Podľa zistení najnovšieho prieskumu spotrebiteľského platobného správania European Consumer Payment Report muselo kvôli pandémii zmeniť prácu až 30 % Slovákov. Približne päť percent odišlo z práce dobrovoľne, aby podporili svoju rodinu. Ďalších 25 % bolo donútených prestať vykonávať aktuálnu prácu, pretože pôsobili v segmente, ktorý bol pandémiou priamo ovplyvnený. Niektorí dostali vládnu podporu, ale celkovo až 19 % prišlo aj o časť alebo o celý príjem.
Zistenia vychádzajú z najnovšieho prieskumu spotrebiteľského platobného správania European Consumer Payment Report 2021, ktorý koncom novembra vydala spoločnosť Intrum. Na prieskume sa zúčastnilo 1000 Slovákov.
Kto na pandémiu doplatil najviac?
Z pohľadu pracovnej stability prieskum zaznamenal najhoršie dopady u strednej generácie (45-54 roční). Až štvrtina z nich musela prestať pracovať v oblasti, v ktorej pôsobili, kvôli povahe svojej práce, čo sa odrazilo aj na znížení príjmu. V rámci príjmových skupín boli takéto dopady citeľné najmä u ľudí s nižšími príjmami. Tu je zároveň aj najväčší podiel (7 %) tých, ktorí odišli z práce dobrovoľne, aby sa postarali o svojich blízkych.
Z celoeurópskeho pohľadu je situácia porovnateľná
Mužom sa darilo miernejšie lepšie ako ženám, ale rozdiely vo výsledkoch sú len malé. Celkovo situácia na Slovensku zodpovedá celoeurópskym výsledkom. Ak sa však na to pozrieme jednotlivo, zistíme, že pandémia ešte výraznejšie polarizovala Európu. Z krajín je na tom najlepšie Estónsko, kde až 82% opýtaných nezaznamenalo žiaden dopad pandémie na svoju prácu. Najhoršie je na tom Španielsko, kde si stabilitu práce udržalo 62 %. Priamy negatívny dopad zaznamenalo Portugalsko (23%) a Španielsko (22%), kde takmer štvrtina obyvateľov prišla o prácu a aj príjem, prípadne boli nútení začať pracovať v inom odvetví.
Je to naozaj také čierne?
Zdá sa, že pracovná stabilita nie je jediným kritériom, ktoré ovplyvňuje finančnú pohodu Slovákov. Svoju rolu tu zohráva aj finančná gramotnosť a osobná zodpovednosť človeka. Síce tretina Slovákov opustila svoje dovtedajšie pracovné pôsobenie, máme naproti tomu 70 % Slovákov, ktorých zamestnanecká situácia ostala nezmenená. Avšak aj napriek tomu iba polovica Slovákov udáva, že ich finančná pohoda a schopnosť platiť účty včas neboli ovplyvnené a súčasne len jeden zo štyroch (25%) tvrdí, že pandémia na nich buď už nemá alebo ani nemala negatívny finančný vplyv.
„Je zrejmé, že u tých, ktorí sa dokážu na veci pozrieť z nadhľadu a nepodliehajú panike, sa to odráža ja na miere ich finančnej zodpovednosti. Slováci, ktorí majú zdravé finančné návyky, sa dokázali otriasť a nenechali sa pandémiou zatlačiť na dno. Ak boli nútení odísť zo segmentu postihnutého pandémiou, dokázali sa presunúť inde,“ dodáva Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.
