Štatistiky plytvania potravinami sú alarmujúce a výnimkou nie je ani Slovensko. Podľa prieskumu OZV ENVI – PAK vyhadzujú potraviny aspoň raz za týždeň dve pätiny ľudí, sedem percent ich dokonca vyhadzuje denne. Ročne tak na Slovensku vyhodíme viac ako 860 tisíc ton potravinového odpadu.
Podľa oficiálnych údajov vyhodíme ročne na Slovensku viac ako 860 tisíc ton potravinového odpadu, čo predstavuje približne 163 kíl na obyvateľa. Priemer v Európskej únii je ešte vyšší. Na jedného Európana pripadá ročne až 173 kíl a celkovo sa v EÚ podľa štatistík Rady Európskej únie vyhodí až 87,6 mil. ton potravín ročne. Polovica z tohto odpadu pritom pochádza z domácností. Aj preto sa Európska únia a jej členské štáty zaviazali znížiť potravinový odpad do roku 2030 na polovicu.
Z výsledkov online reprezentatívneho prieskumu, ktorý v septembri tohto roku realizovala OZV ENVI – PAK na vzorke 1000 respondentov, sa ukázalo, že až 39 % obyvateľov Slovenska vyhadzuje potraviny najmenej raz do týždňa. Dokonca denne vyhadzuje potraviny sedem percent ľudí. Len štvrtina (27 %) jedlom vôbec neplytvá a potraviny do koša nevyhadzuje. Jedlo vyhadzujú najmä mladší ľudia od 18 do 39 rokov. A naopak, nevyhadzujú ho hlavne starší ľudia a obyvatelia z menších obcí (do 4 999 obyvateľov).
Ktoré potraviny končia najčastejšie v koši?
Najčastejšie sa u nás vyhadzujú zvyšky uvareného jedla – tie vyhadzujú takmer dve tretiny (65 %) z tých respondentov, ktorí uviedli, že v domácnosti potraviny vyhadzujú. V koši však často končí aj chlieb a pečivo (vyhadzuje ich 35 %) a čerstvé ovocie či zelenina (20 %). Ľudia, ktorí vyhadzujú potraviny do odpadu, ich vyhadzujú hlavne preto, že sa jedlo pokazilo (68 %). Ďalšími dôvodmi, prečo potraviny končia v koši, je exspirácia dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti (32 %) či nadmerné množstvá jedla, ktoré následne nevládzeme zjesť (28 %).
Dobrou správou je, že dnes domácnosti neprodukujú viac potravinového odpadu, ako tomu bolo pred pandémiou. Viac ako polovica (54 %) ľudí vyhadzuje rovnaké množstvo potravín ako aj pred pandémiou a 43 % dokonca vyhadzuje menej potravín, ako tomu bolo v minulosti.
Rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby
Ľudia do odpadu vyhadzujú aj potraviny, ktoré sú mnohokrát ešte dobré. Nerozumejú totiž informáciám uvedeným na obaloch. Mnohé potraviny ale netreba okamžite vyhadzovať. Ľudia si veľmi často mýlia dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel?
Podľa údajov Ministerstva životného prostredia je dátum minimálnej trvanlivosti dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná v neporušenom obale, uchová niektoré svoje špecifické vlastnosti. Môžu sa jesť aj po uplynutí tohto dátumu. Patria sem potraviny ako múka, suché strukoviny, ryža, nemletý mak, sušienky, čokoláda.
Dátum spotreby/Spotrebujte do sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Po uplynutí tohto dátumu ich už nejedzte, pretože môžu ohroziť vaše zdravie. Sem patria napríklad jogurty, majonézové šaláty, porciované mäso, mlieko.
Potraviny tvorili v minulom roku takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu
Istému objemu potravinového odpadu sa však pravdepodobne vyhnúť nedá. Ten v minulosti končil v zmesovom komunálnom odpade. Od 1. januára do 30. júna 2021 mali všetky mestá a obce (s výnimkou Bratislavy, Košíc a Prešova) povinnosť zabezpečiť triedenie kuchynského odpadu a bioodpadu. „Ľudia si na nový systém triedenia biologického odpadu zatiaľ postupne zvykajú. Zatiaľ prešlo príliš málo času na to, aby sme hodnotili prvé výsledky. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že zber kuchynského bioodpadu zníži mieru skládkovania, keďže práve tento odpad tvoril v minulom roku takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu. Triedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu môže v budúcnosti šetriť aj naše peňaženky, pretože sa prejaví v podobe nižších poplatkov za komunálny odpad,“ hodnotí Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI – PAK.
Ako vyhadzovať menej potravín
V boji proti nadmernej tvorbe odpadov platí, že aj rozhodnutie jednotlivca, ktorý postupne zmení svoje návyky, má zmysel. Existuje pritom veľa spôsobov ako sa naučiť neplytvať jedlom a nevyhadzovať potraviny. Inšpirovať sa dá napríklad aj v gastronómii, kde sa varenie bez odpadu stáva trendom. „Veľká časť zeleniny, či už je to šupka, alebo vnútro s jadierkami, sa dá spracovať a dať napríklad do vývaru, ktorý nám dá dobrý základ do varenia, a má viac živín v porovnaní s vodou. Ak máme vývaru veľa, dá sa nasáčkovať a dať do mrazničky a môžeme ho spotrebovať v nasledujúcich mesiacoch,“ radí Michal Konrád, zakladateľ street foodovej značky Bao Brothers.
Šéfkuchár rovnako radí rozmýšľať o výsledku už počas nakupovania, nenakupovať zbytočne veľa do zásoby alebo spracovať staršie, no použiteľné suroviny kreatívne. Suchý chlieb napríklad na bruschettu alebo hlúby z brokolice, či karfiolu na polievku.
Online prieskum bol realizovaný v septembri 2021 na vzorke 1000 respondentov. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18+ z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Zber dát realizovala prieskumná agentúra MNForce.