Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname práve v novembrových dňoch. Pre Slovákov priniesla výrazné zmeny v ekonomike – v spotrebe a nakupovaní nevynímajúc. Analytička Wood & Company Eva Sadovská prezradila, čo sa v prípade obchodu, nakupovania i cien tovarov a služieb na Slovensku zmenilo za tri desaťročia najviac.
V súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2019 predajná plocha obchodov 3,74 mil. štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 štvorcového metra z plochy obchodu. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 mil. štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu.
Príchod zahraničných reťazcov
Koncom deväťdesiatych rokov začali pôsobiť na Slovensku zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov, zábavy, kultúry či gastronómie, a to všetko takpovediac pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.
Slováci si z platov môžu dovoliť nakúpiť viac
Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 – 40 % viac ako v roku 1989.
V minulom režime „byť bez práce“ takmer neexistovalo, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred desiatich rokov. Naopak, tesne pred vypuknutím sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod päť percent. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň osem percent.
Na nákup potravín dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi
Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2021 na úrovni 1 163 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednosušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.
Na nákup väčšiny položiek z potravín dnes Slovákom stačí odpracovať kratší čas ako kedysi. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj cukor. Menej času strávime v práci aj kvôli nákupom mliečnych výrobkov, avšak rozdiely už nie sú natoľko markantné. Na kúpu chleba dnes ale musíme odpracovať o niekoľko minút viac ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes pre Slovákov aj oblečenie a obuv. Kým kúpa lodičiek stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes je to v priemere iba jeden pracovný deň.
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne osemnásobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to päťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Pochopiteľne, takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov. Vyššia dostupnosť tovarov a služieb ale nie je iba výsledkom rastúcich nominálnych miezd, ale i väčšej konkurencie na trhu, zlepšenej efektivity výroby alebo vyššej dostupnosti globálnych značiek a reťazcov, ktoré si môžu dovoliť produkovať a ponúkať lacnejšie výrobky vďaka úspore z rozsahu.
Obchody už nie sú len o tovaroch
Nákupné správanie Slovákov a dostupnosť obchodov či tovarov tak prešli za posledných 30 rokov výraznými zmenami. Okrem vyššie spomenutých faktov majú dnes Slováci možnosť nakupovať online, nakoľko e-shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne. Z nakupovania chcú mať zákazníci zážitok a nielen mechanicky hádzať tovary do nákupných košíkov alebo vozíkov. Obchodné centrá sa stali zároveň nielen miestom pre nákupy. Podľa výsledkov septembrového prieskumu Datamar a MNForce až 43 % Bratislavčanov navštevuje nákupné centrá kvôli stravovaniu, 39 % kvôli zábave a relaxu a 27 % kvôli príležitosti stretnúť sa s priateľmi.
Trendom je ekologický prístup
Fenoménom nie je už ani tzv. nákupná turistika do okolitých krajín, ktorú ale v súčasnosti čiastočne stopla pandémia. Čoraz viac sa zároveň kladie dôraz na uvedomelý prístup k nakupovaniu a to z dôvodu snahy nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami, a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu.