Potravinárska komora Slovenska (PKS) uskutočňuje už od roku 2011 prieskum podielu vystavenia slovenských potravín na pultoch obchodov. Podiel slovenských potravín v roku 2021 zaznamenal najvyšší medziročný nárast od začiatku merania a dosiahol hodnotu 41,4 %.

Potravinárska komora Slovenska aj v roku 2021 uskutočnila prostredníctvom agentúry Go4Insight prieskum vystavenia slovenských výrobkov v maloobchode. Prieskum uskutočňuje už od roku 2011, pričom kvôli relevantnosti dát používa stále rovnakú metodológiu. Aj v roku 2021 sa prieskum uskutočňoval osobným zberom dát prostredníctvom anketárov v 360 predajniach potravinových reťazcov v celej Slovenskej republike. Terénny zber údajov prebiehal v mesiaci marec 2021, do prieskumu boli zaradené predajne skupiny Terno (Terno, Moja Samoška, Kraj) a Fresh (Fresh a Fresh+), čím PKS reagovala na zmeny trhu s potravinami v posledných rokoch. Rozšírenie okruhu monitorovaných obchodných sietí však vplyv na podiel slovenských výrobkov na pulte nemalo.

Pandémia priniesla na stôl tému potravinovej bezpečnosti

Podľa výsledkov prieskumu dosiahol podiel vystavenia slovenských výrobkov v roku 2021 úroveň 41,4 %, čo je medziročný nárast o 1,5 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2020. Ide o najvýraznejší nárast od začiatku merania v roku 2011. Dlhodobé merania od roku 2011 ukazujú, že podiel vystavenia slovenských potravín do roku 2017 permanentne klesal (37,2 %), až v roku 2018 začal postupne opäť rásť. Podiel vystavených slovenských výrobkov rastie kontinuálne štvrtý rok za sebou. Napriek mierne optimistickému trendu je však podiel vystavených slovenských výrobkov relatívne nízky. Aktuálne je stále nižší ako tomu bolo do roku 2014.

„Pandémia spôsobená ochorením Covid-19 nám ukázala, že napriek voľnému pohybu tovaru v rámci Európskej únie je možné zo dňa na deň obmedziť obchod medzi členskými štátmi Európskej únie. Aj táto skutočnosť spôsobila, že nielen v rámci EÚ, ale aj na Slovensku sa začalo čoraz intenzívnejšie rozprávať o potravinovej bezpečnosti,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

„V dôsledku nezáujmu predchádzajúcich vlád a chybného nastavenia domácich pravidiel čerpania európskych fondov je potravinársky priemysel na Slovensku investične poddimenzovaný. Na výraznejší rast podielu slovenských potravín je potrebné, aby vláda naplnila svoje predsavzatia z Programového vyhlásenia na podporu domácej výroby potravín. V tomto smere apelujeme aj na nové vedenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby pokračovalo v začatej diskusií a naplnilo prísľuby finančnej podpory potravinárskeho odvetvia,“ dodáva Daniel Poturnay. „Rovnako však bude dôležité, ako sa v nasledujúcom období prejaví zníženie ochrany výrobcov potravín pred neprimeranými podmienkami v obchodných vzťahoch podľa prijatej novely zákona z dielne koaličných poslancov.“

Aké zastúpenie majú slovenské potraviny v obchodných sieťach?

Jasným lídrom slovenských potravín sú už tradične reťazce Coop Jednota (55 %), s rovnakým 50%-ným podielom nasledujú predajne Fresh a CBA. Najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (28 %). Lidl však svoj podiel vystavených výrobkov za obdobie posledných 5 rokov zdvojnásobil. Z prieskumu bolo v roku 2021 vypustené predajne siete Metro. Do veľkej miery podiel vystavených slovenských výrobkov determinuje aj formát predajne. Najvyšší podiel je v malých predajniach, nasledujú supermarkety, potom hypermarkety a najnižší podiel vystavených slovenských výrobkov je v diskontoch.

„Dlhodobo je jasná deliaca čiara medzi obchodnými reťazcami s podielom slovenských potravín 50 percent a viac, a zahraničnými reťazcami s podielom 43 % a menej. Väčšina zahraničných sietí pritom zaznamenáva za posledné päťročné obdobie rovnaké podiely. Významnejší rast zaznamenali len siete Kaufland, ktorá sa doťahuje na ostatné zahraničné siete, a Lidl, ktorý však stále zostáva na chvoste v podiele vystavenia slovenských potravín. Navyše v prípade reťazca Lidl bol rast dosiahnutý uvedením privátnej značky, ktorá je pre slovenských potravinárov menej zaujímavá z pohľadu vytvorenej pridanej hodnoty,“ vysvetlil Daniel Poturnay.

Mlieko, minerálne vody a víno sú najčastejšie potraviny slovenského pôvodu

Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v kategóriách mlieko (70 %), vody a minerálky (63 %), víno (52 %), pivo (50 %), a mliečne výrobky (50 %). Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú v rámci kategórií cukrovinky nečokoládové (9 %), oleje (12 %), konzervované produkty (17 %) a cukrovinky čokoládové (22 %).

Zo 16 sledovaných kategórií bol v roku 2021 zaznamenaný nárast v deviatich kategóriách, najvýraznejší v kategórií mliečnych výrobkov a nealko nápojov, ako aj čokoládových cukroviniek. Pokles zaznamenalo mlieko, víno a spracované produkty.

„V prípade jednotlivých kategórií potravín je lepšie sledovať vývoj v dlhšom časovom období. Za posledných päť rokov nám tak na pulte najviac narástli kategórie konzumné mlieko, vody a syry a naopak najväčší pokles bol pri olejoch, liehovinách a nealkoholických nápojoch,“ komentoval člen Predstavenstva PKS Branislav Cvik. „Negatívne však hodnotíme skutočnosť, že čím vyššia úroveň spracovania a pridanej hodnoty sa k danej kategórii viaže, tým nižší je podiel jej slovenského zastúpenia na pulte. Aj táto skutočnosť podporuje argumenty naliehavosti podpory do investícií v potravinárstve,“ dodáva Branislav Cvik.

V Bratislavskom kraji podiel narástol, stále je však najslabší

Najvyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je podľa PKS v Nitrianskom, Žilinskom a Prešovskom kraji (45 %), najnižší podiel má Bratislavský kraj (37 %).

„Pri porovnaní výsledkov za jednotlivé samosprávne kraje je zaujímavý fakt, že v Bratislavskom kraji narástol podiel slovenských potravín. Tu sa prejavilo zaradenie nových sietí do prieskumu, ktoré vykazujú vyšší podiel, ako je výsledný priemer,“ uzavrel Branislav Cvik.