Zvýšenie zastúpenia domácej produkcie potravín v predaji, prispenie k ekologizácii prostredia prostredníctvom predajného procesu, optimalizácia nepredaného potravinárskeho sortimentu v predajniach, riešenie zberu a spracovania plastových obalov až po inovačné formy elektronického predaja, platieb a prenosu spracovaných dát – to je skupina celej škály problémov, ktorou sa zaoberá a ešte intenzívnejšie bude musieť riešiť obchod v smerovaní k vyššej spoločenskej zodpovednosti.
Ak chceme rozvinúť leitmotív ústredného názoru, je namieste konštatovať štátnu, kontrolnú, obchodnú, prevádzkovú i spotrebiteľskú atmosféru, ktorá v období roka 2018 a vo väčšej časti roka 2019 na Slovensku dominovala.
Pohľad na realitu v slovenskom maloobchodnom priestore v hodnotenom období poukazuje na enormné tlaky na správanie sa jeho aktérov. Počnúc snahami štátnej administratívy prostredníctvom návrhov zákonov, predpisov či nariadení aktívne vplývať na činnosť tu etablovaných obchodných spoločností (často i nesprávne) cez kontroly kvality i foriem predaja (viac smerované na väčších obchodníkov) až po paternalitu ochrany spotrebiteľa.
Časť návrhov, ktoré boli v hodnotenom období prezentované a prijímané, boli viac populisticky prezentačné ako odborno riešiace. Ako jeden z mnohých príkladov je požiadavka zvýšenia ponuky domácej produkcie zeleniny, ktorú v súčasnosti domáci pestovatelia ani manažérsky, ani cenovo či objemovo s kvalitou nedokážu dodať do obchodných sietí. Zvyšné dve tretiny tohto sortimentu je potrebné importovať. Zámery štátu a realita sa teda v mnohom segmente trhu často rôznia. O to viac mrzí, že časť z týchto návrhov presiahla bariéry, ktoré limitujú príslušné smernice Európskej únie a nadväzne museli byť modifikované či stiahnuté z platnosti, resp. upravované až do štádia logických riešení.
Je namieste uviesť, že vrcholové zoskupenia, prezentujúce názory obchodu – Zväz obchodu SR i Slovenská aliancia moderného obchodu – v tomto čase prezentujú pozitívnu aktivitu nielen v komunikácii medzi štátom a reprezentantmi obchodu, ale i vo formulovaní odborných názorov i požiadaviek svojich členov.
Uvedené konštatovania snáď nie je potrebné detailizovať. Každému, kto sa v obchodnom prostredí angažuje, sú zrejmé.
A čo obchod a jeho vyššia spoločenská zodpovednosť? V tejto téme sa aktivizuje čoraz viac obchodných spoločností. Charitatívne ciele, potraviny pre sociálne odkázané vrstvy, duálne vzdelávanie, sponzoring na zlepšenie vybranej činnosti v zdravotnej starostlivosti i voľnočasovej športovej aktivity mládeže až po prípravu na realizáciu zberu a likvidácie plastov. Celá škála aktivít dokazuje, že obchodným spoločnostiam, podnikajúcim v maloobchode, nie je prostredie či ľudia na Slovensku ľahostajní.
Rok 2018 – prvé náznaky stagnácie
Prehľad maloobchodných tržieb za vlastné výkony a tovar, zverejnený Štatistickým úradom SR, priniesol (v porovnaní s rokom 2017) prvé náznaky nižšej stability niektorých segmentov maloobchodu. V globálnom porovnaní mohol byť maloobchod v medziročnom porovnaní spokojný, keďže jeho tržby v roku 2018 narástli o 3,6 %, avšak oproti hodnotám predchádzajúcich rokov, kedy tržby zaznamenávali rast o 6 %, takúto hranicu nedosiahli. V každom mesiaci roka však v sumárnych percentách zaznamenali tržby jemné rastové hodnoty. Postupne si musíme zvykať na pokračujúci pokles výkonnosti najmä maloobchodu v nešpecializovaných predajniach (za ktorými sa skrývajú najmä hypermarkety a veľké supermarkety) i v predaji zariadení pre IKT. Na druhej strane až druhý rok po sebe rástli tržby v predaji potravín, nápojov a tabaku v špecializovaných predajniach (nárast o 8 %), s tovarom pre kultúru a rekreáciu (plus 14 %) a najmä obchod mimo predajní, stánkov a trhov (plus 15 %), kde rastúce hodnoty výrazne ovplyvňuje najmä internetový obchod.
V tejto súvislosti sa žiada skonštatovať, že v ostatnom období sa na Slovensku výrazne mení správanie kupujúcich. Požiadavka na rýchle a efektívne nákupy v blízkosti bydliska, potrebná pre jedno- až dvojdňovú prevádzku domácností, dostáva čoraz viac prednosť pred nákupmi vo veľkorozmernom obchode. Tento však nestráca obľubu u veľkej skupiny kupujúcich, ktorá ešte stále koncomtýždňové nákupy viaže na spoločenské stretnutia v obchodných centrách.
Hodnotenie skupiny TOP 30 obchodu na Slovensku za rok 2018 ukazuje oproti globálnym štatistickým údajom za maloobchod podstatne lepšie výsledky.
Nárast tržieb oproti predchádzajúcemu roku bol u TOP 30 o 4,4 %. V reálnej hodnote tržieb to znamenalo bez DPH čiastku 8 432,7 miliónov eur. Na tejto výške sa podieľala počtom polovica domácich i medzinárodných obchodníkov. Dosiahnuté výsledky boli však výrazne v prospech medzinárodného obchodu (tržby 6 083,9 mil. eur, t.j. 72,1 %) oproti domácemu obchodu, ktorý dosiahol tržby bez DPH vo výške 2 348,9 mil. eur, čo v pomere znamenalo 27,9 % z celkových tržieb hodnotenej skupiny tridsiatich najúspešnejších obchodných spoločností Slovenska za rok 2018. Zo sumáru najsilnejšej tridsiatky utŕžili „potravinári“ až 65,8 % tržieb. V medziročnom porovnaní 2018/2017 tieto hodnoty znamenali rastový index 104,7.
Výsledky TOP 30
Detailnejší pohľad na posudzovanú skupinu TOP 30 umožňujú hodnoty jej lídrov, t.j. desiatich najúspešnejších obchodných spoločností. Zatiaľ čo najlepší predajcovia sortimentu s rýchloobrátkovým tovarom svojimi tržbami dosiahli 65,8 % z celku, skupina predajcov sortimentu non-food dosiahla iba 16,6 % z celku.
TOP 10 obchodných spoločností s prevahou sortimentu FMCG sa poziciovala zo šiestich nadnárodných a štyroch slovenských spoločností. Nie je bez zaujímavosti, že prvých päť z desiatich spoločností (Tesco, Lidl, Kaufland, Billa, Metro) dosiahli až 84,7 % podiel na tržbách skupiny, zatiaľ čo zvyšok iba 15,3 %.
V roku 2018 začal veľkorozmernému obchodu konkurovať špecializovaný obchod s lokálnymi väzbami na malých slovenských dodávateľov. Tento trend začal byť výraznejší ako v predchádzajúcom roku.
TOP 10 predajcov sortimentu non-food za rok 2018 ponúka tiež zaujímavé pohľady, kedy nadnárodní predajcovia dominovali na 90 percent. Ich celkové tržby v tejto skupine znamenali až 92,4 % a jediný domáci zástupca (Stavmat) iba 7,6 %. Tieto hodnoty sa samozrejme museli odzrkadliť i v porovnaniach v „tridsiatke“, keďže najlepšia desiatka predajcov nepotravinárskeho sortimentu dosiahla v tržbách iba 16,6 % z celku. Aj index 2018/2017 v hodnote 100,5 ukázal, že predaj tohto sortimentu v skupine TOP 10 stagnoval. Spôsobili to nielen výsledky internetového obchodu, ale aj rastúci počet špecializovaných predajní.
Ak sme túto pasáž analýzy maloobchodu označili ako „prvé náznaky stagnácie“, uvádzané hodnoty by znamenali určitú neskromnosť. Ale pozor, pravdepodobne prídu roky, keď lídri maloobchodu na Slovensku budú za dosiahnuté hodnoty v roku 2018 vďační.
Online formu plagátu TOP 30 nájdete na www.tovarapredaj.sk/top30
Ľubomír Drahovský, drahovsky@agenturaterno.sk