Dovoz zahraničných potravín sa neustále zvyšuje, na Slovensku máme nedostatočnú podporu potravinárskej výroby, podnikateľské prostredie sa zhoršuje. Potravinárska komora Slovenska (PKS) uvádza dôvody, pre ktoré je na pultoch obchodov čoraz nižší podiel slovenských potravín. Podľa PKS dnes potravinári bojujú o prežitie.
Slovenské potravinárstvo prešlo za posledných tridsať rokov výraznými zmenami. Vstupom Slovenska do Európskej únie sa uvoľnil trh pre zahraničné výrobky a naopak, vytvorili sa podmienky pre vývoz slovenských potravín do zahraničia. Prezident PKS Daniel Poturnay tvrdí, že potravinári v súčasnosti doslova bojujú o prežitie. Na zvrátenie nepriaznivého stavu PKS navrhuje strategické priority, ktoré by si mala osvojiť budúca vláda a aplikovať ich v príslušnej legislatíve.
Produkcia potravín nahradená dovozom
Slovensko podľa vyjadrení PKS nevyužíva svoj vysoký potenciál potravinárskeho priemyslu, ako je tomu vo viac ako polovici štátov Európskej únie. V hrubej produkcii potravín, nápojov a tabakových výrobkov sa naopak nachádzame na chvoste európskych krajín. V porovnaní so štátmi s podobným počtom obyvateľov možno badať skutočne veľké rozdiely. Dánsko má takmer päťnásobne vyššiu produkciu a Írsko až sedemnásobne vyššiu produkciu potravín. V porovnaní s rokom 2015 u nás došlo k zásadnému zníženiu výroby potravín a nápojov, a to o 0,735 mld. eur. Na druhej strane bol výpadok produkcie nahradený zvýšeným dovozom potravinárskych výrobkov, ktorý oproti roku 2015 narástol o 1,216 mld. eur. Za jeden z hlavných dôvodov potravinovej nesebestačnosti Slovenska považuje PKS najmä podfinancovanie potravinárskeho priemyslu, k čomu došlo najmä dôsledkom presunutia finančných prostriedkov určených pre spracovateľský priemysel prvovýrobcom.
Potravinársky priemysel je podľa PKS najslabším a najmenej podporovaným článkom potravinovej vertikály. Dlhodobo nepatrí medzi príjemcov štátnej pomoci, pričom finančná pomoc pre potravinárov prišla až v štátnom rozpočte pre rok 2019. Bez fungujúceho potravinárskeho priemyslu budú poľnohospodárske podniky odkázané vyvážať svoju produkciu do zahraničia bez pridanej hodnoty, bez stabilných odberateľských vzťahov s domácimi spracovateľmi, čo môže potravinovú sebestačnosť ešte väčšmi narušiť. V prípade, že nastanú potravinové krízy, ktoré môžu mať devastačný účinok na príslušné odvetvia a prinútia predajcov potravín vyhľadávať alternatívne zdroje dodávok za účelom pokrytia domácej spotreby, môže byť práve potravinová sebestačnosť v tomto smere kľúčovou.
Nevyhnutnosť legislatívnych zmien a podpora konkurencieschopnosti
Pre ďalší rozvoj výroby potravín na Slovensku je podľa vyjadrení PKS nevyhnutné vytvoriť potravinovú stratégiu, ktorá by mala viesť k posilneniu konkurencieschopnosti tohto odvetvia, odrážať aktuálny vývoj v stravovaní obyvateľstva a zavádzaní digitalizácie a cirkulárnej ekonomiky. Zároveň by tým malo dôjsť k zachovaniu súčasných a vytvoreniu nových pracovných miest. Nevyhnutným krokom v tomto smere sú zároveň i legislatívne zmeny. PKS navrhuje pripraviť zákon o štátnej pomoci, ktorý by mal pracovať s konkrétnymi nástrojmi štátnej pomoci v potravinárstve a zabezpečil by pružné rozhodovanie o poskytnutí štátnej pomoci podľa aktuálnej potreby. Schéma štátnej pomoci by mala zahŕňať podporu nákupu technológií a energetického hospodárstva, podporu zvozu surovín a zníženie emisnej stopy, zároveň by však podporovala ekologické spracovanie odpadu z potravín. PKS rovnako navrhuje každoročné vyčlenenie čiastky v hodnote 50 miliónov eur zo štátneho rozpočtu a vytvorenie úverového programu pre potravinársky priemysel.
Zlepšenie súčasného stavu v potravinárskom sektore by podľa vyjadrení PKS mohlo spôsobiť i celoplošné zníženie DPH na všetky potraviny, a to na úroveň 10 %. Navyše navrhuje nezvyšovať už existujúce daňové zaťaženia podnikateľov a rovnako ani náklady výrobcov potravín zavádzaním špeciálnych daní.
PKS považuje za nevyhnutný krok aj podporu konkurencieschopnosti výrobcov potravín, a to doma i v zahraničí. Prostriedkom na podporu by mala byť práve účasť potravinárskych podnikov na významných národných a medzinárodných výstavách a veľtrhoch, podpora proexportných aktivít zameraných na získavanie nových trhov a odbytových kanálov. Potravinársky priemysel, rovnako ako i iné odvetvia hospodárstva, zápasí s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a zvyšujúcim sa vekovým priemerom zamestnancov. Z toho dôvodu bude do budúcna nevyhnutné vyčleniť finančné prostriedky z verejných zdrojov na adaptáciu potravinárskych podnikov a zvýšenie kvality školstva na Slovensku.