Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb sa v auguste zvýšili o 0,4 %. Na medziročnej báze to značí nárast cien až o 3,8 %, o čom informoval Štatistický úrad SR. Inflácia dosiahla maximum od októbra 2012 a dotkne sa i konečných cien potravín.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v auguste zrýchlilo ako v prípade potravín, tak aj v oblasti bývania.
Za ktoré potraviny si zákazníci priplatili?
Kým počas prvých piatich mesiacov tohto roka boli potraviny medziročne lacnejšie o cca jedno percento, momentálne je tomu už inak. V auguste si Slováci za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali medziročne viac o 3,6 %. Zákazníci platili v obchodoch viac najmä za zeleninu (o 12,9 %), chlieb a obilniny (o 2,5 %), mäso (o 2,4 %), ale aj za mlieko, syry a vajcia (o 2,3 %).
„Zvyšovaniu cien potravín na Slovensku nasvedčovali viaceré indikátory, ktoré sú zväčša predzvesťou vývoja cien potravín aj na pultoch v našich obchodoch. Ide nielen o vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, ale aj o vývoj indexu FAO (svetového indexu cien potravín), ktorý v posledných mesiacoch dosahoval rekordne vysoké úrovne,“ vysvetľuje analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. „Pri cenách potravín je vždy kľúčové počasie, s dopadom na úrodu – najmä rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu – chov zvierat, nakoľko ich je potrebné nakŕmiť. Neprospieva tak príliš veľké sucho a ani to, keď ho vystrieda prívalový dážď. Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na svetových trhoch a skôr či neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch u nás. Veľkú rolu zohráva aj pandémia. Tá postihla počas prvej aj druhej vlny jednotlivé ekonomiky rôznym spôsobom. Spoločným ukazovateľom nielen viac postihnutých krajín bol problém s pracovnou silou. Obmedzenia na hraniciach spôsobili nedostatok pracovnej sily zo zahraničia, problém ale mohol byť aj s pracovnou silou v krajine kvôli šíreniu nákazy. Ďalším dôvodom je rastúca cena ropy a pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Problém nevidíme ani na strane dopytu po potravinách. Ľudia ich majú kde nakupovať (a rovnako to bolo aj počas pandémie) a ukazuje sa, že ich majú aj za čo nakupovať (výrazný nárast úspor v bankách), tvrdí Eva Sadovská.
Vyššie náklady na výrobu súvisia i s pandémiou
V prípade mäsa svoju rolu stále zohrávajú africký mor ošípaných či vtáčia chrípka. Naši potravinári a obchodníci ale upozorňujú aj na opatrenia štátu – na vyššie príplatky za nadčasy a prácu cez víkend či vyššiu minimálnu mzdu. Rast takýchto nákladov sa často odráža na cenovkách potravín v obchodoch. Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou. Vyššie náklady pociťujú potravinári aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či drahším obalovým materiálom.
Potraviny a nealkoholické nápoje čaká ďalšie zdražovanie
„Kým v januári dosahovala inflácia úroveň 0,7 %, v máji spoľahlivo prekročila 2 % a aktuálne v auguste dosiahla úroveň 3,8 %. Celoročnú infláciu pre tento rok tak očakávame na úrovni 2,6 – 2,7 %. Predpokladáme, že tempo zdražovania do konca roka ešte zrýchli v prípade potravín a nealkoholických nápojov, pričom na prelome rokov 2021 a 2022 si za ne budeme priplácať navyše cca 5 %. Aj počas ďalších mesiacov bude medziročne drahší tabak, pohonné látky či stavebný materiál. Kým v tomto roku sú energie (elektrina, plyn a teplo) medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend zvrtne a to pod vplyvom rastúcich cien energií na svetových trhoch,“ dodáva Eva Sadovská.
