Slovenskí poľnohospodári a potravinári prejavili znepokojenie nad vývojom zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Kým v roku 2018 k nám potraviny vozilo 700 kamiónov počas jedného pracovného dňa, dnes ide už o 823 kamiónov zahraničných potravín. Na naliehavosť témy upozornila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) na tlačovej besede.
Podľa SPPK dovážame na slovenský trh množstvo výrobkov, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť sami. Zo živočíšnych výrobkov sme v roku 2019 dovážali najmä bravčové mäso v celkovej hodnote 302 miliónov eur. Ďalšími dovážanými kategóriami potravín sú syry a tvarohy v hodnote 187,9 mil. eur, mäso a jedlé droby z hydiny, maslo a iné tuky či oleje vyrábané z mlieka, vrátane mliečnych nátierok.
Z rastlinných výrobkov sme v roku 2019 dovážali najmä zemiaky, mrkvu, cviklu, repy a podobné jedlé korene. Rovnako však aj ostatné druhy zeleniny v hodnote 24,3 mil. eur. Zo skupiny potravín vrátane nápojov a tabaku sme dovážali chlieb, zákusky, koláče, sušienky a ostatné pekárenské výrobky obsahujúce kakao v celkovej hodnote 208,8 mil. eur. Rovnako však išlo aj o vody, vrátane minerálnych a sýtených vôd obsahujúcich pridaný cukor v hodnote 143 mil. eur.
Z ktorých krajín pochádzajú dovezené potraviny?
Medzi najhlavnejších importérov potravín na Slovensko patria naši susedia. Podľa dát Eurostatu za prvé štyri mesiace tohto roka nás najviac zásobilo Česko. Dovezené potraviny z tejto oblasti predstavujú viac ako 353 tisíc ton potravín v hodnote takmer 430 mil. eur. Nasleduje Maďarsko s objemom viac ako 157 tisíc ton potravín v hodnote 133 mil. eur. Tretím najväčším dovozcom je Poľská republika, ktorá k nám doviezla viac ako 140 tisíc ton potravín v hodnote 189 mil. eur.
„Chceme byť sebestační najmä v základných komoditách. Ani jeden poľnohospodár a potravinár nechce, aby sme boli sebestační v čokoládach alebo aby sme si nedali mozzarellu. Chceme byť sebestační pri mlieku a mliečnych výrobkoch, pri hydine, bravčovom a hovädzom mäse, ovocí, zelenine, vajciach, zemiakoch a pekárenských výrobkoch,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.
Problém lacného hydinového mäsa zo zahraničia
Podľa SPPK môže byť problémom i dovoz hydinového mäsa. Od roku 2015 totiž stúpol z objemu 48 828 ton na hodnotu 97 171 ton. Rastúci dovoz tohto mäsa podľa vyjadrení zástupcov SPPK negatívne vplýva na sebestačnosť v produkcii hydinového mäsa na Slovensku, ktorá v roku 2019 klesla na úroveň 50,5 %. Negatívne vplyvy potvrdil aj prieskum SPPK realizovaný v závere roka 2019. Výsledky tohto prieskumu preukázali , že na pultoch obchodných reťazcov na Slovensku je len 45 % slovenského hydinového mäsa.
„Ceny dovážaného hydinového mäsa na pultoch zahraničných reťazcov sú výrazne pod úrovňou výrobných nákladov na Slovensku a ohrozujú hospodársku súťaž na našom trhu. Takéto ceny sú pre slovenských spracovateľov a chovateľov hydiny likvidačné,“ uviedol výkonný riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.
Dovozy hydinového mäsa majú negatívny vplyv aj na potravinovú bezpečnosť SR. Únia hydinárov Slovenska už niekoľko rokov upozorňuje na neustále sa objavujúce aféry so zahraničnými potravinami vrátane hydinového mäsa a vajec.
Zvýšený dovoz sa týka i mliečnych výrobkov
Podobne rastúce tendencie dovozu na naše územie SPPK uvádza aj pri mliečnych výrobkoch. Kým v roku 2019 sa za prvé štyri mesiace doviezlo 55 tisíc ton mlieka a mliečnych výrobkov, v tomto roku k nám kamióny doviezli až 57 tisíc ton týchto výrobkov.
„Najväčší prepad medzi dovozmi za oba roky sa týka položiek syrov a tvarohu. Kým vlani sa za prvé štyri mesiace k nám doviezlo 12,9 tisíc ton za 43,4 mil. eur, v tomto roku sa dovozy od januára do apríla výrazne zvýšili na úroveň 14,9 tis. ton v hodnote 51,3 mil. eur,“ doplnil prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.
SPPK v tejto situácii navrhuje urýchlené prijatie systémových opatrení na stabilizáciu agropotravinárstva a jeho postupné zvyšovanie konkurencieschopnosti na jednotnom európskom trhu.
