Počas Národných dní „Pýtajme si slovenské“ zapojené mestá a obce vyzývajú svojich občanov, aby sa zamýšľali nad dovezenými potravinami, prečo je dôležité nakupovať domáce produkty a všímali si krajinu pôvodu. Dôsledky svojho nákupného správania si spotrebitelia uvedomujú čoraz väčšmi, rovnako ako aj vplyv, ktorý má na makroekonomiku krajiny, v ktorej žijú.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) je partnerom projektu Kvalita z našich regiónov od jeho vzniku v roku 2009. Počas Národných dní „Pýtajme si slovenské“ sa ku kampani každoročne aktívne zapojí približne sto miest a a obcí. Mestá a obce informujú a vyzývajú svojich občanov, aby sa v tieto dni ešte viac zamýšľali, z akej krajiny tovar pochádza a prečo je dôležité nakupovať domáce produkty a výrobky.
„Jednotlivé mestá a obce, ktoré sa do kampane zapojili, informujú svojich občanov rôznymi formami. Využívajú najmä svoje webové stránky, informujú občanov cez sociálne siete. Vysielajú spot Pýtajme si slovenské cez miestny rozhlas, alebo káblovú televíziu. Prinášajú svojim občanom informácie v novinách, alebo prostredníctvom letákov na verejných miestach,“ zhrnul podporu miest a obcí Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOS.
Nakupovanie domácich produktov celospoločenskou témou
„Dôležitosť nakupovania domácich produktov sa stala celospoločenskou témou. Viac ako šesťdesiat percent ľudí sa doma, v práci i medzi priateľmi rozpráva o dopadoch nákupného patriotizmu na kvalitu nášho života. Je potešujúce a povzbudzujúce zároveň, že až 65 percent spotrebiteľov nakupuje potraviny zo Slovenska, pokiaľ ich má na výber a považuje ich za najkvalitnejšie,“ tvrdí autorka Národných dní „Pýtajme si slovenské“ Bohummila Tauchmannová.
„Deväť z desiatich slovenských kupujúcich vyhľadáva informácie dostupné na obaloch výrobkov. Najdôležitejšia informácia pre nich je krajina pôvodu. Kupujúcich s preferenciou voči slovenským výrobkom z dlhodobého hľadiska pribúda,“ konštatuje na základe výsledkov prieskumu Ladislav Csengeri, consumer panel services director pre Česko a Slovensko zo spoločnosti GfK.
Slovenskí poľnohospodári nemajú vytvorené podmienky pre podporu potravinovej sebestačnosti
Z potravinovo sebestačnej krajiny sa Slovensko počas posledných tridsiatich rokov dostalo na alarmujúce číslo nižšie ako 40 %. Podľa slov Anny Balkovej, členky Výkonného výboru Vidieckej platformy je dôvodov viac. Patrí medzi ne najmä ťažká dostupnosť pôdy pre malých a mladých poľnohospodárov, rovnaké nastavenie podmienok pre celé spektrum poľnohospodárov či absencia prechodnej kategórie začínajúcich poľnohospodárov, ktorá by im umožnila jednoduchší štart. Problémom je podľa nej zároveň i vysoká finančná a legislatívna záťaž na vytvorenie prevádzok na spracovanie živočíšnej produkcie. „Ďalším dôvodom je, že štátna správa nie je pre poľnohospodárov poradným orgánom, ale len kontrolným a sankčným, vysoká byrokratizácia a nevhodné nastavenie projektovej výzvy na čerpanie prostriedkov z EÚ v neprospech malých a začínajúcich poľnohospodárov,“ zdôrazňuje Anna Balková.