Snaha o ekológiu verzus ochrana potravín. Výrobcovia i obchodníci hľadajú riešenia, ako prinášať na trh svoje produkty v ekologickejších obaloch a zároveň zachovať ich vlastnosti, aby sa s nimi zbytočne neplytvalo. Čas sa im pritom kráti. Európska únia chce, aby sa do roku 2030 všetky plastové obaly uvedené na trh dali recyklovať alebo znova použiť. Jej kroky majú podporiť obehové hospodárstvo.

Uhorka v plastovom obale vydrží trikrát dlhšie než nebalená, pretože stratí menej vody. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že obal je zbytočným odpadom, v skutočnosti predlžuje život uhorky a chráni ju pred tým, aby sa stala odpadom potravinovým. Pri zemiakoch zabalených v plastovom vreci však tento argument neobstojí. Výrobcovia i obchodníci hľadajú riešenia, ktoré budú zodpovedné voči životnému prostrediu a zároveň dokážu potraviny dostatočne ochrániť.

V štátoch Európskej únie až 40 % vyrobených plastov každoročne smeruje do obalového priemyslu. Napriek tomu, že obaly tvoria viac ako polovicu plastového odpadu, iba dve pätiny z nich sa zrecyklujú. Veľká časť plastov určených na recykláciu sa doposiaľ vyvážala do tretích krajín. Najviac do Číny, ktorá však nedávno dovoz plastového odpadu zakázala a Brusel musí hľadať iné riešenia, ako si s odpadom poradiť. Aj preto by mali byť do roku 2030 všetky plastové obaly uvedené na trh recyklovateľné alebo znovu použiteľné. Únia si od toho sľubuje nižšiu uhlíkovú stopu, menej odpadu i znečistenia prírody a zníženie výskytu mikroplastov.

Okrem tlaku Bruselu silnie aj dopyt zo strany zákazníkov. Tí sa čoraz viac zaujímajú o to, aké následky so sebou nesie ich spotrebiteľské konanie. Aj vďaka tomu postupne vznikajú bezobalové predajne či obchody s čapovanou drogériou vo všetkých väčších mestách po celom Slovensku. Tie ponúkajú prevažne suché potraviny na váhu, ktoré si návštevníci odnášajú vo vlastných nádobách.

Obchodníci vybaľujú

Aj samotní obchodníci prehodnocujú, kde môžu z obalov „ubrať“. Reťazce napríklad menia obaly vlastných značiek, pridávajú čapovanú drogériu či vyzliekajú produkty, kde obal nie je potrebný. Lidl Slovenská republika sa okrem zrušenia najtenších igelitiek a jednorazových plastov rozhodol zredukovať hmotnosť PET fliaš a ich fólií. Zvýšenie koncentrácie pracieho gélu mu umožnilo zachovať počet praní, ale zároveň aj zmenšiť fľašu. Ďalším krokom bolo aj zmenšenie vrecúšok orechov a sušených plodov pri zachovaní gramáže a reťazec tiež odstránil plastové obaly niektorých druhov oblečenia. Lidl chce do roku 2025 znížiť o pätinu obsah plastov v portfóliu privátnych značiek, ktoré v jeho prípade tvoria asi 83 % celého sortimentu. K tomuto dátumu chce používať už iba recyklovateľné plasty. „Aj preto budeme musieť nájsť nové materiály a priniesť nové obaly,“ uvádza CSR manažérka pre oblasť nákupu Lenka Červienková. Lidl vyčíslil, že novými opatreniami ušetrí takmer 400 ton plastu ročne.

Tesco Stores SR chce do konca budúceho roka odstrániť z obalov privátnych značiek ťažko recyklovateľné materiály a do roku 2025 využívať už iba úplne recyklovateľné obaly. K zmenám pristupuje aj Billa. Tá má v ponuke napríklad paradajky v papierových vaničkách, ktorými nahradili plastové tácky. „Pravidelne rokujeme s dodávateľmi o možnostiach, ako obaly upravovať, vyrábať ich ekologickejšie, tenšie a aby menej zaťažovali životné prostredie. Je nutné zohľadniť zvyklosti zákazníkov a zároveň hygieny. Sledujeme trendy aj v zahraničí,“ uvádza hovorkyňa spoločnosti Billa Kvetoslava Kirchnerová. Sieť Yeme ponúka čapovanú drogériu vo väčšine svojich predajní, nedávno v prevádzke na Tomášikovej rozšírila sortiment, ktorý si zákazníci môžu odniesť vo vlastnom obale. Ide o cestoviny a vločky či sypanú drogériu.

