Európske združenie obchodníkov EuroCommerce, ktorého členom je Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), podalo na Európsku komisiu sťažnosť týkajúcu sa Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a Zákona o potravinách. Dôvodom sú obmedzenia, ktoré sú podľa obchodníkov v rozpore s európskym právom.
Medzi problematické ustanovenia Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami patrí napríklad diskriminácia obchodníkov pri podnikaní v logistike alebo povinná platba za tovar aj bez faktúry, kedy sú obchodníci povinní zaplatiť aj bez akéhokoľvek príjmového dokladu. Ako ďalšie obmedzujúce opatrenia daného zákona obchodníci vnímajú i zákaz znižovania nákupných cien, ktorý okrem iného umožňuje flexibilnejšie reagovať na dopyt a ponuku na trhu. Rovnako rozporuplno je vnímaný aj zákaz nákupu pod ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, proti čomu sa vyjadrili i niektorí samotní dodávatelia. Napríklad pri sezónnej zelenine to môže spôsobiť, že výrobca nebude schopný predať celú úrodu a časť z nej bude musieť zlikvidovať, čím mu môžu vzniknúť väčšie škody, ako pri predaji s nižšou cenou.
Aké právomoci poskytuje štátu generálna klauzula?
„Jedným z najrozporuplnejších ustanovení novej legislatívy je zavedenie takzvanej generálnej klauzuly. Vďaka nej štát môže za neprimeranú podmienku vyhlásiť čokoľvek aj dodatočne bez toho, aby to bolo explicitne ustanovené v zákone. Štát tak nadobúda neobmedzené právomoci voči obchodníkom a dodávateľom potravín, ktorým môže zakázať ľubovoľnú vec či ich za ľubovoľnú vec pokutovať,“ uviedol predseda SAMO Martin Krajčovič.
Generálna klauzula sa pritom všeobecne využíva len v prípadoch, kedy má určitý subjekt dominantné alebo monopolné postavenie na trhu, čo nie je prípad slovenského trhu s potravinami. Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami napadla na Ústavnom súde aj skupina poslancov NR SR.
Problematické letáky
Ďalším vynárajúcim sa problémom je nepriama novelizácia Zákona o potravinách, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Tá zrušila odkladný účinok riadne podaných opravných prostriedkov, a tým pádom aj povinnosť zaplatiť pokutu až na základe právoplatného rozhodnutia. To znamená, že obchodníci, farmári či výrobcovia potravín musia zaplatiť štátu pokutu, a až potom nasleduje odvolacie konanie, v rámci ktorého sa uloženie pokuty môže ukázať ako nezákonné, neprimerané alebo nedôvodné.
Rovnako prikazuje v rámci letákovej propagácie povinné uvádzanie minimálne 50 % slovenských produktov, čo je podľa vyjadrení SAMO v rozpore so základnou zásadou vnútorného trhu – voľným pohybom tovarov a služieb v rámci Európskej únie. Najnovšie usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR navyše podporuje v podstate svojvoľný výklad a následne ukladanie pokút pri kontrole predmetnej povinnosti, keďže určenie primeranej veľkosti vyobrazenia produktov, prípadnej diskriminácie produktu, jednotnosti grafiky či dokonca fyzickej možnosti bežného spotrebiteľa sa oboznámiť s výrobkom, je podľa SAMO na subjektívnom posúdení kontrolórov.
Neprimerane vysoké pokuty a zníženie tržieb slovenských výrobkov
Z pohľadu práva Európskej únie predmetný zákon podľa názoru SAMO porušuje najmä základné práva a slobody, ako aj všeobecné zásady práva Európskej únie. Táto legislatívna norma nedôvodne zakazuje najmä určité typy zmluvných podmienok a presadzuje tieto zákazy prostredníctvom neprimerane vysokých pokút.
„V podstate toto ustanovenie dáva ministerstvu bianko šek na vyberanie pokút od obchodníkov, a to aj miliónových. Obmedzuje to dostupnosť zahraničných výrobkov v akcii pre spotrebiteľov a zároveň núti reťazce predávať slovenské výrobky za nižšie ceny, čo má priamy negatívny dopad na tržby slovenských výrobkov. Zníženie kvality ponuky je tak v neprospech zákazníka, obchodníkov aj ich dodávateľov,“ vyjadril sa k situácii Martin Krajčovič a zároveň dodal, že obchodníkov týmto spôsobom štát paradoxne tlačí do predaja viac profitabilnejších produktov, čo sú v priemere zahraničné potraviny, keďže slovenskí výrobcovia dostávajú nižšiu podporu od štátu aj v porovnaní s krajinami V4. „A to nie je ani v prospech zákazníka, ani v prospech slovenských výrobcov. Takéto zásahy do voľného obchodovania okrem toho majú ďalší negatívny efekt pre zákazníka, pretože mu obmedzujú výber tovaru a môžu aj zvýšiť ceny potravín“ zdôraznil Martin Krajčovič.