Európsky parlament od októbra 2020 diskutuje o ďalšom sprísnení pravidiel pre označovanie vegánskych mliečnych alternatív, a to s cieľom ochrany spotrebiteľa, ktorého by mohla zmiasť vizuálna podobnosť či slovné označenie. Európska aliancia pre potraviny na rastlinnej báze (EAPF) spolu s ďalšími organizáciami má však iný názor. Nezisková organizácia Slovenská vegánska spoločnosť sa tak rozhodla zistiť, aký názor majú spotrebitelia.
Sprísnenie pravidiel v rámci označovania vegánskych alternatív živočíšnych výrobkov parlament argumentuje tým, že chce zabrániť zmäteniu spotrebiteľa. Cieľom by tak malo byť jednoznačnejšie rozlíšenie mliečnych produktov od rastlinných, ktorých je v dnešných dňoch na pultoch predajní čoraz viac.
Jednoznačné odlíšenie vegánskych a živočíšnych produktov by sa však nemalo týkať len slovných označení. „Nápis „sójové mlieko” na krabici v Európe nenájdete ani teraz. To isté platí o „vegánskom syre”. Takéto názvy sú zakázané už dlhšiu dobu. To však na prvý pohľad parlamentu nestačí, pretože podľa neho sa spotrebiteľ môže pri nákupe ľahko zmýliť. Návrh zachádza teda oveľa ďalej. Ak by sa ho v marci podarilo presadiť, mohlo by to znamenať, že nápisy na rastlinných produktoch v štýle „krémové”, „chutí ako syr”, alebo „podobný jogurtu” by mohli byť po novom nelegálne. Firmy by ich jednoducho museli odstrániť. A nielen z obalov,“ tvrdí Kristína Chaparro, predsedníčka OZ Slovenská vegánska spoločnosť.
Na avizované zmeny však reaguje dotknutá strana. Podľa mnohých európskych organizácií, ktoré združujú spotrebiteľov a výrobcov, nový pozmeňujúci návrh bráni v európskej politike udržateľných potravín Farm to Fork, zastavuje napredovanie projektu Green Deal, ktorý má z Európy urobiť prvý klimaticky čistý kontinent a taktiež ide proti záväzkom Parížskej klimatickej dohody.
Sú vegánske produkty zameniteľné so živočíšnymi?
Nezisková organizácia Slovenská vegánska spoločnosť sa rozhodla zmýšľanie spotrebiteľov preveriť. Na vzorke viac než 1000 respondentov zorganizovala medzi Slovákmi online prieskum o tom, či ich podobné obaly mýlia a aké riešenia by v tejto súvislosti navrhli. Medzi respondentmi sa však neobjavili len vegáni, hoci tí sa podieľali časťou 30,7 %. Veľkú časť tvorili vegetariáni (25,4 %) a flexitariáni (21,8 %), 13,8 % ľudí uviedlo, že sa stravuje konvenčne. Drvivá väčšina respondentov, a to až 94 % uviedla, že má skúsenosť s nakupovaním vegánskych mliečnych alternatívnych výrobkov.
Väčšina respondentov sa priklonila k vyjadreniu, že sa pri nákupe nemýlia a podobnú skúsenosť nemajú ani ich známi. Z opýtaných sa v tejto súvislosti vyjadrilo negatívne až 59 % respondentov, ktorí sa považujú za konvenčných stravníkov. Organizácia sa v dotazníku opýtala aj to, či slovné spojenia „chutí ako jogurt”, „alternatíva syra”, alebo „smotanový” môžu byť pre spotrebiteľov pri vegánskych alternatívach mätúce. Až 27 % respondentov si zvolilo odpoveď „skôr nie” a 25 % vyjadrilo absolútny nesúhlas.
Ako možno v predajni rozpoznať, že ide o vegánsky výrobok?
Organizácia okrem iného v dotazníku taktiež zisťovala na základe čoho vie spotrebiteľ odlíšiť vegánsky produkt od živočíšneho. Až 65 % zákazníkov sa riadi príslušným vegánskym certifikátom, ktorý je uvedený na obale, 61 % opýtaných uviedlo, že pozná značku a vie, že ide o vegánsky produkt. Viac než polovica respondentov uviedla, že vegetariánske a vegánske produkty majú v potravinách vlastnú sekciu a polovica zákazníkov dokonca číta zloženie každého produktu. Respondenti, ktorí tieto výrobky nezvyknú nakupovať uviedli, že síce si v ich nákupnom košíku nenachádzajú miesto, ale vedia ich rozlíšiť označením na obale.
Čo navrhujú zákazníci?
Medzi najčastejšie riešenia, ktoré spotrebitelia navrhujú v rámci predchádzaniu zámeny výrobkov bolo práve označenie ochrannou známkou. O niečo menej zákazníkov by uvítalo oddelenú vegetariánsku a vegánsku sekciu v potravinách a 19 % respondentov si myslí, že nie je potrebná ďalšia zmena. K úplne odlišnému názvosloviu pri vegánskych a živočíšnych produktoch sa priklonilo 12,9 % ľudí.
„Návrh podľa nás odporuje udržateľnej poľnohospodárskej politike EÚ. Rastlinné alternatívy majú vo všeobecnosti nižšiu ekologickú stopu, ich výrobcovia by nemali byť diskriminovaní. Podpísali sme sa aj pod list Európskej aliancie pre potraviny na rastlinnej báze (EAPF), kde sa snažíme s ďalšími organizáciami koordinovane zatlačiť na Európsku komisiu a členské štáty z Rady Európy, aby návrh nepodporili,” povedala Kristína Chaparro, predsedníčka OZ Slovenská vegánska spoločnosť.
V marci tohto roka by mal prebehnúť dôležitý trialóg medzi Radou Európy, Európskou komisiou a parlamentom. Dôležité je teraz to, ku ktorému názoru sa prikloní väčšina európskych štátov, ktorých ministri tvoria Radu Európy. Tí môžu teraz návrh najviac ovplyvniť. Anonymizované výsledky prieskumu budú preto čoskoro odprezentované Ministerstvu pôdohospodárstva SR.
