Síce dostali prívlastok voľnopredajné, ale ich predaj až taký voľný nie je. Lieky proti kašľu, horúčke či črevným problémom, ktoré sa bežne používajú na samoliečbu, sa v zahraničí dajú kúpiť aj v supermarketoch či na čerpacích staniciach. Na Slovensku to však nie je možné a spotrebitelia sa k nim dostanú iba v lekárňach. Obchodníci by však uvoľnenie regulácie uvítali. Vyššia konkurencia by mohla znamenať, že by ich spotrebiteľská cena klesla.
Pečivo, mäsové výrobky, jogurty, ovocie a k tomu ešte jeden Ibalgin na bolesť hlavy. Aj takto môže vyzerať nákupný košík zákazníka v bežnom českom supermarkete. Avšak určite nie na Slovensku. Téma predaja voľnopredajných liekov mimo lekární sa objavuje už roky, ale doposiaľ sa nenašla politická vôľa na to, aby sa uvoľnila legislatíva. Mnohí obchodníci by zmenu opatrení privítali. Argumentujú aj tým, že spotrebitelia by tak získali viacero výhod.
„Ľudia nepotrebujú lieky iba od ôsmej do šiestej, choroba sa neobmedzuje len na pracovné dni,“ povedal ešte v roku 2004 vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac (ANO). Otvoril tak diskusiu o tom, prečo by lieky na kašeľ, horúčku či nádchu nemohli predávať napríklad aj supermarkety. Navrhovaná zmena sa dokonca dostala na rokovanie do parlamentu, ale napokon ním neprešla.
O pár rokov neskôr sa k téme vrátilo ministerstvo financií pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ). V Národnom programe reforiem z roku 2011 navrhovalo, aby sa lieky bez predpisu mohli nakupovať aj v obchode. „Konkurencia na trhu s liekmi sa posilní novelou zákona o liekoch, ktorá uvoľní predaj voľnopredajných liekov, teda liekov vydávaných bez lekárskeho predpisu, v iných registrovaných predajniach a uvoľní predaj liekov aj cez internet,“ uvádzal materiál.
Otvorenie trhu malo zvýšiť konkurenčný tlak, zlepšiť ich celkovú dostupnosť pre spotrebiteľov a znížiť ich cenu. S rezortom financií sa však nestotožnilo ministerstvo zdravotníctva a jeho šéf Ivan Uhliarik (KDH) sa postavil proti návrhu s tým, že pacientom by pri nákupe liekov v obchodoch chýbalo odborné poradenstvo. Navyše vtedajšia vláda padla, a tak z návrhu nebolo nič.
Proti dostupnosti voľnopredajných liekov mimo lekární sa dlhodobo stavajú lekárnici. Slovenská lekárnická komora viackrát argumentovala tým, že takýto krok by znamenal zvýšené riziko poškodenia zdravia ľudí a lieky by sa tým degradovali na bežný spotrebný tovar.
České skúsenosti
Voľnopredajné lieky sa dajú bežne kúpiť v obchodoch viacerých krajín vrátane Česka, Poľska, Rakúska či Nemecka. V Česku sa trh s liečivami uvoľnil ešte v roku 1998. Mimo lekární tam však možno predávať iba vybrané lieky, ktoré sú vhodné a bežne používané na samoliečbu. Ide o približne 300 položiek, z ktorých väčšinu tvoria liečivé čaje, ale na zozname sa nachádzajú aj lieky na nádchu, horúčku, bolesť, alergie či tráviace a črevné problémy.
Pracovníci všetkých nelekárenských predajných miest musia prejsť školením a získať certifikát spôsobilosti predaja vyhradených liečivých prípravkov. Úzky sortiment i povinnosti navyše spočiatku českých obchodníkov od predaja liekov odrádzali, ale trend sa začal pred pár rokmi meniť. Túto možnosť využívajú napríklad reťazce dm drogerie markt, Teta, Žabka či Coop, ale aj siete čerpacích staníc.
„Ľudia na našich predajných miestach, čo sú predovšetkým čerpacie stanice Benzina, Shell a OMV, predajne Pont na vlakových a autobusových staniciach a vybrané ubytovacie zariadenia a kúpele, oceňujú predovšetkým to, že majú lieky k dispozícii v okamihu, keď ich potrebujú,“ konštatoval pred časom pre časopis Zboží&Prodej Petr Malíř, riaditeľ spoločnosti Medipoint Services, ktorá predajné miesta prevádzkuje. Ako dodal, ľudia najčastejšie hľadali úľavu od akútnych problémov na cestách, ako napríklad bolesť hlavy, črevné problémy alebo bolesť chrbta.
Český Státní ústav pro kontrolu léčiv v súčasnosti eviduje viac ako 3 400 predajných miest, z ktorých sa mnohé nachádzajú v obchodoch na vidieku. Práve obyvatelia menších obcí často nemajú vo svojom bydlisku k dispozícii lekáreň, prípadne majú mimo jej otváracích hodín sťažený prístup k nákupu potrebných liekov.
Rastúci segment vitamínov
Zdravý životný štýl je trendom už niekoľko rokov. Pandémia ochorenia covid-19 však odštartovala ešte vyšší záujem spotrebiteľov o ich zdravie. V slovenských predajniach sa to prejavilo na výsledkoch predaja výživových doplnkov a vitamínov, ale aj ovocia a zeleniny.
„Segment výživových doplnkov v dm permanentne rastie a navyše aj koronakríza podnietila u zákazníkov vyšší záujem o vlastné zdravie v zmysle prevencie a posilnenia imunity. To sa výrazne odzrkadlilo na odpredajoch vitamínov a výživových doplnkov aj v našej sieti,“ vysvetľuje sortimentná manažérka siete dm drogerie markt Petra Kucejová. Ako pokračuje, v roku 2020 rástla kategória medziročne o viac ako 52 % a v roku 2021 v medziročnom porovnaní o 32 %. Sieť vo vybraných filiálkach, ktoré majú väčšiu predajnú plochu, ponúka širší sortiment výživových doplnkov. Vzhľadom na zvýšený záujem zákazníkov o sortiment dm plánuje rozšíriť tento koncept na čo najväčší počet filiálok, či už novootvorených, alebo regenerovaných.
Vitamínové doplnky sú v sieti Fresh najviac dynamicky rastúcou kategóriou. Najvyšší nárast predaja zaznamenali, prirodzene, počas prvej vlny pandémie, keď sa mnohí ľudia chceli zvýšeným užívaním vitamínov vyhnúť nákaze a posilniť si svoju imunitu, ktorá je spájaná predovšetkým s vitamínom D. „Dnes už nárast nie je taký silný, ale o túto komoditu je stále veľký záujem,“ potvrdzuje Martin Labaš, obchodný riaditeľ spoločnosti Labaš, ktorá sieť prevádzkuje. Coop Jednota Slovensko zaznamenala počas pandémie (marec 2020 – február 2021) vyšší záujem zákazníkov o vitamínové doplnky oproti predchádzajúcemu obdobiu o 28 %.
Ak by sa slovenská legislatíva uvoľnila a umožnila by obchodníkom ponúkať voľnopredajné lieky, viacerí by túto možnosť využili. Sieť dm drogerie markt by ich do svojho sortimentu určite zaradila. „Zo strany zákazníkov predpokladáme o tento typ sortimentu vysoký záujem. Najväčším plusom, ktorý by mohla priniesť takáto zmena legislatívy, je jednoznačne ľahšia dostupnosť liekov pre našich zákazníkov. A podľa skúseností napríklad zo susednej Českej republiky aj zníženie cien pre konečného spotrebiteľa,“ uvádza Petra Kucejová. Sieť Fresh by bola predaju voľnopredajných liekov otvorená a pri ich ponuke v maloobchode vníma len pozitíva. „Zákazník by si mohol vybaviť nákup na jednom mieste. Popri nákupe potravín by vedel rýchlo nakúpiť aj bežne užívané lieky proti bolesti, ktoré sú dostupné v lekárňach bez predpisu,“ myslí si Martin Labaš.
Vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednoty Slovensko Branislav Lellák hovorí, že v prípade zmeny legislatívy by predaj voľnopredajných liekov zvážili. „Režim voľného predaja liekov má svoje výhody, napríklad zvýšenie nákupného komfortu spotrebiteľov dostupnosťou vyhradených liekov, zníženie cien liekov v lekárňach vďaka konkurencii v maloobchode, konkurenčná výhoda maloobchodov predávajúcich lieky vo vzťahu k iným obchodom, ktoré lieky nebudú predávať,“ vyratúva. Na druhej strane však priznáva, že pre maloobchod by to znamenalo ďalšiu administratívu, ako aj zvýšenie nákladov. Bolo by totiž potrebné zabezpečiť povolenia na výdaj vyhradených liekov, vyškoliť personál a lieky si navyše vyžadujú osobitný režim pri manipulácii, umiestnení či skladovaní.
V hre sú plusy aj mínusy
Ako hlavné plusy otvorenia predaja sa spomínajú hlavne väčšia dostupnosť liekov aj konkurenčný tlak na ich spotrebiteľskú cenu. Ako možné riziká sa uvádzajú najmä neodbornosť pri predaji, ako aj vyššia spotreba liekov. „Nepredpokladáme, že by lepšia dostupnosť liekov zvýšila ich spotrebu. Ak niekto potrebuje liek na bolesť hlavy alebo hrdla, ide si ho kúpiť do lekárne. Ak lekáreň v okolí nie je, ušetrila by ľahšia dostupnosť voľnopredajných liekov zákazníkom čas aj peniaze, ktorý by museli investovať do cestovania za ich nákupom. Navyše je prirodzené, že širšie konkurenčné prostredie tlačí cenu produktov nadol,“ tvrdí Petra Kucejová. Martin Labaš konštatuje, že zníženie cien takýchto liekov by po uvoľnení opatrení bolo dosť možné. Pozorovať sa to podľa jeho slov dá pri vitamínoch, ktoré majú v supermarketoch v porovnaní s lekárňami nižšie prirážky.
Podľa odborníka na zdravotníctvo môže za prísnu reguláciu pri voľnopredajných liekoch chýbajúca kultúra takéhoto predaja v našom prostredí. „Možno je to aj silným vplyvom lekárnickej loby, možno slabou odvahou politických lídrov a možno mixom oboch, respektíve viacerých faktorov. Do úvahy treba brať aj populizmus, ktorý sa odvoláva na zníženú bezpečnosť konzumentov,“ vysvetľuje analytik INEKO Dušan Zachar. Súhlasí s tým, že uvoľnenie by zvýšilo dostupnosť, stlačilo ceny smerom nadol, ale zároveň vidí aj riziko vyššej spotreby liekov, keďže by boli k spotrebiteľom geograficky, časovo i finančne bližšie. „V dôsledku konkurenčného tlaku môžu skrachovať niektoré lekárne, ktorých marže pri väčšine sortimentu sú regulované, a tak pacienti môžu mať horšiu dostupnosť pri receptových liekoch,“ myslí si Dušan Zachar.
Ministerstvo zdravotníctva eviduje záujem o uvoľnenie pravidiel predaja tohto sortimentu. „Argumentácia zvýšením dostupnosti lieku občanovi je relevantná, tento prístup aplikujú iné krajiny, napríklad v Česku je zavedený predaj niektorých druhov liekov aj mimo priestoru lekární,“ uvádza hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Nevýhodou takéhoto prístupu je podľa jej slov chýbajúci odborný výdaj lieku a nižšia informovanosť pacienta. „Neodborným zaobchádzaním s liekom môže dôjsť k nadužívaniu až intoxikácii liekmi. Odborne spôsobilá osoba pacienta informuje o správnom spôsobe užívania lieku, možných interakciách a správnom skladovaní a zaobchádzaní s liekom po jeho exspirácii,“ konštatuje. Podľa slov Zuzany Eliášovej je ministerstvo zdravotníctva otvorené odbornej diskusii k tejto téme, ale v súčasnosti neiniciuje legislatívne zmeny, ktoré by umožnili predaj liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, mimo lekární.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
