Kým v Európe už dávno prebiehajú rozsiahle diskusie ku konceptom a kritériám označovania výživových hodnôt potravín, Slovensko nedávno prišlo s vlastným spôsobom označenia, tzv. potravinovým semaforom. Namiesto zapojenia sa do aktívnych diskusií a pripomienkovania európskych návrhov sa tak naša krajina vybrala vlastnou cestou „národného označovania potravín“. Pôvodný zámer čo najlepšie informovať spotrebiteľa znie v ušiach verejnosti veľmi populárne, avšak táto téma má hneď niekoľko problematických aspektov, ktoré sú v súčasnosti predmetom viacerých diskusií a skúmania v európskom kontexte.
Asi najdôležitejším kritériom je systém, ktorý je všeobecne akceptovateľný, transparentný a nediskriminačný pre všetkých výrobcov a skupiny výrobkov. Funkčný systém sa môže v praxi realizovať len vtedy, ak je akceptovaný nielen výrobcami potravín, ale aj spotrebiteľmi. Tu však musíme jednoznačne skonštatovať, že ideálny koncept, ktorý by vyhovel úplne každému, jednoducho neexistuje, avšak črtá sa riešenie, za ktorým stojí väčšina krajín EÚ.
Slovensko nie je jediným rebelom
Nutri-Score je systém označovania výživovej hodnoty potravín a bol zavedený francúzskou národnou agentúrou pre verejné zdravie a francúzskou vládou v marci 2017. Postupne ho začali odporúčať aj belgické, španielske, nemecké a holandské orgány, ako aj Európska komisia a WHO. Samozrejme, nájdeme aj odporcov tohto konceptu a úrady v niektorých krajinách EÚ, najmä v Taliansku, sú proti zavedeniu systému Nutri-Score na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni celej EÚ. Talianske združenia výrobcov považujú systém Nutri-Score za diskriminačný, pretože poskytuje skreslené a neúplné informácie o výživových hodnotách a svojvoľne klasifikuje množstvo stredomorských potravín (ako napríklad panenský olivový olej alebo Parmigiano Reggiano) za rizikové, pričom pre talianske hospodárstvo sú nenahraditeľným artiklom. Najmä z tohto dôvodu teda presadzujú vlastný systém označovania pod názvom Nutrinform.
Čo na to spotrebitelia?
Nemenej dôležitým aspektom označovania výživovej hodnoty potravín je správne pochopenie a akceptovanie zo strany spotrebiteľov, pretože ide o indikátor nutričnej hodnoty, ktorý má predovšetkým zjednodušiť výber a rozhodovanie konečnému spotrebiteľovi. V tejto súvislosti už prebehli v Európe viaceré rozsiahle prieskumy vnímania a pochopenia nutričného označenia potravín. Je zrejmé, že označenie, ktorému spotrebitelia nerozumejú, nedôverujú alebo si ho zle interpretujú, by nebolo celospoločensky prospešné.
V tejto súvislosti napriek tomu, že v podmienkach Slovenska bol schválený náš vlastný potravinový semafor aktuálne prebiehajú testovania vnímania a pochopenia indikátora Nutri-Score, nakoľko práve ten zohľadňuje kritériá označovania potravín na úrovni EÚ, ktorej je naša legislatíva priamo podriadená. Vznikla dokonca aj neformálna platforma na podporu tohto ukazovateľa, ktorá zastrešuje vybraných zástupcov potravinových výrobcov, predajcov, predstaviteľov Slovenskej obezitologickej spoločnosti, ale aj odborníkov z akademickej sféry a praxe.
Záujem o označenie má polovica respondentov
Prvé výsledky naznačujú, že 5 z 10 respondentov uvádza záujem o nutričné zloženie potravín, a to najmä z dôvodu zdravého životného štýlu, zlepšenia životosprávy (udržanie zdravia), vnímania kvality ako aj zo zvedavosti. Z kvalitatívneho prieskumu, ktorý pre spoločnosť Kaufland Slovenská republika, v. o. s. v roku 2020 realizovalo Laboratórium spotrebiteľských štúdií FEM SPU v Nitre vyplýva, že Nutri-Score je relatívne ľahko pochopiteľný, nakoľko 17 respondentov z 30 uviedlo po stručnom oboznámení sa, že rozumie spôsobu výpočtu. Väčšine z nich sa samotné logo indikátora páčilo a pripomínalo im označenie energetickej náročnosti elektroniky. Za čiastočné negatívum možno považovať vnímanie zdravotného aspektu, nakoľko mnohí si spájali tento indikátor s ukazovateľom toho, či je potravina zdravá alebo nie, čo deklaruje aj najviac nesprávnych odpovedí (16), ktoré boli zaznamenané pri overení tvrdenia „Nutri-Score vypovedá o tom, či je potravina zdravá alebo nezdravá“ (respondenti mali možnosť odpovedať áno/nie).
Koľko zákazníkov by si všímalo Nutri-Score na potravinách?
S tým súvisí aj otázka, ako by výrobok označený kategóriou E v rámci Nutri-Score ovplyvnil ich nákupné rozhodnutie, kde väčšina (11) uviedla, že by kúpu takéhoto výrobku prehodnotila, pričom 9 účastníkov potvrdilo, že by takýto výrobok prestali kupovať, avšak ostatní (10) by ho kupovali aj naďalej. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Nutri-Score nevypovedá o tom, či je potravina zdravá alebo nezdravá a nevylučuje ani konzumáciu produktov označených červenou farbou. Za pozitívne zistenie možno považovať fakt, že 22 respondentov (73 %) v spomínanom prieskume považuje Nutri-Score za dôveryhodný nástroj označovania nutričnej hodnoty potravín a dokonca 87 % respondentov (24) uviedlo, že by si všímali toto nové označenie na potravinách v obchode.
Samozrejme, výskum vnímania označenia potravín Nutri-Score bude pokračovať ďalším reprezentatívnym prieskumom slovenskej populácie. Je však potrebné si uvedomiť, že ide o indikátor, ktorý je akceptovaný Európskou komisiou, výrobcami vo väčšine krajín EÚ, ale aj väčšinou spotrebiteľov, čo minimálne vytvára priestor na zamyslenie, či Slovensko naozaj potrebuje vlastný indikátor.
