Coop Jednota Krupina má spomedzi všetkých spotrebných družstiev najviac predajní, a to 160. Z toho je 48 supermarketov a 112 predajní potravín. Svoju sieť chce ďalej rozširovať a do budúcnosti plánuje zaviesť aj internetový predaj.

Sieť Coop Jednota Krupina prechádza výraznou modernizáciou. Aké investície si to vyžiadalo?

Rekonštrukcia existujúcich predajní i výstavba nových je najdôležitejší faktor zabezpečenia ďalšieho rastu firmy. Týmito dvoma líniami sme sa vydali už v 90. rokoch a je to dlhodobý proces. Vďaka tomu patríme na Slovensku medzi spotrebné družstvá, ktoré majú najlepšie rozvinutú sieť vidieckych supermarketov. Za posledné dva roky sme investovali do rozvoja siete, čo zahŕňalo asi 15 predajní a stavbu chladeného skladu pre Logistické Centrum Stred, približne desať miliónov eur.

Aké sú vaše ďalšie expanzné plány?

Práve dokončujeme výstavbu predajne na zelenej lúke v obci Vígľaš. Predajňa v Banskej Bystrici rozšíri počet našich supermarketov na 49, pretože zväčšujeme jej predajnú plochu. V závere septembra sme otvorili zrekonštruovanú predajňu v obci Sielnica a začali sme s výstavbou nového supermarketu v Brusne, ktorý by mal byť otvorený na jar. V budúcom roku počítame s výstavbou štyroch nových supermarketov a minimálne ďalších desať predajní by sme chceli modernizovať.

To sú veľké plány, ktoré budú, predpokladám, finančne náročné.

Finančne sme stabilní a ekonomicky úspešní. Pracujeme len s minimálnym úverom a všetko financujeme z vlastných zdrojov. Objem investícií sa ročne pohybuje v priemere okolo štyroch miliónov eur. Ďalší približne jeden milión eur ide na opravy a údržbu objektov.

Ako sa rekonštrukcia predajne pretavuje do jej výsledkov?

Pri každej investícii počítame, že sa raz vráti. V obchode je to však ťažké, pretože návratnosť sa počíta v horizonte piatich až siedmich rokov a niekedy aj viac. Samozrejme, od každej modernizácie očakávame rast obratu. Ale nemusí to byť pravidlom. Napríklad v obciach, kde potrebujeme udržať našu pozíciu do budúcnosti alebo kvôli mladým zákazníkom, ktorí od nás očakávajú kvalitné služby. Nárasty obratu sú v týchto prípadoch niekedy minimálne, pretože už v predchádzajúcich podmienkach sme dokázali získať zákazníkov. V niektorých obciach zas nemáme konkurenciu, pretože sme ju našimi aktivitami a prácou takpovediac zlikvidovali. Aj tam sa snažíme modernizovať a prispievať k životu obce.

Podnikať hlavne v malých obciach však nie je jednoduché. Ako sa vám tam darí?

Podnikáme nielen v mestách, kde je to, samozrejme, jednoduchšie, ale podnikáme i v obciach od 150 do 400 obyvateľov. Našu sieť tvoria aj predajne s predajnou plochou 50 metrov štvorcových a dokonca máme 14 predajní len s jedným pracovníkom. Z ekonomických i personálnych dôvodov to vôbec nie je ľahké. Mnohí zamestnanci v nich pracujú celý život, čoskoro odídu do dôchodku a bude veľmi ťažké za nich nájsť náhradu. Podiel týchto predajní na obrate každoročne klesá, dnes tvorí približne deväť percent. Napriek tomu ich nelikvidujeme, ale dotujeme zo zisku našich supermarketov a k zatvoreniu pristupujeme, až keď je to naozaj na hranici únosnosti.

Na Slovensku vzniklo veľa potravinových púští. Mal by vidieckym predajniam pomôcť štát?

