Vernosť slovenských zákazníkov mliečnym výrobkom sa prenáša do ich stabilnej prítomnosti v nákupných košíkoch. Hoci sú podľa výrobcov nakupujúci konzervatívni a majú radi výrobky s overenými chuťami, neboja sa vyskúšať aj novinky. Rastú pritom ich nároky nielen na kvalitu mliečnych výrobkov, ale aj na ich balenie či vplyv na životné prostredie. Popri mliečnych výrobkoch sa stále rozširuje portfólio aj nemliečnych alternatív.

Do segmentu mliečnych výrobkov spadá množstvo produktov od masiel, syrov cez smotany, kondenzované mlieka, smotanové nátierky, tvarohy až po fermentované mliečne nápoje, dezerty a jogurty. Niektorý z týchto produktov si aspoň raz za 12 mesiacov odnesú domov všetky slovenské domácnosti.

Od novembra 2019 do októbra 2020 sa v nákupných košíkoch objavili až 133-krát a celkovo na ne jedna domácnosť minula 443 eur. Vyplýva to z údajov Spotrebiteľského panela GfK. „Domácnosti na mliečne produkty minuli najviac v supermarketoch. V sledovanom roku to bolo takmer 150 eur, pričom v supermarkete si ich aspoň raz zakúpilo takmer deväť z desiatich slovenských domácností. V porovnaní s tým istým obdobím minulého roka mliečne produkty na celkovom trhu posilnili v objeme aj vo výdavkoch,“ uvádza Lucia Pientková, konzultantka spoločnosti GfK.

Najčastejšie sa vyskytujúcim mliečnym výrobkom v nákupoch sú syry, ktoré ukrojili z rozpočtu na mliečne výrobky najviac výdavkov slovenských domácností. „Niektorý zo syrov si aspoň raz zakúpili všetky slovenské domácnosti, vo výdavkoch dominujú tvrdé syry, ktoré tvoria viac ako polovicu výdavkov domácností na syry celkovo,” dodáva Lucia Pientková s tým, že nejaký druh syra si zakúpili zákazníci v priemere 76-krát a minuli na ne celkovo takmer 200 eur.

Maslá vytláčajú margaríny

Kategória masiel a margarínov v minulom roku (obdobie november 2019 až október 2020) dosiahla tržby vo výške takmer 111 miliónov eur. Pritom viac ako 76 % tvoria tržby za maslo a takmer 24 % tržby za margaríny. Tržby za celú kategóriu medziročne rástli o 0,8 %, priemerná cena za kus sa však znížila o 5,8 %. Len pre porovnanie, priemerná cena masla bola pred dvomi rokmi 1,66 eur za kus, zatiaľ čo v sledovanom období 1,41 eur za kus. U margarínu sa cena spred dvoch rokov v hodnote 0,93 eur za kus v tomto roku mierne navýšila na 0,97 eur za kus. Podľa údajov spoločnosti Nielsen práve zníženie priemernej ceny kategórie spôsobilo zvýšenie spotreby masiel a margarínov medziročne o 7,1 % na takmer 23 miliónov predaných kilogramov. „Rast spotreby kategórie tiahne rastúca spotreba masiel, ktorá medziročne rástla dvakrát viac než celá kategória na úroveň 13,4 milióna predaných kilogramov masla,” uvádza konzultantka spoločnosti Nielsen Martina Čechová. Zároveň dopĺňa, že zvyšných 9,5 milióna kilogramov pripadá na margaríny, ktorých spotreba však medziročne klesla o 2,2 %.

Rovnaký vývoj je aj pri počte predaných kusov – maslá rástli medziročne o 12 %, margaríny zase poklesli o 2,3 %. „V uplynulom roku sa tak predalo vyše 87 miliónov kusov masiel a margarínov, z čoho viac než 60 miliónov kusov pripadá na maslo a zvyšných 27 miliónov kusov na margaríny,” dopĺňa Martina Čechová. Hoci si maslá a margaríny kupujú zákazníci celoročne, ich najdôležitejším obdobím je december, keď sa tržby v roku 2019 vyšplhali až na 12,6 milióna eur. Po maslá a margaríny sa spotrebitelia vyberajú prevažne do hypermarketov a supermarketov (59 % tržieb), potom do organizovaných obchodov so zmiešaným tovarom (takmer 30 % tržieb). Ak si spotrebitelia majú vybrať veľkosť masla, najpreferovanejšou je balenie 250 gramov, v prípade margarínov má najvyšší podiel na tržbách balenie od 251 do 499 gramov.

Overená chuť pretrvala

Mliečne výrobky patria k tým, ktoré pandemická situácia ovplyvnila skôr pozitívne. „Kategória mliečnych výrobkov nasleduje vývoj celkovej kategórie potravín na Slovensku. Hlavnú zmenu vidíme vo frekvencii nákupu. Spotrebitelia nakupujú menej často oproti minulému roku, zato však vo väčšom množstve. Celkovo je tak kategória ovplyvnená pozitívne a oproti minulému roku vidíme rast,“ uvádza Jakub Špiller, Commercial Development Manager CZ&SK, Danone. Spotrebiteľské správanie pri nákupe mliečnych výrobkov sa podobne ako pri iných typoch potravín líšilo v prvej a druhej vlne pandémie. „Prvá vlna pandémie priniesla strach a obavy z nepoznaného, ktoré ovplyvnili aj spotrebiteľské správanie. Zákazníci nakupovali v panike a menej cielene. Druhá vlna bola výrazne odlišná, pretože vedeli, čo môžu očakávať, nakupovali cielene a reagovali na cenu,“ vysvetľuje obchodná riaditeľka Zvolenskej mliekarne Zuzana Žubor Kágerová.

Podľa slov Jána Husáka, obchodného riaditeľa Tatranskej mliekarne, bol hlavný dopyt po komoditných produktoch, ako UHT mlieko, maslo a produkty s dlhšou exspiračnou dobou. „V období medzi prvou a druhou vlnou sme dokonca zaznamenávali enormný dopyt po syroch na grilovanie v rámci grilovacej sezóny a dokonca sme aj v rámci skupiny rozšírili tento segment o pološtiepky na gril,” dodáva. O zaujímavej dynamike v kategórii balených syrov, ku ktorej došlo počas pandémie, hovorí Peter Haško, šéf obchodného marketingu spoločnosti Savencia Fromage & Dairy SK: „Dopyt po kategórii balených syrov rástol v medziročnom porovnaní až o viac ako 12 percent, či už v tržbách, alebo objeme spotreby. Pohľadom na preferenciu podľa druhu syrov sa najväčšej obľube tešili tvrdé syry ako Eidam, ktoré mali zároveň aj najväčší medziročný rast.”

Pokračuje, že ostatné druhy syrov, ako plesňové, čerstvé, tavené či bryndza, rástli medziročne tiež, ale ich rast nebol taký výrazný ako pri tvrdých syroch. „Vplyvom pandémie sme boli svedkami významnejšieho rastu predaja privátnych značiek, pre ktoré je typická nižšia predajná cena, ako je priemer kategórie,” dopĺňa Peter Haško. Príklon k výrobkom s nižšou cenou predpokladá aj Ján Husák: „Zákazník si minulý rok ešte neodopieral ani luxusnejšie produkty, ale predpokladám, že začiatkom tohto roka už bude svoje správanie a výber nákupného košíka prehodnocovať smerom k základným druhom produktov a možno aj k lacnejším alternatívam.”

Dôležité je zdravie i ekológia

Výrobcovia sa zhodujú, že chute slovenských spotrebiteľov sú pri mliečnych výrobkoch viac-menej stabilné. „Slováci radi skúšajú nové mliečne produkty a rôzne príchute, ale v konečnom dôsledku sa vždy vrátia k overenej klasike,” uvádza Dominika Skačanová, vedúca oddelenia marketingu spoločnosti Levické mliekarne. Jej slová potvrdzuje aj Zuzana Žubor Kágerová: „Myslím si, že sa radikálne nemenia, príchuť jahoda má dominantné postavenie v nákupných košíkoch spotrebiteľov. Čo sa týka noviniek, je to veľmi podobné ako pri iných kategóriách, sú jednoznačne zaujímavé pre spotrebiteľa.”

Okrem stálej preferencie ochutených jogurtov sa na vrchole predaja držia podľa slov Jakuba Špillera aj ďalšie overené produkty. „Sú to napríklad acidofilné mlieka, detské dezerty a taktiež probiotické jogurty. Z nových mliečnych výrobkov sú najpopulárnejšie grécke a proteínové jogurty i mliečne rezy a tyčinky,” vymenúva. Ani v kategórii syrov sa podľa Petra Haška veľmi preferencie zákazníkov nemenia, avšak stúpa záujem o grilovanie. „Slováci každý rok viac a viac grilujú, čomu zodpovedá aj rozširovanie ponuky v segmente ,ready to cook‘. Grilované hermelíny, pološtiepky, hranolčeky s koreninami, omáčkami,” uvádza a dopĺňa, že počas pandémie stúpol záujem aj o predpripravené hotové jedlá, ako chladené predvypražené Eidamy, nugetky, hermelíny.

Segment mliečnych výrobkov podľa Dominiky Skačanovej ovplyvňujú najmä dva trendy: uponáhľaný životný štýl zákazníkov a ich zdravie. „Spotrebitelia v súčasnosti vo vyššej miere ako v minulosti nakupujú výrobky, ktoré sú už naporciované alebo nakrájané v chladiarenskom pulte vo forme plátkov či blokov a pripravené na okamžitú spotrebu. Trendom sú aj hotové omáčky a dresingy, tekuté mliečne nápoje so sebou a podobne. Čoraz viac ľudí sa dokonca zaujíma aj o zloženie produktu a o to, aby v ňom neboli žiadne nežiaduce prídavné látky alebo konzervanty.”

Dopyt zákazníkov po zdravých výrobkoch s pridaným benefitom vníma aj spoločnosť Danone. „Tento trend pripisujeme rastúcej obave o zdravie, ktorá je na Slovensku na historickom maxime. Rovnako tak aj predaj výrobkov Actimel, ktoré obsahujú dvadsať miliárd probiotických kultúr, dosiahol v uplynulom roku rekordné čísla,” hovorí Jakub Špiller. S trendom zdraviu prospešnejších výrobkov ide podľa Zuzany Žubor Kágerovej ruka v ruke aj trend znižovania cukru, vyšší podiel bielkovín a používania prírodných komponentov. Podľa Jána Husáka sa slovenský spotrebiteľ už postupne stáva náročnejším zákazníkom a tomu sa musia prispôsobiť všetci. „Začína si podrobne všímať zloženie, miesto, krajinu pôvodu,” tvrdí a dodáva, že na Slovákov stále funguje aj „retro karta“. „Radi si pripomenú to, čo bolo a hlavne to dobré, čo tu bolo,” konštatuje.

Ďalším trendom je aj ekologickosť. „V oblasti spotrebiteľského balenia dominuje lepšia recyklácia a duo smart tégliky. Naše grécke a kefírové jogurty prešli takouto výraznou zmenou,” hovorí Zuzana Žubor Kágerová. Záujem o ekológiu už pri výrobe mliečnych výrobkov je podľa Jána Husáka spôsobený aj množstvom mienkotvorných ľudí, ktorí dokážu strhnúť pozornosť na ekologické aspekty potravinárskej výroby. „Už pred rokom sme začali komunikovať so zákazníkom značku ,vyrobené na báze zelenej energie‘ – 80 percent energií potrebných na chod našej fabriky v Kežmarku si dokážeme vyrobiť prostredníctvom bioplynovej stanice a kogeneračnej jednotky sami a taktiež všetok bioodpad vznikajúci v našej spoločnosti dokážeme premeniť na energiu,” vysvetľuje.

A čo ešte očakáva slovenský spotrebiteľ od mliečnych výrobkov? „Na prvom mieste je jednoznačne chuť. Výrobok musí chutiť a zákazník si ho musí užiť. Potom nasleduje kvalita a môžeme povedať, že v kategórii mliečnych výrobkov je zo strany výrobcov kladený na kvalitu veľký dôraz,” tvrdí Jakub Špiller. Ako však dodáva, v neposlednom rade chcú zákazníci aj nízku cenu. „Čo však nie je vždy reálne, keďže poľnohospodárstvo a potravinársky segment na území nášho štátu nie sú natoľko podporované, aby sme mohli cenovo konkurovať produktom dovezeným zo zahraničia,“ vysvetľuje Dominika Skačanová.

Vyrába sa aj bez laktózy

Nielen zdravší životný štýl, ale aj zvýšený výskyt intolerancií spôsobuje nárast kategórie bezmliečnych, bezlaktózových a rastlinných alternatív mliečnych výrobkov. „Vzhľadom na skutočnosť, že intoleranciou laktózy v súčasnosti trpí na Slovensku každý piaty až šiesty človek, sa naša spoločnosť rozhodla reagovať na potreby týchto zákazníkov. Práve z tohto dôvodu sme sa do svojej ponuky rozhodli zahrnúť aj delaktózované výrobky, ako sú napríklad tvaroh, smotana, kefír, mlieko, maslo pod značkou Babička, plesňový syr Niva Originál či tavený a tvrdé delaktózované syry pod značkou Tekov,” uvádza Dominika Skačanová.

Tento trend pozorne sleduje aj spoločnosť Danone, ktorá so značkou Alpro vlastní 65 % trhu. „Pripravujeme taktiež celý rad noviniek, okrem iného aj fermentované výrobky na mandľovej báze či sójové nápoje obohatené o proteín. Bezlaktózový trh monitorujeme a zvažujeme vstup do tohto segmentu prostredníctvom niektorej z našich značiek,” prezrádza Jakub Špiller. De-lacto trend si podľa slov Jána Husáka nachádza svojich zákazníkov aj medzi tými, ktorí nie sú na laktózu intolerantní. „Spoločnosť Tami postupne rozširuje tento segment a každý rok prinesieme zopár produktov z tejto kategórie – tentoraz to bude syr s modrou plesňou a obohatené mlieka na de-lacto báze,” hovorí.

Novinky na pultoch

Pole pôsobnosti je pri bohatej ponuke mliečnych výrobkov naozaj široké, preto výrobcovia neváhajú prinášať nové výrobky. „Na jar tohto roku by sme mali na trh uviesť viacero noviniek, ako sú napríklad Babička Mlieko delaktózované plnotučné v pollitrovom balení a tiež rozšíriť rad Babička tvarohov o tvaroh v rodinnom polkilovom balení, “ hovorí Dominika Skačanová. Zaujímavé novinky pripravuje spoločnosť Tami. „Vzhľadom na našu najnovšiu investíciu, ktorá je aj jednou z najväčších na Slovensku v mliekarenskej brandži, sú to prémiový syr typu gorgonzola, rovnako prémiový rad syrov s bielou plesňou, nový typ dezertu a obohatené mlieka, ktoré by mali posilňovať imunitu v tejto neľahkej dobe,” vymenúva.

S inováciou prichádza aj spoločnosť Danone. „V januári sme uviedli na slovenský trh dve príchute jogurtov značky Activia v inovatívnom obale – kapsičke, kde jogurt vydrží až štyri hodiny mimo chladu. Je to tak ideálna desiata na cestu do práce či po cvičení,“ hovorí Jakub Špiller. Spoločnosť okrem toho predstavila nové príchute značky Fantasia – Kávový likér a Amaretto. Aj Zvolenská mliekareň pripravuje ďalšie novinky a inovácie svojich značiek. „Pripravujeme viacero noviniek, môžem už spomenúť Lily Kids – čokoládový a vanilkový dezert pre deti bez umelých farbív a prísad,” uzatvára Zuzana Žubor Kágerová.

Miroslava Ondrušová, miroslava.ondrusova@atoz.sk