Obchodníci síce komunikujú s výrobcami potravín, ale diskusiu nemá kto moderovať. Štát, ktorý by to mal mať na starosti, sa skôr ako o odstránenie bariér snaží novými zákonmi o čoraz väčšiu reguláciu odvetvia.

Martin Krajčovič začínal v sektore dopravy, ale od roku 2016 pôsobí v obchode. Najprv bol zodpovedný za komunikáciu spoločnosti Tesco Stores SR, neskôr siete Metro. Pred rokom sa stal predsedom Slovenskej aliancie moderného obchodu a snaží sa zlepšovať podmienky, v akých obchodníci podnikajú.

V parlamente sa objavil zákon, ktorý chcel obchodom pôvodne prikázať darovať potraviny charite. Bolo by to vôbec možné zabezpečiť?

Ak by prešiel zákon v pôvodnej podobe, tak spôsobí viac škôd ako úžitku a minie sa ušľachtilému cieľu. Ten považujeme za správny, lebo znižovať plytvanie potravinami by mala byť priorita pre všetkých. Obchodníci SAMO už dnes ukazujú, ako sa to dá riešiť na pôde obchodu, mnohí členovia spolupracujú s dodávateľmi a edukujú zákazníkov. Najviac sa však plytvá v domácnostiach, následne v horeca segmente, potom vo výrobe. Obchod je na tom najlepšie.

V čom by bol problém pri povinnom darovaní?

Podstatné nie je prikázať niečo robiť, ale rušiť bariéry, aby bolo možné darovať potraviny efektívnejšie a aby bola vybudovaná infraštruktúra na ich príjem. Momentálne charity nie sú vôbec pripravené na príjem takého množstva potravín, pretože nie sú podporované štátom. Práve obchodníci sa podieľajú na budovaní infraštruktúry a teraz do toho niekto iný deštruktívne vstupuje. Keď je niečo povinné darovať, to už nie je darovanie. Myslíme si, že to naráža na ústavné práva obchodníkov. Štát by im chcel prikázať, ako by mali narábať s vlastným majetkom, čo nemá oporu v ústave.  Obchodníci dnes masívne potraviny darujú a chceli by aj viac, ale brzdí ich regulácia štátu.

A hrozia mu aj miliónové pokuty, ak nebudú darované potraviny bezpečné.

Ako má obchodník zistiť, či je potravina bezpečná? Na prvý pohľad to nemusí byť viditeľné. Keď príde kontrola, pootvára vzorky, zistí pochybenia a obchodník dostane pokutu milión eur. Aj za produkty, pri ktorých aj tento zákon hovorí, že sú bezpečné. Štát robí z charít úmyselne nevedomých ľudí. Tí po otvorení darovanej potraviny predsa vedia zhodnotiť, či je potravina vhodná na konzumáciu. Ak to pritiahneme za vlasy, obchodník môže k tomu pristúpiť aj tak, že vyhlási, že si nie je istý, či sú potraviny bezpečné a všetky zlikviduje. Len aby sa vystríhal uloženiu miliónovej pokuty. Vysoké pokuty však hrozia aj charitám, čo považujem za absurdné.

Bola už uložená miliónová pokuta pri darovaní potravín?

Zatiaľ nemám takú vedomosť, i keď isté pokuty boli uložené, ale zatiaľ nie miliónové. Keď sa nezmení predkladaný návrh zákona, tak sa to môže ľahko stať.  Verím, že to nebolo ani v úmysle predkladateľky, pani poslankyne Antošovej. Niektorí obchodníci už dnes kvôli hrozbe miliónových pokút darujú potraviny ešte pred končiacim dátumom, lebo vtedy bezpečnosť potraviny garantuje ešte výrobca alebo radšej nedarujú, aby im nevznikol problém.

Ako to funguje v zahraničí?

Okrem Česka bola takáto povinnosť zavedená v Rumunsku. Predstavovali to pred voľbami s veľkou pompou, po nich zákon zrušili. Charity totiž nezniesli nápor a vytvoril sa paralelný čierny trh s potravinami. V Česku štát vyslovene dotuje federáciu potravinových bánk na úrovni 70 percent prevádzkových nákladov, čím im pomáha budovať infraštruktúru. Francúzsky model je zas na báze povinnosti mať zmluvný vzťah s charitou, ale už je na zmluvných stranách dohodnúť si podrobnosti.

Zvyšuje sa v súčasnosti množstvo potravín, ktoré obchodníci darujú?

Oficiálne štatistiky zverejňuje iba Tesco. Vidno však veľký progres. Nikto nechce plytvať potravinami, to sú finančné straty. Obchodné systémy, aby prežili v konkurencii, musia byť efektívne. Je záujmom  každého obchodníka, aby mal plytvanie minimálne.  Po ekonomickej stránke je darovanie výhodnejšie ako likvidácia v kafilérii. Je to aj motivácia, aby vyvinuli také systémy, aby potraviny vedeli a mohli darovať.

Darovanie potravín je len jeden z radu zákonov, ktoré v nedávnej dobe prišli na stôl. Čo považujete za najväčšiu hlúposť?

Určite to bol špeciálny odvod pre obchodné reťazce. Spravilo to veľa zlej krvi. Štátu to neprinieslo ani euro a od začiatku bolo jasné, že návrh je v rozpore s európskym právom a ústavou. Aj podľa mediálnych výstupov to vyzeralo, že predkladatelia si toho boli vedomí, išlo im však len o to, vybrať nejaké eurá. Zákon u nás platil od januára do apríla, síce nikto nemal dovtedy platobnú povinnosť, ale reťazce museli čiastku naakumulovať, aby mali na štvrťročnú splátku, ktorá mala byť v apríli. To nevylepšilo nielen dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ale podľa ministerstva financií to negatívne ovplyvnilo aj spotrebiteľské ceny.

Predpokladám, že ani zákon o neprimeraných podmienkach nenaplnil očakávanie.

Ten má viacero rozporov s európskym právom i ústavou. SAMO preto cez EuroCommerce podala sťažnosť na Európsku komisiu, niektorí opoziční poslanci podali sťažnosť na Ústavný súd. Zákon napríklad ustanovuje okamžitú splatnosť pokút. Obchodníci sú povinní platiť pokuty, ktoré nie sú právoplatné. Ustanovenia ako 50 percent slovenských výrobkov v reklamných materiálov je v úplnom rozpore s voľným pohybom tovarov a služieb. A sú tam aj ustanovenia, ktoré sú vyslovene odfláknuté, napríklad skrátená splatnosť faktúr do desať dní od doručenia faktúry, resp. 15 dní od dodania tovaru. Štát sa zaviazal, že vydá vyhlášku, ktoré potraviny tam spadajú. Realita je taká, že dodnes nie je vyhláška na stole. Pekárom to malo pomôcť, ale znamenalo by to pre nich viac administratívnej záťaže a to len preto, že ministerstvo pôdohospodárstva nebolo schopné prijať kompromis na základe overenej praxe.

Je toho dosť.

Pokračujem vyhláškou ministerstva pôdohospodárstva o tom, že čerstvý pekársky výrobok môže byť ponúkaný na pulte len 12 hodín od vypečenia, čiže nie od dodania, ale vypečenia. Keď pekár vypečie rožky o polnoci a obchodník otvorí o šiestej, tak ich môže ponúkať maximálne do dvanástej. Pekári si mysleli, že budú dodávať viac, ale spôsobilo to opačný efekt. Spôsobuje to plytvanie potravinami a ministerstvo sa čuduje, prečo je na pultoch viac dopekov. Ale, aby to neznelo, že sa iba sťažujeme, napríklad pri zákone o cenách, môžeme oceniť konštruktívny postoj predkladateľov. Vypočuli si nás a pozmenili návrh na základe pripomienok z reálnej praxe. Takýto prístup považujeme za správny.

Kedy by mohla Európska komisia o vašej sťažnosti rozhodnúť?

Kreuje sa nová komisia, bude závisieť od nej, kedy rozhodne. Veríme, že to nebude dlho trvať.

Na súde stojí množstvo miliónových pokút. Čo to znamená pre reťazce?

V prvom rade je to odliv peňazí z agropotravinárskeho sektora, lebo pokuty nie sú príjmom ministerstva pôdohospodárstva, ale štátneho rozpočtu. Všetky pokuty šli na súd a už sú právoplatné rozhodnutia, že viaceré pokuty boli udelené nezákonným spôsobom a štát prehral. Sú prípady, kde sa tri krajské súdy pri odvolacom konaní obrátili na Ústavný súd, pretože majú pochybnosti, či je uloženie miliónovej pokuty z hľadiska proporcionality ústavné. Hovoríme o prípadoch, kde za položku v hodnote 1,5 eura je udelená pokuta milión eur.

Čo na to povedal Ústavný súd?

Jeho výklad pre problémy a zahltenosť súdu ešte nie je.

Ako sa vysvetľujú takéto zákony na centrálach v zahraničí?

Ťažko. Vysvetliť, prečo a čo sa tým sleduje, je náročné. Kultúra v nadnárodných firmách je vysoká aj z hľadiska transparentných procesov, preto to nie vždy naráža na pozitívnu odozvu. Ale ťažko sa to vysvetľuje aj lokálnemu manažmentu, najmä čo sa týka nezákonného rozhodovania.

Pri týchto zákonoch ste mali rovnaké námietky ako Zväz obchodu. Načo sú dve organizácie?

Priniesol to asi čas. Nerád by som hodnotil minulosť, lebo som pri nej nebol. So Zväzom máme veľmi dobré vzťahy, stretávame sa viac – menej s rovnakými problémami, preto spolu komunikujeme o tom, čo môžeme urobiť. S pánom prezidentom Katriakom máme veľmi dobrý vzťah.

V čom sú vaše požiadavky iné?

Neviem, aké sú ich všetky požiadavky, ale my sa snažíme vnímať obchod širšie. Pozeráme sa na to, ako zlepšiť služby zákazníkom. Medzi naše priority patrí aj zmena duálneho vzdelávania. Dnes má so zamestnancami problém asi každý subjekt na trhu a vidíme veľkú príležitosť práve v systéme duálneho vzdelávania. Inovácie a vzdelávanie sú veci, na ktoré dbajú naši členovia pri podnikaní.

Pohlo sa niekam zjednodušovanie zamestnávania ľudí z tretích krajín?

Stále nám chýbajú jasné pravidlá, za akých podmienok sa môžu ľudia z Ukrajiny či Balkánu zamestnať.

Budete toto žiadať od novej vlády?

Od štátu by sme hlavne chceli, aby bol dobrým moderátorom diskusie. Už dnes máme dobrú spoluprácu so SPPK a PKS, počúvame sa, ale chýba nám ten moderátor, ktorým by mal byť najmä štát.

V súčasnej dobe sú všetci obchodníci ekológovia, ale nezačali práve veľké reťazce rozdávať plastové tašky zadarmo?

Je to prirodzený vývoj. Ak zákazník niečo požaduje a obchodník mu to neposkytne, pôjde inam. Množstvo plastových tašiek bolo kedysi enormné, ale ekologických cenovo dostupných substitútov bolo mizivé percento. Možnosti pred 20 rokmi boli úplne iné ako dnes, tak isto aj prístup obchodníkov. Mnohé ekologické zmeny však prišli práve z ich iniciatívy. Napríklad v rámci obalov privátnych značiek zásadne redukujú objem plastov. Prichádzajú so záväzkami na znižovanie plytvania potravinami, ponúkajú bezobalový predaj či ekologickejšiu logistiku.

Ako sa zmenil za tie roky zákazník? Kedysi ho veľké reťazce lákali na nízke ceny a bolo jedno, odkiaľ potraviny pochádzajú.

Obchodník sa správa tak, aby vyhovel požiadavkám spotrebiteľa. Ponúka tovar v takom množstve, kvalite a cene, aby zaujal zákazníka. Dnes zákazník kupuje aj potraviny s vyššou pridanou hodnotou, zaujíma sa o domáce i zahraničné špecifické produkty. Stále je však aj senzitívny na cenu. Podľa spoločnosti Nielsen, takmer polovica predaných potravín ide cez akciu. Najpodstatnejšia je pre zákazníka kvalita a cena, krajina pôvodu sa nachádza podľa prieskumov až na piatom či šiestom mieste. Zákazník to vyhodnocuje tak, že to, čo je kvalitné a finančne dostupné, nemusí byť len slovenské.

Dotazník

Ako vyzerá môj ideálny nákup:

Rád varím, takže, ak nakúpim všetky potraviny, ktoré potrebujem, je to ideálny nákup.

Môj obľúbený obchod:

Z času na čas nakupujem u všetkých našich členov, ale preferujem veľkoformátové predajne.

Moja najobľúbenejšia značka:

Nesústreďujem sa na jednu značku, ale značky so zložením, ktoré mi vyhovuje. Čítam si poctivo každú etiketu.

Akým spôsobom najradšej nakupujem:

Rád využívam online nákup, ale nie v potravinách. Tie si rád vkladám do košíka sám.

Bez čoho z obchodu neodídem:

Bez ovocia a zeleniny.

Moja nákupná „závislosť“:

Som veľký fanúšik mäsových výrobkov, takže sú to paštéty od lokálnych dodávateľov.

S kým najradšej/najčastejšie nakupujem:

Najradšej sám, najčastejšie s deťmi.

Čo ma na nakupovaní najviac baví/nebaví:

Nebaví ma rad pri pokladni. Rád využívam služby, ktoré má od toho v rámci obchodu odbremenia. Baví ma prechádzať sa medzi regálmi.

Čo mi v obchode chýba:

Väčšia pohoda. Vidieť, že ľudia sú uponáhľaní. Cez víkend alebo počas sviatkov je veľmi ťažké nevnímať okolitý stres.

Aký som zákazník:

Som zákazník, ktorý ocení kvalitné výrobky.