Preferencie zákazníkov sa menia. Do popredia sa dostáva zdravý životný štýl i ekológia, čomu sa prispôsobuje aj sortiment predajní. Sieť vo svojich vlastných značkách znižuje obsah soli i cukru. Nákupné košíky sa v Lidli čoraz viac plnia aj slovenskými výrobkami.

V Stupave sa snažíte o predajňu už niekoľko rokov. Z vášho príchodu do mesta sa stala legenda. Prečo ešte nestojí?

Stupava si určite zaslúži ďalšieho predajcu potravín. Pozemok vlastníme a pôvodné objekty sme v tomto roku zbúrali. Mesto však dlho riešilo dopravnú situáciu a bolo pre nás veľmi ťažké naprojektovať predajňu tak, aby bola pre zákazníkov pohodlne dostupná. V poslednom období sme sa posunuli. Na predajňu máme vydané platné územné rozhodnutie a chceli by sme sa posunúť ďalej v povoľovacom procese.

Kedy by ste mohli začať stavať?

Závisí to od toho, kedy bude vydané platné stavebné povolenie, čo súvisí s ďalšími nadväzujúcimi povoleniami.  Je pre mňa v súčasnosti veľmi ťažké odhadnúť časový horizont, lebo stavebné povolenie vydáva mesto a v procese je možné sa odvolať. Chceli by sme začať, samozrejme, čím skôr.

Stáva sa vám často, že pri expanzii narážate na takéto situácie?

Bohužiaľ, relatívne často. Pre Bratislavu a väčšie mestá platí špecifikum, že rozhodnutia sa vydávajú veľmi dlho. Povoľovací proces pri niektorých typoch predajní trvá aj dva roky. Preto je pre nás ťažké naplánovať konkrétny termín výstavby alebo otvorenia.

Koľko lokalít máte rozpracovaných?

V štádiu výstavby máme predajňu v Trenčíne a Krompachoch, ktoré by sme chceli do konca kalendárneho roka otvoriť. Pracujeme na ďalších lokalitách, ktoré by som zatiaľ nechcel špecifikovať.

Aktuálne máte 137 predajní. Aký je váš ďalší plán na expanziu?

Pozeráme sa po každej lokalite, kde pre nás dáva spádová oblasť zmysel.

Tá je aká?

Je to veľmi individuálne, nechcel by som paušalizovať. Záleží to na kúpnej sile obyvateľov danej lokality. Definitívny počet predajní, ktorý by sme chceli na Slovensku dosiahnuť, nemáme.

Ako sa vám pozdáva nová predajňa v bratislavskom Poluse? Nestratili zákazníci návyk chodiť doň nakupovať potraviny?

Je veľmi krátko po otvorení a hodnotiť by ju bolo veľmi predčasné. Ale zatiaľ sme nad tým, čo sme plánovali. Pred otvorením sme si uvedomovali, že Polus prišiel o potravinára pred veľmi dlhým časom. Diskutovali sme, či sa nám podarí zákazníka presvedčiť, aby prišiel. Zatiaľ sa ukazuje, že sa nám to darí a tešíme sa, keď bude Polus plnohodnotne otvorený po druhej fáze rekonštrukcie.

Púšťate sa do e-shopu spotrebného tovaru. Prečo?

Ide nám o komfort zákazníka. Viackanálový predaj nám umožní zabezpečiť väčšiu dostupnosť tovaru. Zákazníci budú môcť nakupovať, kedy budú chcieť, a to z pohodlia domova. Vidíme v tom potenciál do budúcnosti. Pre verejnosť sme Lidl-shop.sk spustili v pondelok 7. októbra. Predchádzalo tomu niekoľkotýždňové testovanie našimi zamestnancami. Chceli sme im ako prvým dať možnosť vyskúšať si dlho očakávaný online predaj nášho spotrebného tovaru a zároveň sme sa ich pýtali na spätnú väzbu.

Je pre vás témou aj e-shop s potravinami?

Na Slovensku zatiaľ nie. Ak v budúcnosti dokážeme byť výrazne efektívnejší v skladovej logistike alebo logistike ku koncovému zákazníkovi, tak sa tým budeme možno zaoberať, ale teraz nie.

Spustili ste outletovú predajňu v Ilave. Vozíte do nej nepredaný spotrebný tovar iba zo Slovenska, alebo aj z iných krajín?

Iba zo Slovenska.

Máte čím naplniť predajňu?

Zatiaľ áno, je to pre nás iba jedna predajňa. Máme 137 ďalších, z ktorých vieme toto centrum zásobovať. Ale primárne sa snažíme ho zásobovať z predajní, ktoré spadajú pod logistické centrum Nemšová tak, aby doprava nebola náročná.

Ako ste s týmto projektom spokojní?

Je to koncept, ktorý neplánujeme rozširovať alebo rozvíjať. Je to iba pop-up store. Mali sme voľnú predajňu a rozmýšľali sme, čo s ňou ďalej. Myslím, že účel zatiaľ plní a pokiaľ v nej budeme mať čo predávať, tak ju budeme prevádzkovať.

Podobný outlet vraj chcete otvoriť v Trenčíne.

Určite nie. Sú to len šumy.

Aký podiel má na vašich tržbách spotrebný tovar?

Prioritne sme potravinový predajca. Predaj potravín u nás tvorí drvivú väčšinu, hovoríme o 90 percentách. Non-food sortiment je doplnkový predaj, aby sme oživili našu ponuku. Do budúcne to tak aj ostane.

Vašou obľúbenou témou sú určite slovenské potraviny. Zlepšuje sa ich pozícia u vás?

Majú rastúcu tendenciu. Slovenskí dodávatelia už hrajú v našich dodávkach prím. Za minulý obchodný rok dodali takmer 30 percent objemu, ktorí sme zákazníkovi predali. Podiel tovaru od slovenských dodávateľov u nás každým rokom rastie. Na druhom mieste máme dodávateľov z Česka a na treťom z Nemecka. V minulosti to tak nebolo. Stratégia je u nás nastavená jasne. Ak dokážeme od slovenského dodávateľa dostať rovnako dobrú ponuku ako od zahraničného, tak pozitívne diskriminujeme slovenského dodávateľa.  Vzhľadom k tomu, že predajne zásobujeme z troch logistických centier, kde na jedno pripadá viac ako 40 predajní, nájsť dodávateľa, ktorý by zabezpečil dodávky v takom objeme, je veľmi náročné. Sme radi, že nám počet slovenských dodávateľov rastie.  Už je to viac ako 170, pričom v minulom roku to bolo o niečo viac ako 130. To znamená, že spracovateľská kapacita na Slovensku pomaly rastie.

Tohtoročný prieskum vystavenia slovenských potravín však ukázal, že ste stále pozadu.

Podľa môjho názoru je pre dodávateľa dôležité, koľko predá a za čo dostane peniaze, nie to, čo mu stojí na pulte. Vystavenie je samozrejme dôležité, ale nezaručuje, že si tovar zákazník aj kúpi. Slovenskí dodávatelia za tých spomínaných 30 percent objemu dostali spolu s exportom do Lidl predajní v zahraničí takmer 300 miliónov eur v nákupných cenách. Toto je pre nás hlavný ukazovateľ.

Čoho u vás predajú najviac?

Ide to naprieč sortimentom. Od čerstvého pečiva, po čerstvé mäso. Takmer polovica predaného mäsa je zo Slovenska. Silní sú v kategóriách papier, vody či čerstvé mliečne produkty.

Lidl má dlhodobo zlú povesť so slovenskými potravinami. Chcete si ju vylepšiť?

So zlou povesťou by som nesúhlasil. Orientujeme sa vždy na preferencie zákazníka. Ak bude v budúcnosti preferovať slovenské potraviny, budeme sa snažiť splniť jeho požiadavky. Pozorujeme, že dnes požaduje kvalitné produkty za primerané ceny a ak slovenské produkty budú spĺňať tieto kritéria, tak sa týmto smerom vyberieme. Vidíme však, že na Slovensku máme nedostatok spracovateľských kapacít.

Prejavuje sa to aj pri letákových akciách, v ktorých musíte po novom uvádzať minimálne polovicu slovenských potravín?

Ak by sa stalo, že by viacerí obchodníci chceli dať do akcie v rovnakom týždni ten istý tovar, určite by narazili na kapacitný problém. My akcie plánujeme s dostatočným časovým predstihom, aby sa na to naši dodávatelia stihli pripraviť.

Veríte, že sa nová letáková povinnosť zruší?

Túto povinnosť vnímame ako vysoko diskriminačnú v rozpore s európskou legislatívou a sme presvedčení, že v budúcnosti bude zrušená.

Koľko vás bude stáť zavedenie zálohovania PET fliaš a plechoviek?

V množstve predajní máme na výkup sklenených fliaš typologicky staršie automaty. V časti nových predajní máme automaty, ktoré je možné transformovať na výber plastových fliaš a plechoviek. Je nutné zabezpečiť ďalšie technologické zariadenia, ktoré to budú spracovávať. Predpokladám, že to pre nás bude investícia v miliónoch eur.

Slovenskí obchodníci sa boja, že zákazníci budú chodiť do predajní s vrecami plastových fliaš. Neobávate sa toho?

Nemyslím, že nápor bude taký dramatický, ak bude systém správne nastavený. Máme skúsenosti z viacerých krajín, kde systém funguje podobne a nedochádza k tomu. Ak chcete vrátiť napríklad 12 fliaš, proces by mal trvať v sekundách, nie v minútach, pretože bude plne automatizovaný.

Čo hovoríte na nový zákon o neprimeraných podmienkach?

Časti ustanovení zákona o neprimeraných podmienkach považujeme za diskriminačné, v rozpore s európskou legislatívou, dokonca v rozpore s Ústavou SR. Generálna klauzula pre nás znamená neistotu v podnikaní. Štandardne to funguje tak, že sú presne definované skutky, za ktoré môžete byť postihnutý. Generálna klauzula znamená, že môžete byť postihnutý za všetko, čo ministerstvo v tej chvíli uzná ako priestupok. Vytvára to veľmi veľkú neistotu. Okamžitá splatnosť pokút potláča prezumpciu neviny. Vytvára to situáciu, keď bez ohľadu na to, či bude naše odvolanie úspešné, musíme pokutu zaplatiť. Extrémne krátke splatnosti za tovar nastavené tak, že vám dodávateľ nemusí vystaviť faktúru, nás stavajú do pozície, keď sa musíme rozhodnúť, či porušíme daňový zákon, alebo zákon o neprimeraných podmienkach. Je tam veľké množstvo častí, ktoré sťažujú podnikanie a slovenskému poľnohospodárstvu a potravinárstvu nijakým spôsobom nepomáhajú.

Je v zákone niečo pozitívne?

Uvedomujeme si, že úlohou štátu je regulácia trhu. Je dôležité, aby pravidlá platili pre všetkých rovnako, čo v tomto zákone nachádzame. Ale musí to byť v prospech veci. Bodov, ktoré by zásadným spôsobom posúvali vzťahy medzi potravinármi a obchodníkmi , tam vidíme veľmi málo.

Vo svojej histórii ste zatiaľ nedostali žiadnu miliónovú pokutu. Čím to je?

Robíme všetko preto, aby sme dodržali zákon, aj keď s ním v istých častiach nesúhlasíme. V minulosti sme dostali viacero veľkých pokút. Za obchodný rok 2018 sme zaplatili viac ako 200-tisíc eur na pokutách. To nie je malá čiastka, keď sa na to pozerám z pohľadu ostatných odvetví, ktoré podnikajú na Slovensku, alebo keď sa na to pozerám z pohľadu západných trhov v Nemecku a vo Francúzsku alebo okolitých štátov ako Česko alebo Maďarsko, kde o miliónových či stotisícových pokutách naozaj nemajú ani tušenie.

Ako na nich reagujú vaši kolegovia zo zahraničia?

Je pre mňa niekedy veľmi ťažké vysvetliť im slovenskú legislatívu, lebo nenachádzam jej motív. A tiež je ťažké pochopiteľne preložiť slovné spojenie „bič na reťazce“.

Bude sa znižovať DPH na vybrané druhy potravín. Dáva podľa vás výber potravín logiku?

Naša pozícia kopíruje pozíciu SAMO, ktorá od začiatku hovorí, že sme za znižovanie DPH na potraviny, ale plošne. Analyzujeme výber potravín a chýba nám tam konzistencia. Nerozumieme, prečo tam sú duly a nie mrkva. Pre zákazníka to bude absolútne nezrozumiteľné. Pre neho je dôležité nakupovať lacnejšie potraviny, a o to sa snažíme každý deň, myslím si, že rovnako aj naša konkurencia. Táto legislatíva zavedie iba selektívny výber.

Bude to pre vás znamenať viac práce?

Technicky nie. Administratívne to nie je náročné, bude však pre nás veľmi ťažké vysvetliť, že rožok dnes stojí osem centov a ak zarátame zníženú DPH, vychádza to na sedem centov aj niečo. Rožok však nebudeme predávať za  0,075 centa, môžeme ho predávať za sedem alebo osem centov.

A koľko bude stáť?

Je to pre nás ešte veľmi ďaleko. Záleží to od situácie na trhu a vyjednávaní s dodávateľmi, ktoré bude po opätovnom zvýšení príplatkov za prácu v noci či cez víkendy a cez navýšenú minimálnu mzdu náročné. Pekári už teraz avizujú zásadné navýšenie svojich cien práve z týchto dôvodov.

Prejaví sa znížená DPH v plnej miere?

Zníženie DPH v plnej miere prenesieme do cien pre zákazníka. Skôr riešime technické záležitosti ako v prípade rožka.

Ale duly asi nepredávate.

Nemáme ich v sortimente.

Máte problém nájsť dostatok kvalifikovaných zamestnancov?

Slovenský pracovný trh sa za posledné roky vyvíja extrémnym tempom, čo je veľmi pozitívne pre zamestnancov a slovenskú ekonomiku, ale podnikatelia a obchodníci musia o to viac námahy vynakladať na to, aby získali kvalitných zamestnancov, aby ich udržali a dokázali motivovať. Som rád, že sa nám to darí a že máme dostatok šikovných zamestnancov.

Aká je u vás fluktuácia?

Podľa našich dát je to pod trhovým priemerom a neodchýlila sa od nášho dlhodobého priemeru. Za posledné roky je veľmi stabilná.

A to je koľko?

Číslo by som nerád špecifikoval.

Koľko pozícií máte neobsadených?

Vždy máme nejaké neobsadené pozície, keďže máme skoro 5 tisíc zamestnancov. Aj pri minimálnej fluktuácii máme nejaké neobsadené pozície. Expanzia tiež potrebuje nových zamestnancov. Momentálne však nepociťujeme žiaden dramatický nedostatok zamestnancov.

Čím to potom je, že v predajniach nemávate otvorené všetky pokladne a tvoria sa dlhé rady?

Z veľkej časti tento problém vzniká nedokonalým dodržiavaním procesov alebo nesprávnym plánovaním. Vždy sa nám môže stať, že na smenu nedorazia zamestnanci, ktorí ochoreli. Tento problém si na niektorých predajniach uvedomujeme a pracujeme na ňom. Nie je to však plošný problém zapríčinený nedostatkom zamestnancov.

Ako reagujete na trend zdravého životného štýlu?

K nášmu zákazníkovi sa tento trend dostáva čím ďalej, tým viac. Jeho rast je vidieť, hoci zatiaľ stále tvorí malú časť spotrebného koša. V budúcnosti bude určite rásť, aj preto upravujeme sortiment. Sústreďujeme sa na úpravu našich súčasných produktov. Zaviazali sme sa k redukcii pridanej soli a cukru do roku 2025 v priemere o 20 percent. Pri veľkom množstve produktov sa to prejavuje už dnes. Musí to byť ale postupná zmena, pretože zákazník je zvyknutý na určitú chuť, ktorá sa nedá zmeniť z večera do rána. V budúcnosti chceme naďalej rozširovať ponuku certifikovaných produktov.

Zvykne sa vravieť, že predajňa nie je nafukovacia. Čo zo sortimentu padne za obeť novému trendu?

Sortiment je absolútne živý organizmus a každý týždeň v ňom máme niečo nové a niečo z neho vypadne. Máme okolo 2000 položiek v stálom sortimente a sme si istí, že 4000 nikdy nebudeme mať, lebo sa to v našom koncepte technicky nedá do regálov poukladať. Niečo z toho budeme musieť vyradiť, ale vždy sa na to pozeráme cez potreby zákazníka.

Veľkou témou je v súčasnosti ekológia. Ide zatiaľ iba o marketing alebo sa o ňu zákazníci skutočne zaujímajú?

Uvedomujeme si svoju veľkosť a chceme zákazníkov presvedčiť, že to nie je marketing, ale u nás priorita zaradená veľmi vysoko. Celá spoločnosť si začína uvedomovať potrebu zmeny v témach, ako ekológia, životný štýl alebo zdravotníctvo a my k nej chceme prispieť. Ale aj v nepopulárnych témach, ako je napríklad zálohovanie, ktoré nás bude stáť veľa finančných prostriedkov. Do roku 2025 chceme redukovať množstvo plastov i odstrániť ťažko recyklovateľné plasty.

Viaceré druhy zeleniny však predávate v obaloch.

Ekológia nie sú iba plasty a nie všetky plasty sú zlé. Mojím obľúbeným príkladom sú paradajky. Často dostávam otázku, prečo predávame balené cherry paradajky. Pokúšali sme sa ich predávať nebalené, ale výsledok bol taký, že 30 percent z nich sme museli vyhodiť, pretože pri nakupovaní sa ich poškodilo extrémne veľa. To znamená o 30 percent viac produkcie, vody, fosílnych palív. Je to ekologickejšie? Nehovorím, že sa to v budúcnosti nebude dať realizovať, ale v súčasnosti to nevieme. S dodávateľmi hľadáme spôsob a možno v budúcnosti budeme paradajky alebo cibuľu predávať nebalenú.

Na trhu ste vnímaný ako dravý hráč. Koho vy vidíte ako svoju najväčšiu konkurenciu?

Na slovenskom trhu sa pozeráme na každého konkurenta individuálne. Každý z nich je silný v niečom inom. Snažíme sa robiť všetko preto, aby sme ich dobehli alebo predbehli.

Líši sa to aj podľa regiónov?

Súvisí to s konkurenciu, ktorá má v niektorých oblastiach výrazne viac predajní ako my. Sú úspešnejší už z pohľadu expanzie, lebo sa im tam podarilo dostať skôr a sú bližšie k zákazníkom. Slovensko je regionalizované a zákazník na západe reaguje inak ako na východe. Všetkým zákazníkom ponúkame  rovnaký sortiment a rovnaké ceny, čo neplatí o všetkých našich konkurentoch.

V čom sú zákazníci iní?

Zákazník na západe výrazne viac reflektuje na nedostatky v obchode, viac sa snaží šetriť čas. Zákazník na východe je viac senzitívny, napríklad na akcie.

Hovoríte, že ponúkate rovnaký sortiment i ceny, nie však platy pre zamestnancov.

Garantujeme, že v rovnakých regiónoch ponúkame zamestnancom rovnaký plat. Taktiež im garantujeme 4  roky navýšenia platov bez ohľadu na to, ako sa nám bude dariť.

Nástupný plat v Bratislave a na východe je však iný.

Platovú stratégiu aplikujeme individuálne a úlohy, ktoré vykonávajú naši zamestnanci, tiež stanovujeme individuálne. Predajňa na západe má okrem obsluhy zákazníka aj iné úlohy, ako napríklad zaúča nových kolegov. V súčasnosti pripravujeme expanziu na lotyšský a estónsky trh, preto máme na Slovensku na príprave  niekoľko desiatok kolegov, ktorí sú v predajniach na západe. To so sebou nesie zvýšené nároky na predajňu.

Dotazník:

Môj obľúbený obchod:

Lidl. Konkrétne pred našou centrálou v bratislavskom Ružinove, ale aj predajňa v Nitre.

Moja obľúbená značka:

Pilos a Pikok.

Ako vyzerá môj ideálny nákup:

Je rýchly a efektívny.

Ako najradšej nakupujem:

Zatiaľ preferujem offline nakupovanie, aj keď spotrebný tovar z času na čas nakupujem online.

Bez čoho z obchodu neodídem:

Bez ovocia a zeleniny.

Moja nákupná závislosť:

Nemám, pretože nie som nákupný maniak. Nechodím nakupovať vo voľnom čase.

Čo ma na nakupovaní najviac baví/ nebaví:

Najviac ma baví komunikácia so zamestnancami. Naozaj ma nebaví, keď to trvá dlho a keď sa s mojou manželkou nevieme dohodnúť, čo kúpime.

S kým najradšej/najčastejšie nakupujem:

Najčastejšie sám, najradšej s mojou manželkou.

Čo mi v obchode chýba:

Prepojenie offlinu a onlinu u obchodníkov, ktorí ponúkajú oba tieto predajné kanály.

Aký som zákazník:

Typický mužský zákazník, ktorý to chce mať rýchlo za sebou.