Prvá vlna pandémie na jar tohto roka ukázala, akí sú obchodníci dôležití. Nikto už nespomínal miliónové pokuty ani neprimerané podmienky. Podstatné bolo to, aby fungovalo zásobovanie a každý spotrebiteľ sa dostal k základným potravinám. Kým v marci zastihla nová choroba i následné opatrenia všetkých nepripravených, druhá vlna odskúša, ako poctivo sme sa na ňu dokázali pripraviť.
O tom, že príde ďalšia kríza, sa hovorilo už dlho. Nikto si ju však nepredstavoval v takej podobe, akú jej dala pandémia koronavírusu. Krajina sa do novej reality prebudila doslova zo dňa na deň. Vláda zaviedla prísne opatrenia, ktoré sa výrazne dotkli bežného života a ovplyvnili nákupné správanie spotrebiteľov. Tí sa v panike snažili zásobiť základnými potravinami, akoby neverili, že ich v predajniach nájdu aj na druhý deň. Obchodníci museli na novú situáciu neuveriteľne rýchlo reagovať a zabezpečiť nielen potraviny pre všetkých, ale aj bezpečné prostredie pre svojich zamestnancov i zákazníkov. „Pandémia nám v prvom rade potvrdila, že naša práca má veľký zmysel,“ hovorí vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednoty Slovenska Branislav Lellák.
Začiatok pandémie poznamenal nedostatok rúšok i dezinfekčných prostriedkov. Viaceré profesie mohli ostať pracovať z domova, ale zamestnanci obchodu patrili medzi tých, ktorí museli do práce nastúpiť a zabezpečiť plynulé zásobovanie potravinami. Predajcovia sa na pomoc štátu nemohli spoliehať, preto sami museli zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok. „Najviac nás sklamal prístup štátnych orgánov k obchodníkom, lebo skutočne sme mali našich pracovníkov v prvej línii kontaktu a štát sa zachoval podľa hesla „pomôž si sám, ako vieš“, či už sa to týkalo rúšok, či dezinfekcie a podobne,“ vysvetľuje predseda predstavenstva CBA SK Pavol Mikušiak.
Obchodníci okrem implementácie povinností, ktoré nariadil krízový štáb, prijali aj viacero vlastných opatrení. Do pokladničných zón nainštalovali plexisklá, aby zamedzili kontaktu personálu so zákazníkmi, zamestnancom podávali ovocné a vitamínové balíčky, snažili sa zamestnancov z rizikových skupín, ako vekovo starších, tehotné zamestnankyne a rodičov maloletých detí, chrániť. Namiesto nich do predajní nastúpili stovky dočasných zamestnancov, ktorí tu našli prácu v čase, keď ich pôvodný zamestnávateľ musel mať zatvorené. A navýšili zásoby potravín.
Pandémia ukázala, aké to je, keď v predajni chýba tovar. Zákazníci v panike vykúpili najmä dezinfekčné prostriedky, trvanlivé potraviny či droždie. Vždy však išlo o dočasný výpadok. „Snažili sme sa čo najrýchlejšie tovar na pultoch doplniť. Na takúto situáciu však neboli pripravení ani naši dodávatelia, ktorí zrazu nevedeli zo dňa na deň dodať niekoľkonásobné množstvá tovaru. Už pri očakávanej druhej vlne pandémie sme sa zabezpečili a aj v prípade, že príde zrazu k zvýšenému záujmu o niektorý tovar, sme na to pripravení, či už sa to týka trvanlivých potravín alebo dezinfekcie a rúšok,“ konštatuje hovorkyňa siete Billa Kvetoslava Kirchnerová. Podľa Branislava Lelláka koronakríza dokázala, aký dôležitý je férový prístup k dodávateľom a obchodným partnerom.
Výrazne sa zmenilo aj nákupné správanie spotrebiteľov. Kým pred pandémiou uprednostňovali časté nákupy čerstvých potravín, po jej nástupe si robili zásoby trvanlivých potravín a drogérie. Ich dopyt však kolísal a ťažko sa dal predvídať. Vzrástol aj záujem o bezkontaktné technológie. Vo väčšej miere využívali skenery, ktoré im umožňujú nablokovať si tovar a minimalizovať tak čas strávený pri pokladni. Obľúbenejšími sa stali aj samoobslužné pokladnice, ako aj bezhotovostné platby, ktoré zamedzujú osobnému kontaktu.
V tomto kontexte znie prirodzene, že sa posilnila aj pozícia online nakupovania. Rozhodli sa preň aj spotrebitelia, ktorí s ním nemali skúsenosť. Napriek tomu, že Coop Jednota je tradičný predajca a jeho zákazníci majú radi osobný kontakt s personálom, evidujú zvýšený záujem o takúto formu nakupovania, čomu sa aj prispôsobujú. „Pandémia nám dokumentovala čoraz nástojčivejšiu potrebu online predaja. K dvom spotrebným družstvám, ktoré umožňovali objednanie nákupného košíka cez internet – Coop Jednote Žilina a Coop Jednote Liptovský Mikuláš –, sa postupne pridávajú ďalšie,“ uvádza Branislav Lellák.
Rýchla reakcia na vládne opatrenia, posilnené hygienické a bezpečnostné opatrenia i pokrytie kolísavého dopytu zákazníkov dali obchodníkom zabrať a vyžiadali si zvýšené náklady. Spoločnosti združené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) do konca júna počítajú náklady približne na 27 miliónov eur. Podľa údajov spoločnosti Nielsen sa priemerný medziročný rast tržieb obchodníkov po vypuknutí pandémie v prvých troch marcových týždňoch skokovo zvýšil o 18,9 %. Avšak v priebehu nasledujúcich štyroch týždňov došlo k obratu, keď tržby predajcov medziročne klesli v priemere o 4,3 %. Situácia sa v máji konsolidovala, júnové tržby už vykazovali iba minimálny medziročný rast na úrovni 1 %. „Tieto údaje jednoznačne vyvracajú mýtus o druhých Vianociach pre obchodníkov,“ upozornil predseda SAMO Martin Krajčovič.
V lete sa viaceré vládne opatrenia povolili, ale s koncom prázdnin a príchodom nového školského roka začali počty nakazených koronavírusom opäť stúpať. Druhá vlna pandémie tak otestuje, ako sa na ňu krajina i retail pripravili.
Oslovení obchodníci hovoria, že sú už pripravení a majú dostatok rúšok i dezinfekčných prostriedkov. „Veľa čerpáme z opatrení, ktoré sme realizovali v uplynulom polroku. Mnohé predajne máme vybavené špeciálnymi plexisklami. Pokračujeme v intenzívnej dezinfekcii predajní, nákupných vozíkov a košíkov. Zamestnancov sme opätovne preškolili ohľadom všetkých bezpečnostných opatrení. Neustále kontrolujeme stav zásob predovšetkým trvanlivých potravín a drogistických potrieb. Robíme všetko pre to, aby sme spotrebiteľom zabezpečili dostatočné množstvo sortimentu,“ vyratúva Branislav Lellák.
Pandémia tiež priniesla otázku, či sa vírus môže prenášať aj na povrchoch nebalených potravín. Spoločnosť Billa si dala na začiatku júna, teda v období keď už boli v platnosti uvoľnené opatrenia, vypracovať analýzu. Pracovníci akreditovaného laboratória vtedy v šestnástich predajniach siete po celom Slovensku odobrali stery z papriky, červeného jablka a klasického nebaleného rožka. Testovanie povrchov neodhalilo prítomnosť vírusu ani v jednom prípade. Dokonca ani na najviac rizikových povrchoch, akými sú rúčky nákupných košíkov či pokladničné pásy.
„Logisticky sme procesy nastavili tak, aby sme zvládli aj ďalší nápor, v prípade, že nastane. Treba však zdôrazniť, že naši zákazníci sa už v prvej vlne mohli presvedčiť o tom, že zásobovanie bolo zabezpečené bezproblémovo a nie je dôvod na panické nákupy ani v budúcnosti,“ hovorí Kvetoslava Kirchnerová.
Podobne to vnímajú aj ďalší obchodníci. Zákazníci budú podľa nich menej vystresovaní a situácia z jari tohto roka ich mohla presvedčiť o tom, že sa nemusia báť a vytvárať tlak na zásobovanie predajní.„Myslím, že situácia z apríla tohto roku sa už nebude opakovať, preto neočakávame ani zvýšené nároky na pracovnú silu. Zákazníci sa postupne naučili disciplíne, frekvencia nákupov bude menej častá, nákupy sú hodnotnejšie. Zákazník sa pri skladbe nákupu začal orientovať podľa svojich finančných možností a je omnoho opatrnejší ako pred koronou,“ uvádza Pavol Mikušiak.
SAMO oceňuje prijatie pandemického plánu, ktorý medzi rizikové skupiny obyvateľstva zaradil aj pracovníkov v potravinárskom priemysle. V praxi to bude napríklad znamenať, že v prípade ochorenia budú mať títo zamestnanci prednostné právo na vyšetrenie, nárok na používanie ochranných osobných pracovných prostriedkov a ďalšie. V prípade opätovného prijatia mimoriadnych opatrení vlády, vzhľadom na strategický význam obchodu pri zásobovaní obyvateľstva, však bude aliancia požadovať prizývanie svojho zástupcu do krízového štábu. „Umožnilo by to nielen okamžitú spätnú väzbu priamo pri prijímaní epidemiologických opatrení, ale zabezpečila by sa tým aj vyššia pružnosť pri prenose informácií nielen smerom k obchodníkom, ale aj ich dodávateľom a dopravcom tovaru,“ dodal Martin Krajčovič.
