Na svete sa každý rok vyprodukuje zhruba tretina potravín úplne zbytočne. Neskončia totiž na tanieroch, ale v košoch. Vyplýva to z údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN. Vyjadrené číselne, ide o približne 1,3 miliardy ton jedla, ktoré majú vo vyspelých krajinách hodnotu asi 680 miliárd dolárov. A to je ohromné plytvanie, nielen jedlom, ale aj prírodnými, finančnými či energetickými zdrojmi. Potravinový odpad má na svedomí až osem percent emisií skleníkových plynov. A okrem toho je to aj etický problém.
Predstavte si situáciu. Rodina si v obchode naplní nákupný košík až po vrch všakovakými potravinami a zaplatí za nich obrovské množstvo peňazí. Príde domov a potraviny okamžite vyhodí do koša. Nepredstaviteľné? Väčšina ľudí by takéto konanie odsúdilo ako nehorázne plytvanie. Ale v čom je to iné, keď majú tieto potraviny pár dní?
V Európskej únii sa každoročne vyhodí približne 88 milión ton jedla v hodnote okolo 143 miliárd eur, zatiaľ čo 43 miliónov Európanov si nemôže dovoliť položiť na stôl kvalitné potraviny každý druhý deň. K stratám či plytvaniu jedlom dochádza na všetkých úrovniach „života“ potraviny. A to na farmách, vo výrobe potravín, obchodoch a reštauráciách, ale hlavne v domácnostiach. Tie majú v Európskej únii na svedomí viac ako polovicu vyhodeného jedla a spolu so stravovacími zariadeniami a maloobchodom si pripisujú až 70 % potravinového odpadu.
Brusel označil ako faktory, ktoré vedú k plytvaniu potravinami, na jednej strane nedostatočné plánovanie nákupov spotrebiteľmi a na druhej strane akcie v obchodoch ako napríklad „dva za cenu jedného“. Zákazníci taktiež nevedia rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. V domácnosti sa im potom kopia potraviny, ktoré síce výhodne kúpili, ale nevedia, čo s nimi.
Až tri štvrtiny Slovákov sa cítia pri pohľade na suroviny v chladničke bezradne a takmer rovnaký počet nevie, čo z nich navariť alebo zjesť. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Ipsos, ktorý si začiatkom roka dala vypracovať značka Hellmann´s. Najčastejšie sa plytvá čerstvými potravinami, a to najmä ovocím, zeleninou, chlebom, salámami a syrmi.
Avšak hovoriť spotrebiteľovi, kúp si iba toľko, koľko naozaj zješ, je pre obchodníka tak trochu schizofrenické. Predajne sa snažia priniesť zákazníkom širokú ponuku čerstvých a bezchybných produktov v priebehu celého dňa. To im prináša vyššie tržby, ale zároveň prispieva k plytvaniu potravinami na oboch stranách. V súčasnej dobe sa však čoraz viac spoločností i domácností snaží pozerať do vlastných kuchýň a plytvanie znižovať. To celému reťazcu v konečnom dôsledku ušetrí mnoho peňazí. Svetový inštitút zdrojov vyhodnotil údaje zo 700 spoločností a prišiel na to, že väčšina z nich za jeden dolár investovaný do znižovania plytvania potravinami dokázala ušetriť 14 a viac dolárov.
Obchody sa pozerajú do skladov
Pred dvomi rokmi reťazec Tesco Stores SR ako prvý obchodník u nás ukázal, koľko potravín vyhadzuje a rozhodol sa toto množstvo znižovať. Jeho snahu ocenila aj OSN, ktorá vytýčila cieľ znížiť množstvo potravinového odpadu do roku 2030 na polovicu. „V porovnaní s dátami z roku 2016/17 sme znížili množstvo potravinového odpadu v našich prevádzkach o 52 percent. Týmto sme splnili cieľ udržateľného rozvoja OSN o 11 rokov skôr a znížili náš potravinový odpad na menej ako jedno percento,“ uviedol v septembri výkonný riaditeľ reťazca na Slovensku Martin Kuruc.
Sieť daruje nepredané potraviny Potravinovej banke Slovenska a jej partnerom už od roku 2015. Odvtedy darovalo viac ako 3 000 ton potravín pre ľudí v núdzi. Aktuálne daruje nepredané potraviny zo všetkých svojich 150 predajní. Reťazec okrem toho spolupracuje aj s dodávateľmi, aby sa potravinový odpad znižoval aj na ich strane. A to napríklad tak, že odoberá a zákazníkom ponúka sortiment ovocia a zeleniny pod názvom Perfectly Imperfect, ktoré má neštandardný tvar. Od roku 2017 Tesco predalo takmer 2 000 ton takýchto produktov.
Ďalšou možnosťou, ako predchádzať odpadu, je predávať potraviny s blížiacim sa koncom záruky za zvýhodnené ceny. Sieť Billa vypredáva potraviny, u ktorých končí doba spotreby, v dostatočnom časovom predstihu so zľavami v rozsahu od 25 do 50 %. Potraviny, ktoré aj napriek tomu nepredá, likviduje podľa platnej legislatívy. „V súčasnosti pripravujeme spoluprácu s Potravinovou bankou Slovenska, na základe ktorej budeme môcť darovať potraviny pred koncom minimálnej doby trvanlivosti. Spoluprácu začíname testovať od začiatku decembra a naplno by sme ju mali rozbehnúť od februára budúceho roka,“ vysvetľuje hovorkyňa reťazca Kvetoslava Kirchnerová. Okrem toho Billa spolupracuje s rôznymi organizáciami chovateľov či poľovníkov pri odbere nepredaného pečiva a zeleniny. Táto spolupráca nie je celoplošná, ale funguje na lokálnej báze a sieť si ju plánuje zachovať aj po spustení spolupráce s Potravinovou bankou Slovenska.
Znižovanie potravinového odpadu je dôležité aj pre Kaufland Slovenská republika, preto na dennej báze sleduje vývoj odpisov v jednotlivých tovarových skupinách a pravidelne školí zamestnancov pri vytváraní objednávok. „Minulý rok sme spustili celoslovenský projekt na darovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Do tohto projektu je zapojených už 44 zo 67 našich predajní a tento počet plánujeme zvyšovať. V rámci tohto projektu sa nám podarilo darovať už viac ako 155 tisíc kusov potravín po dátume minimálnej trvanlivosti,“ konštatuje hovorkyňa siete Lucia Langová.
Je nútené darovanie darovaním?
V súčasnosti platí, že obchodníci môžu potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti, ak sú bezpečné, darovať zaregistrovaným charitatívnym organizáciám. Produkty po dobe spotreby musia dať podľa zákona zlikvidovať. Na jeseň sa v parlamente objavil návrh poslankyne za SNS Evy Antošovej, ktorý z darovania potravín robil povinnosť. Podľa neho by obchody s predajnou plochou väčšou ako 400 metrov štvorcových boli povinné potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ak sú bezpečné, bezodplatne poskytnúť charite.
Odborníci i ľudia z praxe však upozorňovali, že v takto navrhovanej podobe by nová legislatíva spôsobila viac škody ako úžitku. Momentálne totiž na Slovensku nie je vybudovaná dostatočná infraštruktúra, ktorá by dokázala efektívne zabezpečiť distribúciu darovaných potravín. „Tá momentálne stojí a padá na dobrovoľníkoch v treťom sektore, pretože na Slovensku neexistujú štatistiky, ktoré by ukazovali, koľko potravín sa v obchodoch vyhodí a koľko potravín je schopný tretí sektor prijať. Podľa našich odhadov by sa týmto zákonom mohol zvýšiť počet prevádzok, ktoré darujú potraviny až päťnásobne, čo pri súčasnej infraštruktúre charity, resp. tretí sektor nie sú schopné prijať,“ uvádza Zuzana Sokolová z občianskeho združenia Free Food, ktoré sa intenzívne venuje efektívnemu prerozdeľovaniu potravinového prebytku z obchodov charitám, krízovým centrám či útulkom pre bezdomovcov.
Free Food sa obávalo, že bez vybudovanej infraštruktúry, na ktorej by sa aktívne podieľal aj štát, by mohli obchody z charít vytvoriť skládky, len aby si splnili zákonnú povinnosť. Na druhej strane združenie pozitívne vníma motivačné nástroje a odbúranie byrokratických bariér. Jedným z nich je aj zmena zákona o dani z príjmov, ktorá bude efektívna od budúceho roka a vďaka ktorej si budú môcť obchodníci odpísať do daňových výdavkov hodnotu darovaných potravín charitám.
Snahu riešiť plytvanie potravinami víta aj Potravinárska komora Slovenska, ale pri povinnosti darovať potraviny tiež videla praktické problémy. Dátumom minimálnej trvanlivosti sú totiž označené tisícky položiek od suchých výrobkov uložených v regáloch, cez chladené výrobky, ako sú omáčky či mliečne výrobky, až po mrazené výrobky, ako je napríklad mrazená zelenina a hotové výrobky. Na mieste teda bola otázka, ako by to charity kapacitne a technologicky zvládli.
Navrhovaný zákon však na novembrovej schôdzi parlamentu prešiel v pozmenenej podobe. Podľa nej je obchodník s predajnou plochou nad 400 metrov štvorcových povinný „iba“ uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ak sú bezpečné, aspoň s jednou charitou. „Po rokovaniach so zástupcami charitatívnych organizácií a zástupcami obchodu sa dospelo k záveru, že zavedeniu novej povinnosti je nevyhnutné dať vyššiu flexibilitu,“ píše sa v schválenom pozmeňovacom návrhu. Menšie predajne majú možnosť si vybrať či zmluvu o darovaní potravín uzatvoria alebo nie. Zákon nadobudne účinnosť o štyri roky.