
Zrušenie používania jedno- a dvojcentových mincí pri platení v hotovosti je v obchodnom sektore aktuálne diskutovanou témou. Zväz obchodu SR (ZO SR) trvá na eliminácií drobných mincí v dôsledku neustále sa vyskytujúcich problémov pri operáciách s týmito platidlami. Z prieskumu Eurobarometer vyplýva, že za ich zrušenie je až 74 % Slovákov, čo je viac než priemer v eurozóne.
Národná banka Slovenska (NBS) uvádza, že ku koncu apríla bolo na Slovensku v obehu približne 870 miliónov kusov euromincí. Z toho viac než 60 % kusov tvoria práve jedno- a dvojcentovky. Z celkovej nominálnej hodnoty týchto mincí však tvoria len tri až štyri percentá. Na jedného obyvateľa Slovenska tak pripadá až 92 kusov týchto najmenších euromincí. Podľa NBS majú vysokú mieru straty z obehu, čo znamená, že sa jej z obehu nevracajú. Strata pri jednocentovke je približne 60 %, pri dvojcentovke ide o stratu 40 %.
Slovákov centovky obťažujú
Úspora pre banky či obchodníkov by pri zaokrúhľovaní cien mohla dosiahnuť 15 – 20 % z celkových nákladov na manipuláciu s euromincami a ich spracovanie. Pavol Konštiak, viceprezident ZO SR, uviedol, že obchodné prevádzky jednak veľmi zaťažuje samotná manipulácia s týmito mincami, avšak oveľa závažnejšie ťažkosti a vysoké náklady sú spojené predovšetkým s odovzdávaním mincí do komerčných bánk, kde poplatky dosahujú neprimeranú výšku až do hodnoty samotného vkladu. „Najvypuklejšie je to v prípade jednocentoviek, kde odovzdanie 100 ks mincí býva spoplatnené poplatkom až do výšky jedného eura. Prakticky ide o celú hodnotu vložených mincí.“
Podľa prieskumu Eurobarometer obyvateľov Slovenska jednocentovky a dvojcentovky obťažujú najviac z celej eurozóny. Z prieskumu zároveň vyplýva, že až 74 % Slovákov je za zrušenie ich používania, priemer v eurozóne je pritom 65 %. V rovnakom prieskume Slováci vedú aj pri uvádzaní, ktorá eurominca ich obťažuje najviac. Pri jednocentovke je to 88 % a druhé miesto obsadila dvojcentovka s 87 %.
Riešením môže byť povinné zaokrúhľovanie
Národná banka Slovenska navrhuje zmeniť legislatívu tak, aby sa v praxi eliminovalo použitie dvoch najmenších euromincí, a to pomocou povinného zaokrúhľovania výslednej sumy pri platbe v hotovosti na najbližšiu nulu alebo 5 centov. Dosah na domácnosti by bol zanedbateľný. Podľa simulácií NBS by domácnosti na nákupoch zaplatili o približne nula až dva centy mesačne viac v porovnaní s pôvodným stavom. Porovnateľná situácia bola pri rušení 10 a 20-halierových mincí v roku 2003, keď nedošlo k nárastu cien tovarov a služieb.
Ako je to v iných štátoch?
ZO SR uvádza, že vo viacerých členských štátoch EÚ boli tieto drobné mince vyradené z obehu, čo veľmi prispelo k zjednodušeniu operácií s hotovosťou. Samotné zrušenie jedno- a dvojcentoviek môže však navrhnúť až Európska komisia. Obmedzenie ich použitia v praxi, napríklad formou zaokrúhľovania, však môžu navrhnúť aj jednotlivé štáty. Doteraz tak urobilo Taliansko, Belgicko, Írsko, Fínsko a Holandsko, zvažuje to aj Estónsko.
Návrh NBS si vyžaduje zmeny v Zákone o cenách, ktorý je v gescii Ministerstva financií SR. Preto budú potrebné vzájomné rokovania. NBS uvádza, že o zaokrúhľovaní cien hovorí aj Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie 2020 – 2024.