Od mája musia všetky letáky a reklamné časopisy obsahovať aspoň polovicu slovenských potravín. Kým doposiaľ bol dizajn v rukách obchodníkov, po novom majú byť všetky produkty vyobrazené v primeranej veľkosti tak, aby nedochádzalo k zjavenej diskriminácii určitých potravín. Ministerstvo pôdohospodárstva vydalo koncom júna smernicu, ktorou reaguje na rôzne plnenia novej povinnosti.
Nedávno prijatý zákon o neprimeraných podmienkach novelizoval aj zákon o potravinách, ktorý predajcom potravín od mája prikazuje vo svojich letákoch uvádzať aspoň polovicu potravín zo Slovenska. Napríklad Lidl si však novú povinnosť plnil tak, že do letáku umiestnil množstvo malých fotiek so slovenskými produktmi. Percentuálne zastúpenie pre slovenské potraviny síce dosiahol, ale zobrazoval ich menšie a na menšej ploche ako zahraničné produkty. Najnovšie musel letáky prekresliť opäť. Usmernenie hovorí, že „jednotlivé poľnohospodárske výrobky a potraviny budú v letáku, reklamnom časopise alebo v inej obdobnej forme komunikácie vyobrazené v primeranej veľkosti a jednotnej forme grafiky a dizajnu, a to tak aby nedochádzalo k zjavnej diskriminácií určitých poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Minimálna veľkosť musí zodpovedať fyzickej možnosti bežného spotrebiteľa oboznámiť sa s každým poľnohospodárskym výrobkom a potravinou, ktoré sú vyobrazené v letáku, reklamnom časopise alebo v inej obdobnej forme komunikácie.“ A kým v júni mal Lidl v letáku na jednej strane aj 56 slovenských produktov, v polovici júla je to maximálne 18 výrobkov s väčšími fotografiami.
Slovenská aliancia moderného obchodu podala cez Európske združenie obchodníkov, ktorého je členom, sťažnosť na oba zákony. Prekáža jej povinná 50-percentná kvóta slovenských potravín v letákoch, čo je podľa SAMO zjavne v rozpore so základnou zásadou vnútorného trhu, a to voľným pohybom tovarov a služieb v rámci EÚ. „Najnovšie usmernenie ministerstva pôdohospodárstva navyše podporuje v podstate svojvoľný výklad a následné ukladanie pokút pri kontrole predmetnej povinnosti, keďže určenie primeranej veľkosti vyobrazenia produktov, prípadnej diskriminácie produktu, jednotnosti grafiky či dokonca fyzickej možnosti bežného spotrebiteľa sa oboznámiť s výrobkom, je čisto na subjektívnom posúdení kontrolórov,“ píše sa v stanovisku SAMO.
