Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku z roka na rok rastie. A hoci si mnohí od pandémie sľubovali menej znečistenú planétu či krajinu, vrátane nižšej produkcie odpadu, nestalo sa tak. Odpad sme produkovali aj počas lockdownu, kedy sme viac času trávili doma. V roku 2020 na Slováka pripadalo 446 kg komunálneho odpadu, čo bolo o 2,5 % viac ako v roku 2019 a o tretinu viac ako pred desiatimi rokmi. Téme sa vo svojej analýze venovala analytička Wood & Company Eva Sadovská.
Produkcia odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch, pričom o 15 rokov bude na obyvateľa Slovenska pripadať až 580 kg komunálneho odpadu ročne. Téme sa vo svojej analýze venovala analytička Wood & Company Eva Sadovská. Dáta vychádzajú z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR a Eurostatu.
Negatívny trend nezastavila ani pandémia
V roku 2020, už poznačenom pandémiou, sme na Slovensku vyprodukovali 2,43 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák alebo Slovenka tak minulý rok vyhodili do odpadových nádob 446 kg smetí. V prepočte na deň to predstavuje vyše 1,2 kg odpadu. Rast produkcie smetí tak nezastavila ani pandémia. Vlani Slováci vytvorili o 2,5 % viac komunálneho odpadu ako v roku 2019. Vyplynulo to z najnovších údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR). Produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o 34 %.
Prečo produkcia odpadu neklesla?
„Napriek tomu, že v čase pandémie či lockdownu trávime viac času doma, tvorbe odpadu sa nevieme vyhnúť. Jedným z príkladov na vysvetlenie situácie je donáška tovarov a jedál k dverám našich príbytkov zabalených v niekoľkovrstvových a jednorazových obaloch. Mnohí Slováci sa zase rozhodli počas uplynulých mesiacov vylepšiť si svoje príbytky. Pustili sa do ich rekonštrukcie alebo úprav, s čím súvisí viac drobného stavebného odpadu. Úplne nový druh odpadu, ktorý so sebou pandémia Covid – 19 priniesla, sú použité ochranné pomôcky v podobe rúšok a respirátorov, ale aj rukavíc alebo vyprázdnených nádob s dezinfekčnými prostriedkami,“ uviedla Eva Sadovská.
Negatívnymi rekordérmi v tvorbe odpadu sú jednoznačne obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja, v prípade ktorých v roku 2020 pripadlo v prepočte na obyvateľa až 584, 531 a 521 kg odpadu. Najmenej ho naopak vytvorili vlani regióny východného Slovenska. V Košickom kraji to bolo 363 kg a v Prešovskom kraji 349 kg na obyvateľa. Vo všetkých regiónoch SR produkcia odpadu ako medziročne, tak aj za posledných desať rokov vzrástla. Rastúci trend je výsledkom rastu životnej úrovne a s tým súvisiacej spotreby ako na Slovensku, tak aj v jednotlivých regiónoch SR.
Smeti Slovákov naďalej končia prevažne na skládkach
Podľa najaktuálnejších údajov ŠÚ SR predstavoval v roku 2020 podiel skládkovaného komunálneho odpadu 48,4 %. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 43,7 %. Iba približne osem percent komunálneho odpadu sa vlani zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Ide o výrazný nepomer oproti 2/3 vyspelým krajinám EÚ, kde je skládkovanie buď zo zákona zakázané alebo je iba minimálne a odpad sa vo významnej miere recykluje a energeticky zhodnocuje v ZEVO. Napríklad v susednom Rakúsku sa 59 % komunálneho odpadu recykluje alebo kompostuje, 39 % sa energeticky zhodnocuje v ZEVO a iba dve percentá odpadu končia na skládkach.
„Na Slovensku sa skládkam najviac darí v Prešovskom a Trenčianskom kraji s mierou skládkovania vyššou ako 57 percent. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (25,5 %) a Košickom (33,2 %) kraji, ktoré sa zároveň vyznačujú aj najvyšším podielom zhodnocovaného komunálneho odpadu na úrovniach 73,5 percent, resp. 66,8 percent. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj dlhoročná existencia zariadenia na energetické využitie odpadu. Kým vo vyspelých krajinách sú takéto zariadenia, ktoré premieňajú odpad na elektrinu alebo teplo bežné, na Slovensku s výnimkou Košíc a Bratislavy zatiaľ absentujú. Aj preto sa až na 80 percent územia SR nevytriedený komunálny odpad skládkuje“ uvádza Eva Sadovská.
Ako sa bude vyvíjať produkcia odpadu v ďalších rokoch?
„Predpokladáme, že aj v nasledujúcich rokoch bude na Slovensku produkcia smetí rásť. Medziročné tempo rastu odhadujeme na úrovni 1,5 percenta. Podľa našich prepočtov tak bude napríklad o 15 rokov, teda v roku 2035 pripadať na jedného obyvateľa Slovenska 580 kg komunálneho odpadu,“ informuje Eva Sadovská. Celkovo by tak malo ísť o 3,123 mil. ton odpadu. V roku 2035 tak každý Slovák vyprodukuje o 30 % viac smetí ako v roku 2020. O tom, že nejde o nereálne čísla, svedčí aj aktuálna situácia z Trnavského kraja, kde bežný obyvateľ už v roku 2020 vytvoril 584 kg odpadu. „Úzko to súvisí so spotrebou obyvateľstva v krajine. Každý zakúpený tovar a často aj služba sú skôr či neskôr zdrojom odpadu. S rastúcou životnou úrovňou a spotrebou tak rastie aj produkcia smetí,“ dopĺňa Eva Sadovská.
Dokáže Slovensko do roku 2035 recyklovať až 65 % odpadu?
V oblasti odpadového hospodárstva je pre krajiny EÚ kľúčový rok 2035. Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele, a to recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a maximálne desať percent ukladať na skládky. „Pre Slovensko, a to aj napriek päťročnému odkladu, je naplnenie týchto cieľov ambiciózne a vzhľadom na aktuálny vývoj môže byť aj problematické. Závisieť to bude od výrobných postupov dizajnérov a producentov, od stratégie obchodníkov, od osvety a správania spotrebiteľov, ale aj od opatrení a podpory štátu,“ vysvetľuje Eva Sadovská.
Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 %, presiahne hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu úroveň 1 mil. ton. Slovensko zároveň bude môcť uložiť maximálne desať percent komunálneho odpadu na skládky. Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu pritom existujú ekologickejšie alternatívy. Skládkovaný komunálny odpad spolu so zvyšnými 25 % odpadu je možné energeticky zhodnotiť v ZEVO a čiastočne aj v cementárňach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce 3/3 zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne päť takýchto zariadení.
