Viac ako tretina spotrebiteľov na Slovensku konzumuje vajíčka aspoň každý druhý deň a takmer polovica ich zaraďuje do stravy raz až dvakrát týždenne. Väčšina dnes pri kúpe uprednostňuje vajcia slovenského pôvodu, pričom čoraz viac kladú dôraz i na pôvod z voľného chovu. Situácia je aktuálne i predmetom diskusií na sociálnych sieťach, ktorými sa šíri antikampaň proti klietkovému chovu.

Vajíčka sa podľa prieskumu agentúry 2muse nachádzajú v nákupných košíkoch pomerne často. Pri výbere vajec spotrebitelia dbajú hlavne na čerstvosť, kvalitu a krajinu pôvodu. Následne prihliadajú na cenu a podmienky chovu nosníc.

„Tri pätiny ľudí zvykne nakupovať vajíčka v supermarketoch, 15 percent ich nakupuje v menších lokálnych potravinách a až 12 percent má prístup k domácim vajíčkam od známych,“ tvrdí Michal Vyšinský z agentúry 2muse, ktorá realizovala prieskum o vajciach v prvej polovici tohto roka

Slováci uprednostňujú vajíčka pochádzajúce z voľného chovu

Až 81 % Slovákov tvrdí, že im záleží na podmienkach chovu sliepok, ktorých vajíčka neskôr v supermarketoch nakupujú. Toto tvrdenie potvrdzuje aj rastúci predaj vajec z podstielkového a voľného chovu. V posledných rokoch nárast záujmu zákazníkov o vajcia pochádzajúce z lepších životných podmienok nosníc narastá. Okrem toho, že uvádzajú, že im záleží na podmienkach života, vnímajú tieto vajcia ako kvalitnejšie.

„Okrem etických dôvodov je tento trend podstatný aj z tých zdravotných. Napríklad z hľadiska zloženia tukov vo vajíčkach, konkrétne pomer omega 3 a omega 6 mastných kyselín. Viaceré štúdie poukazujú na fakt, že čím viac sú sliepky kŕmené voľne na tráve vo výbehu, tak ich vajcia majú viac omega 3 mastných kyselín. Naopak pri sliepkach kŕmených v klietkach sa vo vajciach znižuje množstvo tzv. funkčných lipidových komponentov (omega 3 a CLA) a tým sa zhoršuje pomer omega 6 ku omega 3 mastným kyselinám z ideálneho na nevhodný,“ vysvetľuje výživový poradca Boris Bajer.

Pôvod vajec prezrádza informácia na obale

Spotrebiteľ sa môže dozvedieť o podmienkach chovu nosníc a pôvode vajec z pečiatky na obale, ale aj na škrupine každého vajíčka. Oba údaje sa zhodujú. Prvé číslo označuje spôsob chovu (0 – ekologická poľnohospodárska výroba, 1 – chov vo voľnom výbehu, 2 – chov na podstielke, 3 – chov v klietkach) nasleduje kód krajiny, v prípade Slovenskej republiky je to SK. Posledná informácia zobrazená na obale je identifikačné číslo prevádzky.

Antikampaň sociálnych sietí

V posledných týždňoch sa sociálnymi sieťami šíri antikampaň proti sieti Coop Jednota s názvom „Viete, čo vám tají Coop Jednota? My vieme, ale zakázali nám o tom informovať.“ Vizuálom sliepky s prelepeným zobákom autori z radov aktivistov zastupujúcich práva zvierat reagujú na rozhodnutie Coop Jednoty, ktorá sa nezaviazala do roku 2025 ukončiť predaj vajec z klietkového chovu, ako to urobili ostatné reťazce – Kaufland, Lidl, Tesco, Billa, Delia a Kraj. Dôležitou informáciou v tejto súvislosti je však práve fakt, že až 80 % celkovej produkcie vajec v rámci Slovenska podľa Coop Jednoty pochádza práve z klietkového chovu. Coop Jednota preto argumentuje tvrdením, že zamedzením predaja vajec z tohto druhu chovu by musela pristúpiť k vyhľadávaniu zahraničných producentov, pričom momentálne tvorí väčšinu ponuky Coop Jednoty práve produkcia zo Slovenska. Rozhodnutie okresného súdu v tejto záležitosti združeniu zverejnenie negatívnych informácií o sieti zakazuje.