. Oproti vlaňajšiemu roku platili zákazníci v obchodoch viac najmä za oleje a tuky, mlieko a syry, a chlieb a obilniny.
Prečo potraviny dražejú?
Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. „Čoraz viac producenti ako dôvod číslo jeden uvádzajú drahšie energie potrebné na výrobu. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, čiže na chov zvierat. Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr či neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Naši producenti a obchodníci ale upozorňujú aj na opatrenia štátu – na vyššie príplatky za nadčasy a prácu cez víkend či na vyššiu minimálnu mzdu,“ vysvetľuje Eva Sadovská. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení v súvislosti s pandémiou. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.
O slovo sa hlási surovinová kríza
Aj na Slovensku je už od jari takpovediac etablovaný pojem „surovinová kríza“, ktorý súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie. Veľmi dobre ho už poznajú v stavebníctve, automobilovej výrobe, vo výrobe elektroniky či papiera, ale aj v iných priemyselných odvetviach. Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobuje pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok zdražovanie. Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou Covid-19. Tá už takmer dva roky ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov.
Tempo zdražovania sa v prípade potravín ešte zrýchli
„Kým v januári dosahovala inflácia úroveň 0,7 percenta, v máji spoľahlivo prekročila 2 percentá , pričom v novembri dosiahla až 5,6 percent. Celoročnú infláciu pre tento rok tak očakávame na úrovni okolo 3 percent. Predpokladáme, že tempo zdražovania v decembri ešte zrýchli v prípade potravín a nealkoholických nápojov a to na cca 5 percent. V prvom štvrťroku 2022 by dokonca inflácia potravín mohla byť ešte vyššia, na úrovni presahujúcej 6 percent. Počas nasledujúcich mesiacov bude naďalej medziročne drahší tabak, pohonné látky či stavebný materiál. Kým v tomto roku sú energie medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend otočí a to pod vplyvom rastúcich cien energií na svetových trhoch. Slovákom tak náklady na bývanie v budúcom roku vzrastú aj z dôvodu vyšších cien elektriny a plynu. V roku 2022 tak celková inflácia zrýchli a v priemere by mohla dosiahnuť až 5 percent. Strop by mal byť dosiahnutý v prvom štvrťroku 2022 (6 – 7 percent) a následne by malo prísť k postupnému spomaľovaniu inflácie,“ tvrdí Eva Sadovská.