Do kresla prezidentky prichádza z kontrolného orgánu, ale pokuty by podľa nej mali byť primerané a určite nie likvidačné. Nadežda Machútová hovorí, že jej cieľom je rozšíriť členskú základňu Zväzu obchodu i zastúpenie jednotlivých sektorov.
Dlhé roky ste pôsobili v Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ako sa za ten čas vyvinul nepotravinársky
maloobchod na Slovensku?
To by bolo na dlhé rozprávanie, lebo moje pôsobenie v SOI bolo takmer 25-ročné. Keby som mala hodnotiť zmeny v non-food sektore, musím spomenúť aj obdobie pred vstupom do Európskej únie. Do roku 1999 to bol štát, ktorý zodpovedal za bezpečnosť tovaru prostredníctvom tzv. pre-market control. A od roku 2000 zmenil pravidlá hry cez ľudovo nazývaný zákon o zhode a celá zodpovednosť za bezpečnosť nepotravinových výrobkov prešla na plecia výrobcov, dovozcov, distribútorov až po predajcov. Po vstupe do Únie sa naplno rozbehol voľný pohyb tovaru a klasický market surveillance, teda dohľad nad trhom, ktorý vykonávajú štátne autority.
Ako na to zareagovali predajcovia?
Rýchlo si uvedomili svoju zodpovednosť a ja rada konštatujem, že sme si k sebe našli cestu, čo sa prejavilo aj postupnou ochotou oznamovať dobrovoľne akékoľvek pochybnosti o bezpečnosti ich výrobkov. Ak teda mám hodnotiť maloobchod z pohľadu bývalej šéfky SOI, v súčasnosti je zodpovedný a bezpečný. To je pre zákazníka najdôležitejšie. Čo sa týka sortimentu, je primeraný kúpnej sile a veľkosti trhu.
SOI je kontrolným orgánom, ktorý obchodníci, predpokladám, nevidia radi. Aké
je to prejsť v podstate na druhú stranu barikády?
Na prvý pohľad to tak vyzerá, ale vždy som hovorila, že trhový dozor je ten pomyselný jazýček na váhach medzi potrebami spotrebiteľa a potrebami biznisu. Vždy som vedela počúvať. Trhový dozor nie je len o ochrane spotrebiteľa, ale rovnako chráni aj podnikateľov pred nekalou súťažou. Poctivosť pri podnikaní sa musí vyplácať! Kvalitný dozor môže hrať dokonca významnú úlohu pri zahraničných investíciách, to si tu nikto neuvedomuje. Preto nehovoríme o dvoch odlišných svetoch, je len jeden a v ňom sme mali každý svoju zodpovednosť, ale spoločný cieľ. Spokojnosť spotrebiteľa, klienta, zákazníka, teda toho, kto nakupuje tovar alebo využíva služby.
No predsa, prečo ste sa rozhodli prejsť „na druhý breh“?
Prišla ponuka, a tak som rozmýšľala. A keby aj voľba nedopadla tak, ako dopadla, už len samotná ponuka bola pre mňa ocenením pôsobenia na predchádzajúcej pozícii. Pre biznis som za tie roky dostatočne popísaný papier. A áno, prvýkrát sa stalo, že na čele Zväzu sedí človek, ktorý paradoxne nikdy nepodnikal, ale má množstvo iných skúseností. Verím, že táto nestrannosť bude mojou výhodou.
Zväz obchodu SR združuje hlavne obchodníkov s potravinami. Bude pre vás
veľkou zmenou venovať sa po rokoch s non-food sortimentom práve potravinám?
Nie. Zmena to je, ale nie veľká. Po prvé, SOI mala v kompetencii množstvo rôznych komodít, ktoré sa neustále rozširovalo, a prevziať zo dňa na deň napríklad celý sektor dopravy alebo stavebných výrobkov, zbraní, bezpilotných lietadiel – to je veľká zmena. Preto som zvyknutá rýchlo sa zorientovať v novej oblasti. A po druhé, SOI je všeobecným orgánom dohľadu v oblasti ekonomických záujmov spotrebiteľa a aj v potravinách sme robili množstvo kontrol, ktoré sa týkali všeobecných podmienok predaja – doprava, skladovanie, cenovky, nekalé obchodné praktiky alebo reklamné akcie. Samozrejme, že sú určité špecifiká, ktorým sa budem určite venovať.
Potravinovým reťazcom prekážajú prísne kontroly zo strany ŠVPS, ktoré niekedy ústia do vysokých pokút. Ako by podľa vás mala vyzerať funkčná kontrola na trhu s potravinami? Ako by mali byť nastavené pokuty?
V rámci verejnoprávnej kontroly sú dôležité najmä preventívne a proaktívne akcie, pretože jej zmyslom je predchádzať možným škodám. Úlohou štátu je zabezpečiť podmienky na výkon takejto činnosti. Európska únia vo svojich legislatívnych aktoch vždy opakuje, že pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Pretože oblasť sankcií nie je zharmonizovaná, členské štáty si ich môžu zvoliť, ale vždy musí byť dodržaná zásada proporcionality. Znamená to, že závažnosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušenia. Aj Súdny dvor EÚ judikuje, že vnútroštátny orgán musí zohľadniť v každej prejednávanej veci konkrétne a osobitné okolnosti. Inak povedané, rozhodne to nemôžu byť paušálne pokuty za všetky porušenia, bez ohľadu na ich závažnosť. A v žiadnom prípade by pokuty nemali byť likvidačné.
S akou víziou preberáte vedenie Zväzu obchodu SR?
Zväz obchodu SR je na trhu známa 22-ročná značka a mojou snahou bude ďalej rozvíjať jeho činnosť tak, aby každý člen cítil, že mu členstvo prináša osoh. Chcem rozšíriť naše rady a ešte viac spestriť existujúce zastúpenie rôznych sektorov. Chcem, aby sa každý partner pri rokovacom stole mohol oprieť o náš názor. Asi nikdy nebola potreba detailne sledovať legislatívny proces väčšia ako dnes. Zväz si bude plniť aj signálnu úlohu voči verejnosti, predpovedať možný vývoj tam, kde to bude potrebné a inšpirovať. Všetko okolo nás je inšpiratívne a treba podnecovať aj diskusie na nové témy.
Čo sú podľa vás najaktuálnejšie problémy, ktorými sa budete zaoberať ako prvými?
Top témou týchto dní je zálohovanie. Práve teraz prebieha medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu novely zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorá precíznejšie upravuje spoluprácu Ministerstva životného prostredia a Správcu zálohového systému tak, aby bolo zabezpečené fungovanie zálohového systému.
Ako vnímate neustále sa meniacu legislatívu pre obchodníkov?
Pre obchodníkov je to problém, ale dôležitý je aj dôvod takejto zmeny. Ak to je transpozícia európskych smerníc, prípadne iných legislatívnych aktov, je to v poriadku. Ale ak má zákonodarca zároveň snahu zavádzať nové svojské, prísnejšie opatrenia, lebo „veď sme na Slovensku“, tak to v poriadku nie je. Veľakrát máme zvláštnu schopnosť sami sebe komplikovať veci viac, ako je nutné. A pritom sa neustále hovorí o odstraňovaní gold platingu (pozn. redakcie – rozširovanie požiadaviek kladených Európskou úniou) a o zásade „one-in, one-out“ (pozn. redakcie – ak vláda navrhne novú reguláciu, mala by navrhnúť zrušenie inej).
Niektoré ustanovenia našich zákonov dokonca namietala Európska komisia. Povinný podiel minimálne 50 percent slovenských potravín v letákoch je podľa nej v rozpore s pravidlami o voľnom pohybe tovarov. Budete sa usilovať o zmenu tohto nariadenia?
Musíme si uvedomiť, že voľný pohyb tovaru a jednotný trh Únie nás živí, a preto by sme sa ani nemali pokúšať o regulácie, ktoré idú proti spoločnému európskemu trhu. Vieme všetci, ako skončili napríklad pokusy o kvóty na potraviny v Česku, to nie sú len naše letáky. Samozrejme, že Zväz sa bude naďalej usilovať o zmenu týchto nosných právnych predpisov, lebo naozaj sú v nich aj naďalej ustanovenia hodné diskusie.
Po minulé roky vystupovalo vedenie ministerstva pôdohospodárstva voči obchodníkom niekedy až nepriateľsky. Nedávno nastúpil nový minister. Aký podľa vás zvolí prístup?
Dúfam, že prístup nového ministra bude maximálne konštruktívny.
Plánujete spolupracovať so Slovenskou alianciou moderného obchodu?
Prirodzene, že áno. Spolupráca s Alianciou je už teraz na vynikajúcej úrovni. Sú témy, na ktoré máme rovnaký pohľad a spolupráca je samozrejmá.
Ako vnímate úroveň predaja potravín na Slovensku?
Stále je čo zlepšovať, hlavne v čerstvosti zeleniny a ovocia. Prijala by som viac slovenských potravín na našich pultoch. A možno to neviem presne vyjadriť, ale je to ten prvý pocit, keď vojdete do predajne a všetko je tak, ako má byť. Ja sa cítim vítaná a personál je prívetivý. Tam sa rada vraciam. Moja lojalita však nie je bezbrehá, ak som opakovane nespokojná.
Dotazník:
Aký som zákazník:
Som hlavne impulzívna, viem sa nadchnúť a nakúpiť aj napriek tomu, že nič nepotrebujem. V potravinách som verným a náročným zákazníkom, ale inak si rada robím svoj malý „prieskum trhu“. A keď nie som v obchode spokojná, jednoducho odídem.
Môj najobľúbenejší obchod:
Nebudem hovoriť značku, ale je to môj zlatý, dobrý non-food. V tomto som typická žena a potravinový sektor v rodine dôstojne zastupuje môj manžel.
Ako najradšej nakupujem:
Počas pandémie som prirodzene viac presedlala na online nakupovanie. Ale nie je nad to si veci ohmatať a vyskúšať. Potraviny zásadne nakupujem v kamenných prevádzkach.
Čo mi v obchode chýba:
Každý chce mať pocit, že je v obchode vítaný. Nikdy som si túto prácu nevyskúšala a môžem len tušiť, aká je náročná. No pre mňa to nie je len o sortimente a rôznych komunikačných nástrojoch, ale hlavne o adresnom prístupe. A tam by nezaškodilo viac úsmevu a hlavne vzájomnej úcty a rešpektu. A to aj zo strany zákazníka.
Bez čoho z obchodu neodídem:
Bez rôznych maličkostí pre mojich najbližších. To mám v podvedomí, kdekoľvek sa nachádzam.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