Sieť dm drogerie markt spustila v apríli službu plniacich staníc s pracími prostriedkami a prostriedkami na umývanie riadu. Ako hovorí manažérka marketingu Nicol Noseková, už v prvých mesiacoch zaznamenali o nich zo strany zákazníkov veľký záujem. Služba je aktuálne dostupná v desiatich filiálkach a jej prípadné rozšírenie o ďalšie prevádzky či širší sortiment zváži sieť po 12-mesačnej testovacej dobe. Okrem toho sa dm-ka zaoberá redukciou obalových materiálov a pokiaľ je použitie plastových obalov nevyhnutné, tak aj ich recyklovateľnosťou. Zároveň sa v rámci sortimentu potravín sústreďuje na predaj produktov z bioprodukcie. Od kupujúcich totiž registruje jednoznačný záujem o udržateľnosť. „Zákazníci stále viac uprednostňujú prírodné zloženie výrobkov, výrobky na viac použití, produkty od lokálnych výrobcov a celkovo sa viac zaujímajú o to, aký vplyv má ich nákupné správanie na ekológiu,“ uvádza Nicol Noseková.

Čapovanú drogériu ponúka v štyroch svojich predajniach aj veľkoobchod Metro SR. Momentálne pracuje na tom, aby sa pridali aj zvyšné dve prevádzky. Okrem toho túto službu ponúka aj svojim zákazníkom z radov obchodníkov. „Cieľom je dať možnosť bezobalového predaja ľuďom po celom Slovensku, a to aj na miestach, kde bezobalové predajne neexistujú,“ vysvetľuje Anežka Kováliková, ambasádorka Zero Waste v Metro SR zastrešujúca predaj jednorazových výrobkov a drogérie. Stojan s čapovanou drogériou je možné umiestniť aj do obchodu, ktorý predáva balené výrobky, teda nefunguje na princípe bezobalového predaja, ale chcel by si to vyskúšať. Kanister s drogériou dovezie do predajne Metro. „Akonáhle je prázdny, pri najbližšom závoze ho vyzdvihneme a po zozbieraní od viacerých zákazníkov doručíme späť dodávateľovi, ktorý kanistre vyčistí a opätovne naplní,“ vysvetľuje Anežka Kováliková.

Výrobcovia inovujú

K ekologickým krokom sa pridávajú aj výrobcovia potravín i obalov. Spoločnosť Nestlé nedávno predstavila tyčinku Yes! v plne recyklovateľnom papierovom obale. Podľa výrobcu sa tak po prvýkrát podarilo použiť papier vo vysokorýchlostnej baliacej technológii na balenie cukrovinkových tyčiniek. Doteraz bolo možné používať len plastové alebo kombinované materiály. Technologická novinka od Nestlé znamená, že tieto materiály môžu byť nahradené papierom, ktorý je recyklovateľný, spĺňa všetky kvalitatívne a hygienické štandardy a zároveň zabezpečí čerstvosť výrobku počas celej doby trvanlivosti. „Spotrebitelia dnes pri výbere občerstvenia viac dbajú na prírodný pôvod a udržateľnosť, či už ide o ingrediencie alebo obal,“ povedal riaditeľ strategických divízií, marketingu a predaja Nestlé Patrice Bula. Spoločnosť sa taktiež zaviazala do roku 2025 používať úplne recyklovateľné či opätovne použiteľné obaly. V závodoch Nestlé na Slovensku a v Česku sa vlani podarilo dosiahnuť zníženie spotreby obalov o 45 ton, v tomto roku je plánovaná úspora ďalších 49 ton. V závode Carpathia Prievidza napríklad zrušili tzv. zmršťovaciu fóliu na balenie bujónov, vymenili viaczložkové fólie za recyklovateľné monomateriály a obmedzili používanie plastových fólií zmenou ich formátu alebo hrúbky.

Už o dva roky začne platiť nová európska smernica o používaní jednorazových plastov, ktorá si vyžiada nové riešenia i v obalovom priemysle. Na nadchádzajúce zmeny sa pripravuje spoločnosť Tetra Pak. „Od roku 2019 do roku 2021 spoločnosť plánuje investovať 80 miliónov eur do papierových slamiek, pripojených uzáverov a ďalších riešení, ktoré nahradia časti obalov na báze fosílnych palív,“ uvádza Pavel Němeček, obchodný konateľ spoločnosti Tetra Pak. Spoločnosť nedávno predstavila nápojový kartón, kde použila plasty vyrobené z cukrovej trstiny a obal je tak na 100 % vyrobený z obnoviteľných zdrojov. Kartóny značky Tetra Pak sú v súčasnosti recyklovateľné. Na slovenský trh sa každoročne uvedie približne 8000 až 9000 ton nápojových kartónov, z čoho sa zozbiera približne 2000 ton. Pavel Němeček hovorí, že úroveň zberu a recyklácie sa zvyšuje a firma podniká kroky na to, aby ju ďalej zlepšovala. „Používame vysoko kvalitné vstupné suroviny, aby naše balenie napĺňalo poslanie, čiže aby boli potraviny bezpečné a dostupné kdekoľvek. V momente, keď balenie splní svoj účel, by tieto suroviny nemali vyjsť nazmar,“ uvádza. Nápojový kartón Tetra Pak je v priemere z viac než 70 % vyrobený z dlhých a pevných papierenských vlákien, ktoré je možné niekoľkokrát recyklovať. Tenká vrstva polymérov, teda plastov, môže byť zmiešaná s inými polymérmi a premenená na nové produkty, ako sú strešné škridle, prepravky, kartónové škatule a podobne. „Okrem toho sú naše obaly ľahké a ich tvar šetrí miesto pri preprave, čím sa znižujú emisie oxidu uhličitého,“ dodáva Pavel Němeček.

Spoločnosť Smurfit Kappa Obaly Štúrovo sa vo svojom výrobnom závode na juhu Slovenska sústredí na obaly z vlnitej lepenky, ako sú škatule, tácky či obaly určené na baliace linky, ale aj na obaly na priamy predaj z regálov.  V segmente priemyselných obalov nahrádza plastové penové výstuže papierovými skladačkami. Celý obal je tak z jedného druhu materiálu – papiera. „Spotrebiteľ je náchylný ľahšie recyklovať jeden druh obalového odpadu, na rozdiel od toho, keď má separovať odpad do rôznych košov,“ myslí si manažér inovácii Július Mazan. Životný cyklus obalov z papiera je viac ako 10 recyklácií a pokiaľ výrobcovia balia napríklad spotrebnú elektroniku do obalu s jednotným základom, pomáhajú tým práve tomuto procesu. Július Mazan potvrdzuje, že zákazníci i verejnosť sa veľmi intenzívne zaujímajú o ekológiu, ale napriek tomu stále prevládajú manažérske rozhodnutia, v ktorých je dôležitá cena a ekológia je až na ďalšom mieste.

Doba sa však mení a jedného dňa budú obaly jednoducho drahšie. Čoraz väčšie legislatívne i spotrebiteľské požiadavky na ich udržateľnosť so sebou nesú i vyššiu cenu. Plast je v súčasnosti najrozšírenejší, pretože je lacný a má výborné vlastnosti. Pokiaľ nekončí na skládke alebo v oceáne, jeho uhlíková stopa je nízka, hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Greiner Packaging Slušovice Ivo Benda jr. Oproti sklu sa plast taví pri nižšej teplote a vďaka tomu, že je 10-krát ľahší, jeho preprava má nižšiu uhlíkovú stopu. „U zákazníkov cítiť odklon od ťažko recyklovateľných plastov ako PVC či polystyrén. My im ponúkame plasty alebo kombinácie plastov a papiera, ktoré sa ľahko recyklujú,“ hovorí. Firma sa špecializuje na obaly pre mliečne výrobky, čiže tégliky a vaničky na jogurty, nátierky, syry či maslá. Ako problém však vidí, že nemôžu vo svojich produktoch použiť recyklát. Ten sa podľa aktuálnej európskej legislatívy smie pridávať iba do PET fliaš. Aj to sa však podľa neho čoskoro zmení. Spoločnosť sa nebráni ani zmene používaného materiálu. „Na výrobu plastu (polyolefínu) potrebujeme uhľovodík a je nám v podstate jedno, či bude z ropy alebo napríklad z repky,“ tvrdí. Podľa Iva Bendu jr. je však dôležité odpovedať na otázku, či je na výrobu plastov ekologickejšie pestovať milióny ton technických plodín alebo zužitkovať súčasný materiál, ktorý sa tvári ako odpad, ale v skutočnosti je to zdroj surovín.

Základ je triedený zber

Aby sa recyklovateľné obaly mohli zrecyklovať, spotrebitelia ich musia hodiť do toho správneho kontajnera. Do budúceho roka by sa mala až polovica komunálneho odpadu pripraviť na recykláciu, do roku 2035 to bude dokonca až 65 %. Do rovnakého dátumu má skládkovanie klesnúť na 10 %. Podľa Štatistického úradu sa však vlani vytriedilo len 36 % odpadu, na skládkach skončila vyše polovica komunálneho odpadu. Hoci ide v triedení o postupné zlepšovanie, napriek tomu to nestačí. Aj preto Európska komisia adresovala Slovensku v septembri správu včasného varovania, keďže patrí medzi krajiny, kde je ohrozené splnenie tohto cieľa.

Najväčšie rezervy sú pri biologicky rozložiteľnom odpade, ktorý tvorí skoro polovicu odpadu v zmesovom kontajneri a pritom je ho možné kompostovať. „Netreba zabúdať na papier, nápojové kartóny, plasty, sklo a kovové obaly, pri ktorých je potrebná cielená intenzifikácia zberu a kontinuálne systémové vzdelávanie obyvateľstva. To zabezpečí nárast triedeného zberu týchto zložiek odpadu,“ myslí si riaditeľka pre komunikáciu a marketing organizácie zodpovednosti výrobcov Envi-pak Katarína Kretter. Už dnes sú podľa nej výrobcovia motivovaní znižovať množstvo obalov, do ktorých balia alebo plnia svoje výrobky. V rámci svojej rozšírenej zodpovednosti totiž platia organizácii zodpovednosti výrobcov za všetky obaly, ktoré uvedú na trh. Tá týmito prostriedkami hradí triedený zber v mestách a obciach. Poplatok je stanovený za hmotnosť, teda menšie množstvo obalového materiálu znamená menší poplatok. „Používanie obalov však nie je možné úplne obmedziť. Prednosť má bezpečnosť a starostlivosť o zdravie. Práve používanie moderných obalov predlžuje trvanlivosť potravín a zabezpečuje hygienickú bezpečnosť,“ hovorí Katarína Kretter.

Motiváciou sa má stať aj inštitút ekomodulácie. Ten zavedie novela zákona o odpadoch, ktorá vstúpi do platnosti od budúceho roka a preberá viaceré povinnosti nových európskych smerníc. V rámci ekomodulácie budú jednotlivé obaly rozdelené nielen podľa obalu, ale aj recyklovateľnosti. Výrobcovia, ktorí uvádzajú na trh nerecyklovateľné, prípadne ťažko recyklovateľné obaly, budú musieť platiť vyššie recyklačné poplatky. „Tie by mali pokryť náklady na samotnú recykláciu, zároveň by mali motivovať výrobcov hľadať alternatívy, ktoré sa ľahšie recyklujú a vo finále sú pre výrobcov lacnejšie. Spolu s tým sa každý rok budú zvyšovať aj ceny za skládkovanie odpadov, ktoré sú tiež dôležitým nástrojom na odklon odpadu od skládok,“ vysvetľuje riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack Michal Sebíň.

Čísla

1 milión nápojových kartónov sa na Slovensku spotrebuje denne.

9 tisíc ton nápojových kartónov sa ročne uvedie na slovenský trh.

2 tisíc ton nápojových kartónov sa na Slovensku vytriedilo v roku 2018.

Zdroj: www. napojovy-karton.sk

Triedenie nápojových kartónov na Slovensku

Triedim                62 %

Triedim občas    19 %

Netriedim           17 %

Nekupujem nápojové kartóny     2 %

Zdroj: Nielsen Admosphere Omnibus, 03/19, www. napojovy-karton.sk

Plasty v štátoch Európskej únie

Najčastejšie využitie plastov v EÚ

Obaly                                  40 %

Spotrebný tovar a potreby pre domácnosť            22 %

Stavebné materiály         20 %

Autá a kamióny                9 %

Elektrické zariadenia       6 %

Poľnohospodárstvo         3 %

Čo sa deje s plastovým odpadom v EÚ

Spaľovanie                        39 %

Skládkovanie                     31 %

Recyklácia                         30 %

Zdroj: Eurostat

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk