Počet fajčiarov na Slovensku dlhodobo klesá. Z údajov Úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že kým v roku 2009 aktívne fajčilo približne 40 % obyvateľstva, v roku 2019 to bolo už len necelých 20 % ľudí. Čísla zo Slovenska kopírujú globálny trend, ktorý v posledných rokoch ukazuje, že fajčenie je v móde čoraz menej. Aj preto musia tabakové koncerny neustále prichádzať s novými alternatívami. A čoraz viac než o tabakovom trhu začínajú hovoriť o trhu nikotínovom.
Ešte pred pár rokmi nebol problém na ulici zazrieť človeka, ktorý vydýchol hustý kúdoľ bieleho dymu s výraznou vôňou, ktorý sa však ani zďaleka nepodobal na cigaretový dym. Vaporizéry, elektronické cigarety a ich najrôznejšie alternatívy sa začali do módy dostávať približne pred piatimi rokmi, no ich príbeh bol podobný ako pri iných experimentoch a alternatívach pre fajčenie. Módna vlna rýchlo opadla.
Zlomovým okamihom na Slovensku bol rok 2017. Spoločnosť Philip Morris Slovakia ako prvá predstavila spotrebiteľom nahrievaný tabak produktom Iqos. Na rozdiel od iných alternatív klasického fajčenia si zariadenie na inhaláciu bezdymového tabakového výrobku rýchlo obľúbilo množstvo používateľov a zostali mu verní dodnes. Po dlhoročných pokusoch a omyloch pri rôznych zariadeniach sa tak zdá, že práve nahrievaný tabak by mohol byť pre tabakový priemysel cestou aj v budúcnosti.
„Naša spoločnosť má vo svojom portfóliu v zahraničí podobné produkty. Podrobnosti ohľadom našich plánov na Slovensku zo strategických dôvodov nateraz neprezradím, ale môžem potvrdiť, že v tejto kategórii vidíme veľký potenciál a považujeme za zdravé vniesť do nej väčšiu konkurenciu,“ hovorí manažér komunikácie spoločnosti JTI Slovak Republic Martin Jaroš. Podrobnosti o svojich plánoch na Slovensku odmietol prezradiť aj riaditeľ vonkajšej komunikácie vo firme British American Tobacco Tomáš Tesař.
V Česku je na trhu produkt s názvom Glo, ktorý taktiež nahrieva tabak namiesto toho, aby ho spaľoval. „Momentálne to monitorujeme a môže sa stať, že aj na Slovensku ponuku výrobkov v tejto kategórii rozšírime. V každom prípade platí, že preferencie českých a slovenských fajčiarov sú z hľadiska spotrebiteľa a jeho potrieb viac-menej identické,“ uvádza Tomáš Tesař.
Aj naďalej tak jedinou spoločnosťou, ktorá na Slovensku ponúka zariadenia na zahrievaný tabak, zostáva firma Philip Morris Slovakia. V Bratislave nedávno predstavila aj laboratórium, ktoré názorne ukazovalo rozdiely medzi klasickým fajčením a jeho alternatívami. „Veríme, že každý dospelý fajčiar má právo na prístup k informáciám o bezdymových alternatívach, ktoré sú pre jeho zdravie lepšou voľbou. Prostredníctvom tejto aktivity sa snažíme názorne vysvetliť, v čom je rozdiel medzi horením a zahrievaním tabaku,“ vyhlásil generálny riaditeľ Philip Morris Slovakia Petr Šedivec.
Všeobecný nárast popularity alternatívnych spôsobov užívania tabaku potvrdzujú aj údaje, ktoré má k dispozícii agentúra Euromonitor International. V roku 2020 zachytila pokračovanie dlhodobého trendu, ktorým je odklon spotrebiteľov od klasických cigariet smerom k nahrievanému tabaku, žuvaciemu tabaku, cigarám a cigarkám. „Objem celkového predaja pokračuje v náraste v porovnaní s klasickými cigaretami,“ hovorí Lina Sidorenke zodpovedná za komunikáciu v agentúre.
Na tabak sa minulo viac
Obrovský nárast popularity zahrievaného tabaku ukazujú aj údaje agentúry NielsenIQ. V období od júla 2020 do júna 2021 zaznamenala nárast predaja tejto fajčiarskej alternatívy až o 40 %. „Celkovo sa tak predalo za posledný rok 35 miliónov škatuliek, čo znamená až desatinu spotreby cigariet,“ hovorí Jana Magicová, group account manažérka spoločnosti NielsenIQ. Tieto produkty spotrebitelia vo väčšej miere vyhľadávajú na čerpacích staniciach a v tabakových predajniach, ktoré predajú až tri štvrtiny zahrievacích cigariet.
Hoci sa počas sledovaného obdobia na Slovensku predalo o niečo viac ako 344 miliónov škatuliek cigariet, čo je o desať miliónov menej ako v predchádzajúcom sledovanom období, spotrebitelia na Slovensku za tabakové výrobky zaplatili v priemere o 3 % viac a celkovo na ich nákup minuli takmer jeden a štvrť miliardy eur. „Pokles predaja však nebol všade rovnaký a za najväčším prepadom stojí trh horeca. Zavreté gastroprevádzky sa pre pandemické opatrenia vo svojich predajoch prepadli až o polovicu a kým pred dvoma rokmi sa cez tento kanál predala každá desiata cigareta, dnes je to až každá dvadsiata piata,“ uvádza Jana Magicová.
Najvýznamnejší kanál pre predaj cigariet predstavujú tabakové obchody s podielom takmer 30 % bez výraznejšej zmeny oproti predchádzajúcemu obdobiu. „Mnohí spotrebitelia čoraz častejšie volia aj lacnejšiu alternatívu k cigaretám, a tak sa na Slovensku v sledovanom období predalo 246 ton sypaného tabaku, čo je o 50 percent viac ako minulý rok,“ dodáva Jana Magicová.
Dvojsečné regulácie
Podľa posledných údajov Úradu verejného zdravotníctva na následky užívania tabaku každý rok vo svete zomrie osem miliónov ľudí, ďalší vyše milión úmrtí má na svedomí aj pasívne fajčenie. Zdravotné komplikácie súvisiace s fajčením ročne vyťahujú zo štátnych rozpočtov desiatky milióny eur a aj preto jednotlivé krajiny veľmi rázne pristupujú k regulácii tohto biznisu. Postupom času z trhu zmizli balenia cigariet s desiatimi kusmi, zakázalo sa označenie „light“, nie je možné predávať ochutené cigarety či cigarety s pukacími guľôčkami vo filtroch. To všetko sú opatrenia, ktoré majú zabrániť popularizácii užívania tabakových výrobkov, no zároveň nútia producentov prinášať na trh stále nové alternatívy.
„Vidíme, že v Česku a na Slovensku sú obrovským trendom nikotínové vrecúška. Nie je v nich žiaden tabak, dym ani žiadne výpary. Aj vďaka tomu sme videli celkom veľkú akceleráciu tejto kategórie. Nedosahuje takú úroveň ako v Škandinávii, ale začína to byť veľmi moderná alternatíva pre fajčiarov,“ hovorí Tomáš Tesař. Navyše pri tomto type produktov zatiaľ nie je obmedzená ani príchuť, takže na trhu sa stále vyskytujú nikotínové výrobky s mentolovou či inou príchuťou.
„Sme silní zástancovia možnosti voľby pre spotrebiteľa, preto nás mrzí toto obmedzenie, ale musíme ho rešpektovať,“ hovorí Martin Jaroš z JTI o obmedzeniach cigaretových variácií. „V kategórii tradičných cigariet sa snažíme zákazníkov osloviť širokou paletou rôznych formátov a inovatívnych dizajnov. Pre tých, ktorým vyslovene chýbajú príchute v cigaretách, ponúkame cigarky, ktoré stále môžu mať ‚pukačku‘ vo filtri, no obzeráme sa aj po iných produktových kategóriách,“ vysvetľuje.
Okrem čo najväčšej unifikácie výrobkov pre zníženie ich atraktivity štáty v rámci boja proti fajčeniu pravidelne pristupujú aj k zvyšovaniu spotrebných daní z tabaku. Naposledy na Slovensku spotrebná daň z tabaku narástla vo februári tohto roka, ďalšie zvyšovanie daní je naplánované na február 2023. „Dlhodobo podporujeme zvyšovanie spotrebných daní v našej oblasti podnikania. Zároveň však chceme, aby sa zabránilo prípadným šokom a skokovým nárastom. Ak by došlo k šokovému zvýšeniu spotrebných daní, vznikli by obrovské riziká predovšetkým v oblasti nelegálneho obchodu so štandardnými výrobkami, ktoré už dnes na Slovensku v nezanedbateľnej miere existujú hlavne na východe krajiny na hranici s Ukrajinou,“ upozorňuje Tomáš Tesař.
Z ohorku cigaretovník nebude
Okrem ľudského zdravia sa aj v tabakovom priemysle čoraz častejšie dostáva do popredia otázka environmentálnej nezávadnosti. Slovenské združenie pre značkové výrobky nedávno odštartovalo veľkú kampaň zameranú na boj proti odhadzovaniu cigaretových ohorkov do voľnej prírody. Reklamná kampaň a internetová stránka pracuje s heslom „Z ohorku ti cigaretovník nevyrastie. Nehádž ho na zem!“ a jej cieľom je upozorňovať spotrebiteľov na záťaž, ktorú ohorky po cigaretách znamenajú pre životné prostredie.
Internetová stránka kampane cigaretovnik.sk uvádza, že ročne sa na svete vyrobí približne šesť biliónov kusov cigariet. Z toho 4,5 bilióna končí ako nerecyklovaný odpad. Pätina dospelých fajčiarov na Slovensku nevidí nič zlé na tom, keď po dofajčení cigarety na verejnosti ohorok odhodí na zem, do kanála alebo na trávu. Mnohí dospelí fajčiari žijú v mylnej predstave, že ohorok je vyrobený z papiera (37 %) či dokonca bavlny (38 %) alebo z „niečoho iného“. „Ohorok z cigarety nepatrí na zem, ale do koša. Vzhľadom na obsah acetátu celulózy (bioplast vyrobený z drevnej buničiny) sa rozkladá až 15 rokov,“ píše sa na stránke kampane.
Okrem osvetovej kampane sa na Slovensku dnes dejú v tejto oblasti zmeny aj v právnych predpisoch. Novela zákona o odpadoch prenáša do domácej legislatívy smernicu o jednorazových plastoch. Tá okrem iného zavádza povinnosť označovať spotrebiteľské balenia piktogramom upozorňujúcim na prítomnosť plastov vo filtroch. Výrobcovia však upozorňujú na to, že vzhľadom na príliš veľké kontrolné známky na slovenských škatuľkách od cigariet už na nich popri zdravotných varovaniach nezostane dosť miesta na ďalšie informácie.
„Ako najjednoduchšie riešenie vidíme zmenšenie kontrolných známok na rozmer 16×32 mm obvyklý v EÚ, avšak diskusia s relevantnými ministerstvami viazne. Ak sa problém nepodarí uspokojivo vyriešiť, hrozí, že výrobcovia budú nútení zväčšiť cigaretové škatuľky, čo bude mať mimoriadne nepriaznivý vplyv na životné prostredie – spotrebuje sa viac materiálu, bude potrebných viac kamiónov na prevoz tovaru a podobne. Bol by to opačný efekt, ako sa od odpadovej smernice očakáva,“ upozorňuje Martin Jaroš. Zároveň dodáva, že táto hrozba sa už aj napĺňa – jeden z výrobcov práve začal dodávať na slovenský trh „slim“ cigarety v dvojnásobne zväčšených škatuľkách, takže polovicu ich objemu tvorí vzduch.
Peter Kapitán, peter.kapitan@atoz.sk