Obchod v obci plní nielen komerčnú, ale aj spoločenskú funkciu. Bojovali sme preto aj o pomoc štátu, aby obce neprestali žiť. Bohužiaľ, nepredpokladám, že by sa v rozpočte našli prostriedky na podporu tohto podnikania. Skôr by som privítal väčšiu podporu zo strany samosprávy. Tá nás v mnohých obciach nepodporuje, pretože je naklonená rôznym ambulantným predajom pekárenských produktov či mäsových výrobkov najmä z Poľska. Nám to potom vytvára chaos v zásobovaní. Vedúca nevie, koľko tovaru má objednať. Je to však otázka na zákonodarcov, pretože zákon to umožňuje a možno by bolo vhodné to upraviť. My obchodníci sa čudujeme, v akých podmienkach títo predajcovia často fungujú. Keby sme fungovali podobne, je možné, že by nám kontrola zavrela obchod v priebehu pár dní.

Vlani ste v tržbách prvýkrát predbehli dlhodobo najsilnejšie spotrebné družstvo Coop Jednotu Nové Zámky. Čo sa pod to podpísalo?

Veľmi nás teší, že sme sa stali obratovo najsilnejšími. Skoro každé desiate euro minuté v Coop Jednote na Slovensku skončí v našej pokladnici. Máme teda takmer desaťpercentný podiel na obrate celej skupiny. Obrat nám narástol o 18 percent, čo je veľké číslo. Podpísalo sa pod to predovšetkým prevzatie 15 predajní od skrachovaného reťazca Kačka, ale aj rast obratu našich supermarketov. A to najmä na vidieku. Pandémia prinútila zákazníkov nakupovať doma a necestovať do reťazcov vo väčších mestách. Presvedčili sa, že si môžu kvalitný nákup urobiť aj v našich predajniach a ostali našimi zákazníkmi. Okrem toho je to aj výsledok našej dlhodobej koncepcie rozvoja.

Rozumiem, že každé spotrebné družstvo podniká v inom regióne, ale vnímate medzi sebou istú konkurenciu, teda snahu byť medzi družstvami vo výsledkoch prvý?

Nenazval by som to konkurenciou, ale vzájomne si na mesačnej báze hodnotíme výsledky a postavenie v čelných pozíciách každého teší. U nás je to skôr snaha o maximálnu spoluprácu na úrovni Coop Jednoty Slovensko. Aj vďaka tomu sme celoslovensky najväčší predajca potravín, keďže u nás je podiel nepotravinárskeho tovaru nižší ako pri iných reťazcoch. Avšak v niektorých častiach Slovenska sa už do určitej miery stretávame aj ako konkurenti. Niektoré družstvá totiž vstupujú s predajňami aj do regiónov menej výkonných družstiev, aby sme tam nestratili pozície. Z hľadiska zachovania trhového podielu sa takéto investície musia robiť, aj keď sa nemusia stretnúť s pozitívnou odozvou daného družstva. Ale keby tam neprišla susedná Jednota, tak by priestor mohol obsadiť niekto iný.

Na trhu je silná konkurencia zahraničných sietí. Ako na ňu môže účinne odpovedať slovenský predajca?

Ekonomická sila nadnárodnej konkurencie je obrovská a možno je malý zázrak, že sme ustáli náš podiel na trhu. Sám si dobre pamätám, že keď sa vybudovali prvé hypermarkety Tesco, naša úverujúca banka nám odmietla ďalšie financovanie s tým, že neveria v budúcnosť Jednôt na Slovensku. Chvalabohu, dokázali sme konkurovať, a to vďaka tomu, že sme investovali do rozvoja siete, výstavby nových predajní, pracovali sme na zefektívňovaní riadiacich procesov, budovali sme logistické centrá. A dokázali sme včas reagovať aj marketingom. Nestratili sme sa v záplave reklám medzinárodných reťazcov za milióny eur. Takisto nás teší, že slovenské Coop Jednoty patria v retailovom sektore v Európe medzi najúspešnejšie v rámci skupiny Coop. Možno okrem švajčiarskych družstiev, ktoré majú ešte výraznejší podiel na trhu.

Coop Jednota dlhodobo ponúka najviac slovenských potravín. Dá sa toto číslo ešte zvýšiť alebo by to už bolo na úkor ponuky či možností slovenskej výroby?

V našom družstve sa podiel slovenských potravín pohybuje na úrovni okolo 70 percent. Možno by sa toto číslo ešte dalo o čosi navýšiť, ale nevidím na to veľký priestor. Bolo by to na úkor pestrosti, ktorú zákazník očakáva a mohla by to byť konkurenčná výhoda pre zahraničné reťazce. V našom družstve dávame priestor malým regionálnym výrobcom. V sortimente pekárenských a mäsových výrobkov máme niekedy skoro sto percent slovenských výrobkov. Máme viac ako 30 dodávateľov regionálnych pekárenských výrobkov a pre mnohých sme partnerom, u ktorého dokážu predať aj 70 percent svojej produkcie. Na druhej strane treba povedať, že zákazník sa nespráva vždy ako nákupný patriot. Niekedy sa jeho vlastenectvo končí pri prezeraní letákov a akcií. Samozrejme, rastie počet zákazníkov, pre ktorých je slovenský pôvod tovaru dôležitý, ale pre väčšinu zákazníkov je cena stále hlavný rozhodovací faktor.

Už dva roky ovplyvňuje spotrebiteľské správanie pandémia koronavírusu. Jej začiatok priniesol panické nákupy, nižšiu frekvenciu nákupov a väčšie košíky. Ako to vyzerá v súčasnosti? Sú spotrebitelia opatrnejší vo svojich výdavkoch?

Nemám pocit, že by niekto na začiatku pandémie pozeral na cenu či očakával nejaké akcie. Akciové ponuky boli vtedy obmedzené a treba povedať, že sa nám predávalo ľahšie, lebo zákazník nakupoval v panike. Nakupoval to, čo si myslel, že bude potrebné z dlhodobého hľadiska. Neskôr sa zákazníci vrátili k normálnemu nákupnému správaniu. Tržby nám mierne rastú, ale v predaji výrobkov privátnej značky sme mierne poklesli. Vyplýva to aj z veľkej šírky ponuky slovenských značkových výrobkov, ktoré máme – zákazník si má z čoho vyberať a aj reklama robí svoje. My sa tešíme z toho, že o našu značku je medzi spotrebiteľmi veľký záujem. Aj podľa prieskumov patrí medzi najobľúbenejšie vďaka pomeru ceny a kvality najmä medzi mliečnymi a mäsovými výrobkami.

Pandémia posilnila internetové nákupy. E-shop má napríklad aj Coop Liptovský Mikuláš či Žilina. Plánujete ho tiež spustiť?

Tento projekt pripravujeme na úrovni Coop Jednoty Slovensko. Zrejme príde čas, keď sa e-shop stane nutnosťou, predovšetkým vo väčších mestách, no nedovolím si odhadnúť, kedy to bude. V horizonte dvoch – troch rokov by sme aj my chceli tento projekt rozbehnúť. Ale ja osobne v tom nevidím nejaký významný rastový potenciál alebo ekonomický efekt, skôr ho vnímam ako nutnosť prispôsobiť sa trendu.

V krupinskom supermarkete ste zaviedli pilotný projekt zberu PET fliaš a plechoviek. Koľko obalov ste už vyzbierali?

Tento projekt sme spustili v júni a slúži na to, aby sme sa čo najlepšie pripravili na zmeny, ktoré nás čakajú. Zároveň sa snažíme pomôcť miestnej komunite, pretože za každú odovzdanú PET fľašu a plechovku do konca decembra venujeme päť centov na nákup telovýchovného náradia pre asi 250 detí, ktoré chodia do materských škôl v Krupine. Ku koncu septembra sme vyzbierali približne 22-tisíc PET fliaš a plechoviek.

Systém zálohovania sa naostro spustí budúci rok. Aký záujem spotrebiteľov predpokladáte?

