Odpovede na otázky, kto a za akých podmienok vypestoval a vyrobil potraviny, ktoré sa dostávajú na pulty predajní, zaujíma čím ďalej, tým viac spotrebiteľov. Ak chcú byť produkty vnímané ako šetrné k životnému prostrediu, nestačí, že budú zabalené v ekologickom balení. Taký musí byť celý proces ich výroby. Udržateľnosť použitých surovín je preto top témou aj pre výrobcov.
Klimatická kríza so sebou pravidelne prináša alarmujúce správy o vplyve ľudského konania na stav životného prostredia. Kým kedysi sa tento problém zdal príliš vágny a neuchopiteľný, dnes sa o jeho prítomnosti môže presvedčiť každý. „Pokiaľ sa o suchu hovorí iba v televízii, nevnímame ho ako akútne nebezpečenstvo. To nastane v okamihu, keď nemáme čím poliať záhradu. Téma udržateľnosti sa začína dotýkať naozaj každého z nás a logicky sa to odráža i v požiadavkách spotrebiteľov a v správaní výrobcov i predajcov,“ uvádza riaditeľka Fairtrade Česko a Slovensko Hana Malíková.
Čítanie etikiet už teda nie je výsadou iba alergikov či ľudí, ktorí si strážia hmotnosť. Zákazníci sú uvedomelí a pri znižovaní svojej uhlíkovej stopy dbajú aj na to, aby potraviny, ktoré si kúpia, boli vyrobené udržateľným spôsobom. Možností, kde sa dá zlepšiť vplyv produkcie na životné prostredie, je pritom mnoho. Výrobcovia sa snažia nakupovať lokálne suroviny, znižovať spotrebu vody a energií, od svojich dodávateľov žiadajú, aby mali zamestnanci v celom reťazci dôstojné pracovné podmienky, upúšťajú od používania pesticídov a na poliach sa snažia o biodiverzitu.
Menej hnojív a spokojnejší farmári
Udržateľnosť je totiž významný trend, ktorý ovplyvňuje spotrebiteľské správanie. „Ako výrobca kladieme veľký dôraz nielen na kvalitu našich vstupných surovín, ale i na ich pôvod,“ hovorí manažérka korporátnych vzťahov pre ČR, SR a Maďarsko spoločnosti Mondelez Europe Services Gabriela Bechynská. Aj preto spoločnosť spustila program na podporu trvalo udržateľného pestovania pšenice. Ten sa usiluje o minimalizáciu používania pesticídov a umelých hnojív a zároveň o zachovanie biodiverzity.
Predtým, ako spoločnosť Mars Multisales spustila plán udržateľného rozvoja, zmapovala svoj dodávateľský reťazec, aby zistila, aký vplyv má jej podnikanie na spoločnosť. Na základe výsledkov určila desať surovín, na ktorá sa chcela zamerať. Dostali sa medzi nich ryža, ryby, hovädzie mäso, sója, palmový olej, buničina, papier, kakao, mäta, mlieko a cukrová trstina. Firma následne vyvinula pre tieto suroviny stratégie, ako urobiť ich pestovanie udržateľnejšie.
Ako príklad uvádza ryžu, ktorú vyrába pod značku Uncle Ben’s. Mars sa zaviazal odoberať ryžu iba od farmárov, ktorí pracujú v súlade s platformou Sustainable Rice Platform. Medzi jej ciele patrí zvýšenie produktivity plodiny a zároveň zníženie spotreby vody a hnojív. „Mars pomáhal so zavádzaním týchto praktík na amerických farmách. To isté teraz robí v Španielsku i u takmer 5 000 pestovateľov ryže v Ázii. Všetci z nich zaznamenali aspoň 30-percentné zníženie spotreby vody. Toto sú skvelé správy, pretože na produkciu ryže v súčasnosti pripadá až 40 percent svetovej zavlažovacej vody,“ hodnotí riaditeľka korporátnych vzťahov pre strednú Európu spoločnosti Mars Multisales Zuzana Lošáková.
Stratégiu zodpovedného získavania všetkých surovín i plány pre kľúčové plodiny má vypracované aj spoločnosť Nestlé. Medzi nich patrí aj záväzok, že po roku 2020 nebude žiaden použitý palmový olej pochádzať z odlesnených území. K tomuto cieľu sa výrobca už blíži. „Odlesňovanie monitorujeme prostredníctvom satelitov v systéme Starling od spoločnosti Airbus, sme členom dobrovoľných iniciatív zodpovedného pestovania, spolupracujeme s externými audítormi, národnými a lokálnymi regulátormi a mimovládnymi organizáciami,“ vysvetľuje manažér pre korporátnu komunikáciu Nestlé Česko a Slovensko Róbert Kičina.
V rámci programov udržateľného pestovania investuje spoločnosť do miestnych pestovateľských komunít, vzdeláva farmárov s cieľom zvyšovať ich efektívnosť, kvalitu a kvantitu výnosov, pomáha im získavať sadenice plodín, ktoré sú odolnejšie voči škodcom. Snaží sa tiež rozvíjať aj miestne komunity, aby sa ekonomicky vzmáhali a poskytovali farmárom a ich rodinám dôstojné podmienky na život.
