Trend zdravého životného štýlu priniesol so sebou množstvo rôznych typov športov, cvičení na doma aj vo fitness centrách. Zasiahol aj oblasť potravín a výživy. V tejto kategórii spotrebiteľov zaujíma všetko od bio, cez lokálne výrobky, až po rôzne formy produktov bez prídavných látok. To nahráva výrobcom, ktorí sa predbiehajú v ponuke zdravých výrobkov.

Kým donedávna stačilo za zdravé potraviny označiť ovocie a zeleninu či ryby, v súčasnosti sa k tejto kategórii pridávajú ďalšie premenné. Ak chce obchodník vyhovieť spotrebiteľom stravujúcim sa zdravo, mal by pamätať na širší sortiment. „Dôležité sú kvalitné strukoviny, ktoré sú nielen zdrojom bielkovín, ale tiež vlákniny. Nasledujú obilniny – medzi výživovo najzaujímavejšie patrí ovos a pohanka, z exotickejších quinoa a amarant,“ uvádza Lubomíra Chlumská, šéfredaktorka časopisu Dobroty spoločnosti Country Life. Podľa šéfa spoločnosti Tekmar Slovensko Jozefa Nitraya netreba zabúdať ani na zdroje omega 3 mastných kyselín, ako je ľanové semeno, chia semiačka alebo rybí olej. „Pre zdravé črevo sú vhodné aj produkty mliečneho kvasenia, ako napríklad kyslá kapusta či mliečne výrobky, ktoré sú zdrojom prospešných baktérií pre tráviaci trakt. Nesmieme zabudnúť ani na čistú vodu,“ dopĺňa.

Len bio nestačí

Do povedomia i košíkov spotrebiteľov sa čoraz viac dostávajú aj produkty s označením bio. „V roku 2018 bio výrobky tvorili na slovenskom trhu 0,8-percentný podiel na celkových maloobchodných tržbách, bez špecializovaných predajní. V Spojených štátoch je to 8 percent, vo Veľkej Británii 1,5 percenta,“ uvádza Jana Magicová, group account manažérka spoločnosti Nielsen. Dodáva, že hoci je aktuálne číslo relatívne nízke, dôležité je sledovať vývoj tržieb za tieto potraviny – tie vzrástli za posledné dva roky o 22 percent a pribúda aj množstvo značiek, ktoré sa v tejto kategórii dostávajú na trh.

Nálepka bio však nie je jedinou požiadavkou spotrebiteľov pri výbere potravín podporujúcich zdravý životný štýl. Jozef Nitray dáva do pozornosti prieskum spoločnosti GfK vo viacerých krajinách, ktorý priniesol informácie o tom, ako vnímajú zákazníci zdravé produkty. Za „veľmi dôležitý ukazovateľ“ označili nízky obsah cukru, absenciu  GMO, nízky obsah sodíka či tuku. „Dôležité je aj to, aby „zdravá“ potravina dobre chutila. Niektorí konzumenti kladú dôraz aj na tzv. „clean label“ produkt. To znamená, že výrobok neobsahuje žiadne aditíva a obsahuje minimálne množstvo surovín. S určitosťou však platí, že obal predáva. Táto podmienka musí byť zachovaná pri každom produkte, zvlášť novinke,“ ozrejmuje Jozef Nitray. Výrobcovia na tieto požiadavky reflektujú. „Mnoho našich zákazníkov vyhľadáva výrobky bez laktózy,“ hovorí obchodný a marketingový riaditeľ značky Manner Aleš Aldo Koláček. Aj preto rakúsky výrobca prinesie ďalšie príchute müsli, ktoré majú znížený obsah cukru a sú vhodné práve  pre spotrebiteľov, ktorí nekonzumujú potraviny živočíšneho pôvodu.

V súvislosti s ekologickou snahou obmedziť konzumáciu hovädzieho mäsa sa na trh dostávajú výrobky, ktoré nahrádzajú pôžitok z mäsa. „Veľkým trendom v oblasti zdravého životného štýlu sú vegetariánske alebo vegánske alternatívy rôznych produktov – burgre, vegánske syry, jogurty. Výrobcovia sa predbiehajú v tom, aby vyrobili nielen nutrične kvalitné, ale aj chuťovo zaujímavé produkty,“ hovorí Lubomíra Chlumská. Výzvou ponúknuť ľuďom rastlinné jedlo, ktoré po nutričnej stránke obsahuje všetko, čo človek potrebuje, sa zaoberá aj firma Mana. „Je to jedlo, ktoré vám šetrí čas, rýchlo a kvalitne zasýti. Navyše takéto jedlo je ohľaduplné k planéte, podporuje poľnohospodárstvo s nízkym ekologickým dopadom a na jeho výrobu sa používajú ekologicky udržateľné plodiny,“ tvrdí tvorca značky Mana a riaditeľ firmy Jakub Krejčík.

Ďalším parametrom, ktorý vstupuje do povedomia nakupujúcich je aj požiadavka lokálnosti. „Pri výbere zdravých potravín je potrebné dávať si pozor, aby suroviny boli kvalitné – teda v bio kvalite. Krajina a pole sú zamorené chémiou, ktorú následne jeme. Potom môžeme jesť, čo chceme, ale nič dobrého nám to neprinesie. A dôležité je si uvedomiť, že superpotraviny máme aj svoje, lokálne, ako napríklad kyslú kapustu alebo cesnak,“ hovorí majiteľka spoločnosti Lifefood Tereza Havrlandová. Je potrebné však nakupovať od overeného dodávateľa, ktorý ponúka skutočne bio a lokálne produkty.

Náhrada pšenice

Sú spotrebitelia, ktorým pri zmene životného štýlu na ten zdravší pomôže nahradenie pšenice. Aj tu výrobcovia prichádzajú so zdravšími alternatívami, ktoré nemusia byť hneď bezlepkové. Najdôležitejšou surovinou pre Emco je ovos, ktorý obsahuje až dvojnásobné množstvo tukov ako pšenica a má tiež viac sacharidov a proteínov. „Práve tuky a sacharidy sú pre človeka zdrojom energie. V prípade ovsa ide o energiu, ktorá dlho vydrží. Ovos sa pomalšie vstrebáva, a tým predlžuje pocit zasýtenia. Zároveň ovsená vláknina – betaglukán môže znižovať obsah cholesterolu v krvi,“ uvádza marketingový riaditeľ spoločnosti Kamil Varhánek.

Podľa výkonného riaditeľa spoločnosti Minit Slovakia Ladislava Ambrovicsa trend nahráva  surovinám, ako je špaldová múka, prísadám z ovsenných vločiek, otrúb či zdraviu prospešným semiačkam, ako sú ľan, slnečnica či sezam. „Trend zdravého životného štýlu  pri  pekárenských výrobkoch je o kvásku a dlhom zrení cesta. Sám kvások je nenahraditeľný, ak si chceme dopriať naozaj chutné pečivo, nehovoriac a predĺženej záruke,“ dopĺňa Ladislav Ambrovics.

Okrem náhrady pšenice sa snažia výrobcovia nahradiť aj rafinovaný cukor. „Dlho sme hľadali spôsob, ako vytvoriť chrumkavé müsli bez použitia pridaného cukru. Podarilo sa nám to vďaka vláknine, ktorú získavame z koreňa čakanky,“ vysvetľuje Kamil Varhánek.

Predajca je aj poradca

Z doposiaľ spomenutého je zjavné, že spotrebitelia majú veľa možností pri výbere zdravých potravín. A to môže byť pre nich zmätočné. Usmerniť ich môžu aj predajcovia, ktorí si musia byť istí, že im ponúkajú skutočne zdravé potraviny. „Myslím, že nie je iná cesta, ako sa v oblasti zdravých potravín, ale aj výživy neustále vzdelávať,“ uvádza Lubomíra Chlumská. Jozef Nitray radí, že obchodníci by sa mali na produkty pozerať ako koneční spotrebitelia, ktorí si stále častejšie študujú zloženie produktov a ich funkcionalitu. „Náročnosť  predaja sa takto každý rok zvyšuje a vyžaduje si  komplexnú pripravenosť obchodníkov. Výrobcovia alebo distribútori by mali obchodníkom edukáciu a podporu v plnej miere poskytnúť,“ dopĺňa.

Okrem vlastnej edukácie by mali obchodníci pri výbere zdravých potravín mať na pamäti aj potenciál danej značky a sledovať jej rast a úspešnosť predajov. „Mali by vyberať do svojich obchodov najmä také značky, ktoré sú prémiové vo svojom segmente,“ vysvetľuje Jakub Krejčík. Predajcovia by sa mali pozerať aj na tvrdé fakty – certifikácie zdravých potravín. „Okrem známych certifikácií bio alebo ‚bez lepku‘ vznikli nedávno nové certifikácie Really Raw, ktorých cieľom je identifikovať poctivých výrobcov raw potravín,“ ozrejmuje Tereza Havrlandová. Podľa Ladislava Ambrovicsa je dôležité, aby mali obchodníci overených dodávateľov, ktorí dbajú na kvalitu surovín a rešpektujú tradíciu daného remesla. „Pri vhodne zvolenom postupe označovania výrobkov a kategórií sa zjednoduší samotný proces nákupu pre koncového spotrebiteľa, čo v konečnom dôsledku ocení aj sám obchodník,“ uzatvára Ladislav Ambrovics.