To je ťažká otázka. Podľa mňa ľudia budú aktívne vracať zálohované obaly, predsa len je to nejaká hodnota a pre každého má nejaký zmysel. Sme si vedomí toho, že v niektorých predajniach vykúpime viac obalov, ako predáme. Vidiek totiž nakupuje takýto tovar v rámci návštev hypermarketov v mestách a možno sa im nebude chcieť voziť obaly späť autom a budú ich vracať v mieste bydliska. Lokalita predajní a umiestnenie automatov bude pre nás predstavovať konkurenčnú výhodu a chceme, aby naši zákazníci, ktorí dostanú svoj záloh späť, ho minuli u nás. Zatiaľ je odsúhlasené, že povinnosť minúť záloh bude stanovená v dobrovoľných výkupných miestach. Ale zdá sa nám nelogické, aby to nebola povinnosť aj v povinných výkupných miestach, teda v predajniach, ktoré budú musieť pracovať s obalmi.

Výkup plastových fliaš a plechoviek je povinný pre predajne nad 300 metrov štvorcových. Zavediete ho vo všetkých menších predajniach?

Zatiaľ nie vo všetkých. V januári chceme v našich predajniach sprevádzkovať 66 výkupných miest, z toho je 34 povinných a 32 dobrovoľných. Jednoznačne chceme do recyklovania zapojiť aj vidiek, a to práve pre tie dôvody, ktoré som spomínal. Ľudia nemusia vycestovať, urobia si nákup doma a aj tým prispievame k znižovaniu uhlíkovej stopy. Pre nás je to príležitosť, ako pritiahnuť do obchodu nových zákazníkov. Uvidíme, čo ukáže prax, ale budeme premýšľať o zavedení výkupných miest aj v ďalších predajniach. S výkupom sú však spojené nemalé investície a nás to bude stáť približne 800-tisíc eur.

Aké sú vaše najbližšie plány?

Začiatkom novembra spúšťame prevádzku novej haly, ktorú sme postavili v rámci nášho Logistického Centra Stred. Ide o približne 3 000 metrov štvorcových, ktoré sú určené pre chladený a čerstvý tovar. Výrazne tak zlepšíme zásobovanie našich predajní a predajní Coop Jednota Brezno ovocím a zeleninou, mliečnymi výrobkami, sortiment logistického centra rozširujeme aj o lahôdky a šaláty, čiastočne o balené mäso. Investícia bola 3,5 milióna eura.

Dotazník

Môj obľúbený obchod: Naša malá predajňa neďaleko môjho bydliska, tiež supermarket Coop v Krupine a rád nakupujem aj v našej zrekonštruovanej predajni v Banskej Bystrici.

S kým najradšej/najčastejšie nakupujem: Najčastejšie nakupujem sám a najradšej s manželkou. Len neviem, či aj ona so mnou. Podľa jej slov mi to trvá veľmi dlho a hovorí, že robím v predajni inventúru.

Čo mi v obchode chýba: Chýba mi väčšia ochota personálu a záujem o zákazníka, napríklad pri mäsovom pulte je dobré, ak sa personál pozrie zákazníkovi do očí, pozdraví a podobne.

Aký som zákazník: Niekedy je to podľa nálady. Nahnevať ma vedia nedostatky v sortimente ovocia a zeleniny či pekárenských výrobkov. Ale počas sobotňajšieho nákupu rád prehodím pár slov s personálom aj na iné témy než len práca.

Bez čoho z obchodu neodídem: Som známy tým, že keď nakupujem doma i v zahraničí, vždy si prinesiem rybie výrobky a konzervy. Považujem sa za znalca tohto sortimentu a nakupujem ho pri každej návšteve obchodu.

Čo ma na nakupovaní najviac baví/nebaví: Najviac ma baví, keď nájdem v predajni všetko, čo som chcel nakúpiť, ale aj to, čo som nechcel a čo ma príjemne prekvapí. Nebaví ma, keď musím stáť v rade do pokladnice v momente, keď je ďalšia pokladnica zatvorená a personál namiesto blokovania dokladá tovar.

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk