Pandémia dala vlani ekonomike zabrať. Jednou z oblastí, ktorá však napriek prísnym opatreniam koronakrízu ustála, bol obchod. Maloobchodné tržby počas roka 2020 zaznamenali medziročný pokles iba o jedno percento. Výraznejšia zmena však nastala v nákupnom správaní, o čom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Obdobie minulého roka bolo prudko poznačené pandémiou. Ekonomika však neutrpela natoľko, ako sa pôvodne očakávalo. Stalo sa tak vďaka spotrebe slovenských domácností. „Ak aj ľudia počas uplynulého roka míňali o niečo menej, nebolo to ani tak z dôvodu poklesu príjmov, ako v dôsledku zatvorených obchodov. Maloobchodné tržby tak boli v roku 2020 medziročne nižšie iba o jedno percento. Na druhej strane ale netreba zabúdať ani na fakt, že hygienické a bezpečnostné opatrenia predstavovali pre obchodníkov zvýšené náklady,“ uvádza Eva Sadovská.

Jarné opatrenia počas prvej  vlny pandémie viedli k zatvoreniu väčšiny obchodov, čo sa prejavilo na poklese tržieb maloobchodu v období marec až máj v priemere o deväť percent. No opätovné otvorenie všetkých obchodov umožnilo dobehnúť zameškané. Tržby maloobchodu boli v období júl až október medziročne vyššie v priemere o približne 3,5 %. Príchod druhej vlny a s tým súvisiace sprísňovanie opatrení dostalo tržby maloobchodu v závere roka do mierneho mínusu. V novembri a v decembri 2020 obchodníci utŕžili medziročne menej o – 0,4 a – 0,6 %.

Pokles tržieb bol minimálny

Trend vývoja maloobchodných tržieb bol podľa Evy Sadovskej na Slovensku obdobný ako v celej Európe. Najvýraznejší prepad tržieb pocítili krajiny únie v apríli. Kým na Slovensku maloobchod zaznamenal počas tohto najkritickejšieho mesiaca medziročný prepad predaja o vyše štrnásť percent, v Európe išlo o pokles – 18 %. Najvýraznejší aprílový pokles tržieb, a to až o 35 % si pripísalo Luxembursko, Taliansko, Španielsko či Francúzsko. Mnohé krajiny EÚ následne dokázali počas už uvoľnenejších mesiacov straty z prvej vlny dobehnúť a v prípade niektorých ekonomík sa podarilo celoročné tržby maloobchodu dokonca zvýšiť. Slovensko sa spolu s Českou republikou a Rakúskom zaradili medzi tie krajiny EÚ, ktoré počas roku 2020 nezaznamenali súhrnný nárast maloobchodných tržieb, ale na druhej strane ich pokles bol iba minimálny.  

Darilo sa najmä hypermarketom a supermarketom

Supermarkety a hypermarkety tvoria z celkových tržieb maloobchodu vyše 40 %. Vlani ich podiel vzrástol dokonca na takmer 44 % a to v dôsledku toho, že tieto druhy prevádzok boli otvorené aj počas jarných mesiacov. V roku 2020 tak tržby supermarketov a hypermarketov medziročne vzrástli o päť percent. Oproti roku 2019 sa tržby podarilo zvýšiť aj maloobchodu mimo predajní, stánkov a trhu, a to v priemere o 2,3 %. Špecializované predajne s ostatným tovarom pre domácnosť zaznamenali nárast tržieb o 1,5 %.

„Naopak, pandémia a s ňou súvisiace opatrenia zasiahli najmä predajcov v stánkoch a na trhoch, ktorých tržby zaznamenali vlani medziročný pokles o vyše štvrtinu. Pokles o vyše dvanásť percent evidovali aj špecializované predajne s tovarom pre kultúru a rekreáciu. Čerpacie stanice a  obchody špecializované výlučne na predaj potravín zaznamenali vlani pokles tržieb o osem percent,“ spresňuje Eva Sadovská.

Viac domáceho oblečenia a lacnejších potravín

Hoci chodili zákazníci vlani do obchodov menej často, ich nákupné košíky či vozíky boli plnšie. Podľa odhadov Evy Sadovskej bol vlani realizovaný nákup v priemere o 20 – 25 % väčší ako v období pred pandémiou. “ Pandémia zmenila aj obsah našich nákupných košíkov. Viac času sme trávili doma, a tak sme napríklad uprednostňovali voľnočasové oblečenie  pred formálnejším. Väčší záujem bol aj o elektroniku, hobby či športové vybavenie. V prípade potravín, zrejme aj v snahe ušetriť, ľudia pri nákupoch uprednostňovali lacnejšie alternatívy pred tými luxusnejšími, a teda aj drahšími. Počas vlaňajšieho roka zároveň došlo k útlmu nákupnej turistiky do okolitého zahraničia. Slováci, ktorí zvykli v posledných rokoch nakupovať v Maďarsku, Poľsku, Rakúsku či v Česku sa tak opäť presunuli do obchodov na území Slovenska – čo v konečnom dôsledku taktiež prospelo domácej spotrebe,“ dodáva Eva Sadovská.

Vládne trend kombinácie klasických nákupov a e-shopu

Zatvorenie kamenných prevádzok logicky spôsobilo určitý odlev zákazníkov smerom do e-shopov. Mnohí zákazníci zároveň nákupy posúvali na neskôr, keď boli obchody opäť otvorené. Pre veľkú skupinu spotrebiteľov je aj naďalej kľúčovým kontakt s predajcom či konkrétnym tovarom, možnosť mať zakúpený tovar ihneď k dispozícii či faktor nakupovania ako formy relaxu. Vlani tak svoju pozíciu potvrdil už skôr nastolený trend kombinácie klasického nakupovania vo fyzických prevádzkach a online nakupovania. Slováci zároveň podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) začali vlani viac platiť kartami ako hotovosťou.