Predmetom panelovej diskusie kongresu TaPcon bola problematika zrušených či prijatých zákonov zameraných na predaj potravín na Slovensku. Účastníci diskusie sa vyjadrili k zákonu o neprimeraných podmienkach a zákonu o cenách, a predniesli mnohé návrhy na podporu slovenskej produkcie potravín.
V poslednom období sme boli svedkami obdobia bohatého na legislatívne zmeny, ktoré ovplyvnili potravinovú vertikálu. Slováci k tejto téme vyjadrujú jednoznačné stanovisko. „Chcú, aby sa na regáloch objavoval slovenský tovar, nakupovať výhodne, a otváraciu dobu predajní by radi ponechali na slobodnom rozhodnutí samotných obchodníkov,“ uvádza Karel Týra, generálny riaditeľ spoločnosti Nielsen pre Česko a Slovensko.
Boj proti obchodným reťazcom spustil legislatívnu lavínu
Z pohľadu potravinárov je dôležitá najmä diskusia a potreba hľadať spoločné riešenia a prieniky. Obchodné reťazce nemožno obísť, keďže sa v nich predá až 80 % výrobkov z celkového objemu predaja potravín na Slovensku. „Nemôžeme ich nahradiť iným kanálom, musíme v nich hľadať spojencov a partnerov na diskusiu,“ uvádza Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Legislatívna lavína sa podľa jej slov spustila práve výrokom „boj proti obchodným reťazcom“ a dodáva, že týmto spôsobom sa následne vyvíjala aj legislatíva, ktorá mnohé ovplyvnila. Zákon o cenách vníma otázne a tvrdí, že k jeho prijatiu bola potrebná väčšia diskusia s partnermi.
Prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Martin Katriak sa vyjadril i k ďalšej legislatívnej zmene, ktorú predstavuje zákon o neprimeraných podmienkach. „Proklamovaná myšlienka zvýšiť alebo zlepšiť predajnosť slovenských výrobkov sa míňa účinkom. Jednoznačne chápeme tento zákon ako boj proti veterným mlynom a normu, ktorá slovenskej výrobe vôbec nepomôže,“ a zároveň dodáva, že predpis má svoje zreteľné legislatívne problémy. „Začínajú nás oslovovať pekári a ovocinári so snahou dohodnúť sa, ako je možné sa z predpisov dostať. Zmenu vidíme ako okraj legislatívnej slušnosti.“ Nízky objem ponúkaného tovaru slovenského pôvodu bolo podľa jeho slov nutné riešiť, nie však legislatívnou zmenou. Tá naopak mnoho predajcov zneistila. „Zákon je zlý a verím, že dlho v platnosti nezostane a už čoskoro bude prispôsobený európskej norme,“ dodáva.
Zahraničný dodávateľ sa stáva zaujímavejším
„Zákon o neprimeraných podmienkach na pohľad vyzerá ako jednoduché riešenie, ale všetky ekonomické vzťahy a deje majú mnoho vedľajších vetiev, ktoré na seba nadväzujú a nie sú priamo viditeľné,“ tvrdí Martin Vlachynský, analytik zo spoločnosti INESS. K slovenskému dodávateľovi je prilepený zoznam zákonov, ktoré sú podľa jeho názoru fluidné a vágne, a zaťažujú jeho profil v obchodných vzťahoch. Zahraničný dodávateľ sa pre reťazec v dôsledku tejto príťaže stáva zaujímavejším, čo je jedným z dopadov, ktoré nie je vidno. „Ak budeme akceptovať to, že takýmto spôsobom sa tvorí podnikateľské prostredie na Slovensku, nikam sa nedostaneme,“ dodáva Martin Vlachynský a uvádza potenciálne možnosti riešenia tejto problematiky. Slovenskí potravinári budú musieť buď zabojovať so zahraničnou konkurenciou v rámci kvality a ceny ponúkaných produktov, druhou cestou je užšia špecializácia. „Je potrebné ponúkať niečo, čo zahraniční dodávatelia nemajú. Príkladom je napríklad spoločnosť Sedita, ktorá využila obrovský priestor na trhu. Slovenskí výrobcovia by si mali nájsť vlastný koncept pre zaujímavé výrobky, o ktoré budú mať spotrebitelia záujem.“ Dopyt po kvalitnejšej a pestrejšej alternatíve by tak mal, podľa Martina Vlachynského, potenciál rozšíriť sa ďalej ako len do hlavného mesta. Martin Katriak však nedostatočnú produkciu slovenských potravín odmieta a tvrdí, že na Slovensku sú potraviny, ktoré by pulty predajní zaplnili kvalitným sortimentom.
Rozhodujúce je množstvo, kvalita a cena
Obchodníci uvádzajú tri základné podmienky pre lepší prístup slovenských potravín na pulty predajní, a to najmä množstvo, kvalitu a cenu. Častým problémom sa stáva množstvo dodávaných produktov a nedostatočné pokrytie pravidelných dodávok. Potravinársky priemysel je vo všeobecnosti vyhlásený ako strategické odvetvie, čo však mnohí nepociťujú. „Potravinárska produkcia poklesla. Od roku 2015 bola nahradená dovozom, ktorý sa zvýšil až o 1,2 miliardy. Tieto výpadky a čísla sú alarmujúce a možno povedať, že problémy spôsobil aj presun pol miliardy finančných prostriedkov, ktoré mal byť určený na podporu farmárov,“ tvrdí Jana Venhartová. Podľa jej slov sa z problémov s farmármi stal agrobiznis.
Vysoké finančné tresty a právna neistota
V rámci diskusie sa objavila otázka možných problémov s promóciami prostredníctvom letákovej ponuky. „Každý obchodný reťazec má svoju individuálnu obchodnú politiku. Dnes je však obrovská opatrnosť a reťazce prijímajú len rozhodnutia, ktoré sú bezpečné, čo môže pre dodávateľov predstavovať problém. Nachádzame sa v takej právnej neistote, že ani ministerstvo nevie, kto bude letáky kontrolovať. Za chyby v promóciách pritom môžu reťazce dostať až miliónovú pokutu. Toto ustanovenie nikdy v zákone nemalo byť,“ tvrdí Martin Katriak. Vysoké finančné tresty pritom považuje za jednu z najpodstatnejších bariér v novoprijatých legislatívnych zmenách aj Martin Krajčovič. „Po nájdení potravín po dátume spotreby hrozí jednorazová pokuta vyššia ako pri zanedbaní lekárskej starostlivosti.“
Čo stojí za problémom slovenských obchodníkov?
V diskusii o slovenských obchodníkoch je preto podľa Martina Vlachynského potrebné nastoliť správnu otázku. „Prečo sa v relatívne malej miere kupujú slovenské potraviny? Napriek tomu, že zákazníci chcú, je to problém. A ten by sa mal identifikovať. Je ich málo na pultoch? Je to tým, že podnikateľské prostredie je pre potravinárov náročné?“ Zároveň uvádza, že riešenie problému by malo začať u poľnohospodárov. Pomoc slovenským potravinárom predstavuje až druhý krok, a to prostredníctvom zlepšovania kvality, pestrosti sortimentu a budovaním konkurencieschopnosti. „Sú to spojené nádoby. Potrebujeme surovinu, ktorá je kvalitná a konkurencieschopná,“ dodáva Jana Venhartová.
