Nákupné správanie Slovákov sa za posledné desaťročia zmenilo. Vo veľkej miere ho ovplyvnili moderné obchodné centrá, ktoré v závere uplynulého roka oslávili na Slovensku svoje okrúhle dvadsiate výročie. V roku 2000 otvorilo svoje brány prvé nákupné centrum v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie aj v iných krajských a okresných mestách.
V závere roka 2000 otvorilo svoje brány na Vajnorskej ulici v Bratislave prvé nákupné centrum západoeurópskeho typu. O dvadsať rokov neskôr, teda v roku 2020, už na Slovensku plocha nákupných centier a retailových parkov predstavovala 2,35 mil. štvorcových metrov. Výmera obchodných centier bola evidovaná na úrovni 1,54 mil. štvorcových metrov, retailovým parkom prislúchalo 0,81 mil. štvorcových metrov. V súčasnosti je plocha obchodných centier a retailových parkov dvojnásobne väčšia ako pred desiatimi rokmi. Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská prezradila, akým vývojom prešli nákupné centrá, v ktorom regióne ich je dnes najviac, aj ako odolávajú koronakríze.
Nákupným centrám kraľuje Bratislava
Nie je žiadnym tajomstvom, že na Slovensku sa najviac nákupov realizuje v Bratislavskom kraji, ktorý sa zároveň vyznačuje aj najväčšou kúpyschopnosťou obyvateľstva. Podľa údajov CBRE Research Bratislavský región zároveň disponuje najväčším počtom nákupných centier a retailových parkov, ktorých plocha na úrovni takmer 700 tis. štvorcových metrov tvorí 29 % z celoslovenskej plochy. V Bratislave jednoznačne dominujú moderné nákupné centrá.
„V porovnaní s inými metropolami európskych ekonomík je ukazovateľ saturácie v Bratislave momentálne nižší. Ani v budúcnosti, po dokončení aktuálne realizovaných väčších retailových projektov, nebude úroveň saturácie v hlavnom meste SR privysoká a v podstate sa dotiahneme na úrovne v hlavných mestách našich susedov – vo Varšave a v Prahe. Ukazovateľ saturácie na druhej strane ale nereflektuje iné dôležité faktory ako sú kúpna sila obyvateľov či štruktúra a kvalita samotných schém. V štatistike sú totiž zarátané všetky typy centier, od destinačných nákupných centier s veľkou spádovou oblasťou až po lokálne, tzv. sídliskové centrá,“ uvádza Eva Sadovská.
Miesto pre nákupy, ale aj kultúru a zábavu
Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zábavy, kultúry či kulinárskych zážitkov. A to všetko pod jednou strechou. Podľa údajov CBRE Research najväčšiu plochu nákupných centier, až 35 %, tvoria predajne s módou. Za nimi nasleduje s podielom 12 % maloobchod zameraný na tzv. špeciality (t. j. kníhkupectvá, drogérie, lekárne či predajne s hračkami). Služby, teda kaderníctva, salóny krásy, banky, ale aj cestovné kancelárie pôsobia na 9 % výmery obchodných centier. Rozloha reštaurácií, cukrární či kaviarní tvorí z celkovej výmery ďalších 8 %. Pochopiteľne, aj nákupné centrá sa od seba líšia. Na ich atraktivitu či návštevnosť vplývajú okrem lokality, dopravnej dostupnosti, či prítomnosti kancelárskych priestorov v ich okolí aj samotné zloženie obchodov a služieb, pričom pestrý mix s dostatočným dôrazom na voľnočasové funkcie sa stáva omnoho dôležitejším než kedykoľvek predtým.
Boj proti kríze
„Vo viac saturovaných oblastiach budú mať v budúcnosti výhodu prémiové nákupné centrá, ktoré majú dobre rozvinuté vyššie spomenuté funkcie a silnú pozíciu na trhu. Kľúčovou bude schopnosť prilákať hlavne destination footfall- teda nielen okoloidúcich, ale hlavne takých návštevníkov, pre ktorých je samotné centrum destináciou. Práve funkcia nákupného centra ako miesta pre trávenie voľného času (gastro, kino či wellness) sa bude v budúcnosti ešte viac vyvíjať a posilňovať. Toto všetko spolu s ochotou inovovať robí takéto nákupné centrá krízeodolnejšími,“ hovorí Eva Sadovská.
Pandémia a s ňou súvisiace opatrenia nás preniesli viac do online sveta, ktorý sa stal najmä počas prvých mesiacov doslova preceňovaným. Pochopiteľne tak vznikla otázka, či nákupné centrá dokážu konkurovať e-commerce. Rýchlosť návratu zákazníkov a ešte vyššie tržby počas predchádzajúcich uvoľnení ale potvrdzujú efektivitu nákupných centier ako distribučného bodu a zároveň ako socializačného elementu. „Spotrebiteľ potrebuje kontakt, poradiť sa, produktu sa dotknúť . Taktiež je časovo efektívnejšie, keď si zákazník vybaví všetko vrátane odvozu tovaru na jednom mieste a v čase, ktorý si na to vyhradil“, hovorí Jan Kubíček z Asociácie nákupných centier.
Trendom je mix e-commerce a fyzického nákupu
E-commerce nedokáže nahradiť kamenné predajne a naráža na svoje limity. Trendom sa stáva mix e-commerce a nakupovania vo fyzických prevádzkach. Kamenné obchody zavádzajú e-shopy ako dobrý doplnkový nástroj pre zvýšenie predaja a pre lepšiu komunikáciu a spoznávanie svojich zákazníkov. Ale aj naopak, vo svete e-commerce sa do popredia dostáva model „click and mortar“, pre ktorý je kľúčové mať aj kamenný obchod využívaný nielen ako showroom, ale aj ako miesto pre vyzdvihnutie tovaru. „Takto sa to odohráva až v prípade 70 percent všetkých e-commerce transakcií. Posledné štúdie ukazujú, že keď sa zníži počet kamenných predajní, klesá rovnako proporčne celkový obrat vrátane e-commerce. A práve preto aj veľkí hráči v predaji elektroniky, ktorí majú veľký ako objemový, tak aj časový náskok v online predaji, naďalej udržiavajú a rozvíjajú svoju pobočkovú sieť, pričom najčastejšie prvou voľbou sú pre nich práve obchodné centrá,“ uzatvára Jan Kubíček.
