Potraviny na Slovensku v tomto roku prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka 2021 boli u nás ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne nižšie takmer o jedno percento, v júni sa situácia zhoršila. V auguste sme si za potraviny a nápoje priplácali 3,6 % a podľa analytikov na prelome rokov 2021 a 2022 slovenské domácnosti zaplatia za potraviny ešte viac.
Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, nakoľko priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len 13 % z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku jedenáste najnižšie v rámci EÚ. K priemerným cenám potravín v únii sa tak z roka na rok približujeme, nakoľko vlani boli potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku lacnejšie ako v EÚ už iba o – 3,2 %. Aj u našich susedov z V4, teda v Maďarsku, Českej republike či Poľsku, nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020.
Potraviny na Slovensku v roku 2021 prudko dražejú. Podľa Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company však na prelome rokov 2021 a 2022 slovenské domácnosti zaplatia za potraviny ešte o päť percent viac.
Núdza vs. plytvanie potravinami
Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 % (634 tisíc) obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi. Aj v tomto prípade za priemerom EÚ zaostávame, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 % obyvateľov. Plytvanie potravinami predstavuje nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém.
„Z celkového pohľadu na Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg potravinového odpadu denne. Ten okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na našich pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny,“ uvádza Eva Sadovská.
Ročne vyhodíme potraviny v hodnote 150 eur
Je to práve kuchynský biologický odpad vďaka ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia. Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. „Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur,“ spresňuje Eva Sadovská.