Zodpovedný sortiment
Sieť drogérií dm drogerie markt ako jedna z prvých na slovenskom trhu vyčlenila priestor pre biopotraviny ešte v roku 2006. Pod vlastnou značkou ich predáva už štvrtý rok. „Suroviny, používané pri výrobe produktov dmBio, pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva (spravidla 100 hmotnostných %), čím spĺňajú prísnejšie kritéria ako definuje samotné Nariadenie EÚ o ekologickej poľnohospodárskej výrobe (minimálne 95 hmotnostných % zložiek),“ uvádza sortimentná manažérka siete Simona Rigáňová.
Tá pokračuje, že spoločnosť rozširuje segment biopotravín o certifikované výrobky a stále hľadá možnosti na jeho ďalšie spestrenie. Nedávno sa napríklad portfólio privátnej značky rozrástlo o biopotraviny pre ľudí s potravinovou intoleranciou, konkrétne o osem bezlepkových produktov, od müsli, cez cestoviny, až po zmesi na pečenie.
Značka Vitana sa od roku 2010 venuje programu znižovania používaných energií vo všetkých oblastiach svojej činnosti, čo sa pozitívne odráža na výsledkoch ročnej inventarizácie skleníkových plynov spoločnosti. Za štyri roky sa jej podarilo znížiť uhlíkovou stopu o 37 %. „Okrem zamerania sa na zníženie spotreby energií, v najväčšom z výrobných závodov sa používa vlastná výroba pitnej vody a výrobné priestory vytápa odpadové teplo,“ hovorí Milan Linka, komunikačný konzultant spoločnosti Orkla Foods Česko a Slovensko, do ktorej značka patrí.
Vyššie náklady, ale aj spotreba
Výroba potravín udržateľným spôsobom však so sebou prináša aj vyššie náklady než bežná veľkovýroba. „Rozdielna úroveň obstarávacích nákladov biopotravín v porovnaní s konvenčnými vychádza z viacerých objektívnych faktorov, akými sú napríklad drahšie vstupy (prírodné osivá a prostriedky na ochranu rastlín, vyšší podiel ľudskej práce), nižšie výnosy a menšie množstvá, absencia umelých náhrad a iné. Netreba zabúdať ani na náklady spojené s certifikáciou výrobkov,“ vyratúva Simona Rigáňová.
Na druhej strane, do cenotvorby vstupujú aj iné faktory, ako napríklad vývoj výrobkov, balenie, marketing či distribúcia. „Výrobcovia sa neustále snažia hľadať skryté rezervy, ktorými sa dajú kompenzovať prípadné nárasty cien niektorých vstupov. Preto sa drahšie suroviny niekedy v cene výrobku prejavia a inokedy nie. Konečné ceny pre spotrebiteľov na regáloch obchodov však neurčuje výrobca, ale sú úplne v kompetencii predajcov,“ uvádza Róbert Kičina.
To, že spotrebitelia majú záujem o výrobky, ktoré sa produkujú zodpovedným a udržateľným spôsobom, potvrdzuje aj nárast predaja produktov s certifikáciou Fairtrade. Tá označuje výrobky, ktoré spĺňajú sociálne, ekonomické a environmentálne štandardy nastavené medzinárodnou organizáciou Fairtrade International. Zákazníkov informuje o tom, že pestovatelia dostali za svoju prácu spravodlivú a stabilnú výkupnú cenu, ktorá pokrýva náklady na udržateľné pestovanie. „Predaje kľúčových surovín rastú už niekoľko rokov po sebe o desiatky či v niektorých prípadoch dokonca o stovky percent. Dôvodom je hlavne to, že vyšší záujem o udržateľnú spotrebu u nás v porovnaní so západnou Európou prišiel neskôr a priestor pre rast je stále veľký,“ hovorí Hana Malíková.
Napríklad fairtradovej kávy sa vlani na slovenskom trhu predalo 217 ton, čo je o 66 % viac ako rok predtým. Medzi najväčších predajcov fairtradovej kávy na slovenskom trhu patrí Tchibo, koncept Viva café na čerpacích staniciach OMV a spoločnosť Miko. Spotreba fairtradového kakaa v minulom roku vzrástla o 170 %. Predalo sa ho celkovo 658 ton, prevažne vo forme čokolády a cukroviniek. Lídrami predaja sú Lidl, Kaufland a spoločnosť Gunz.
Ak chcú predajcovia ponúkať spotrebiteľom výrobky, ktoré vznikajú udržateľným spôsobom, majú podľa Hany Malíkovej dve možnosti. Prvou je zamerať sa na lokálnych dodávateľov a lokálne potraviny, ktorých dodávateľský reťazec je kratší a tým pádom, majú aj menší vplyv na životné prostredie. „Keďže nie všetko je možné vypestovať lokálne, druhou cestou sú dôveryhodné etické certifikácie,“ dodáva Hana Malíková.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk