Reťazce vykosťujú výrobcov, zneužívajú svoje dominantné postavenie a môžu za zlý stav slovenského agropotravinárstva. To je obraz, aký o obchodníkoch šíri ministerstvo pôdohospodárstva. Viaceré prijaté sa preto snažia o ich väčšiu reguláciu a zavádzajú prísnejšie pokuty pod prísľubom, že práve to naštartuje slovenskú výrobu potravín a dostane ich na pulty predajní. Po špeciálnom odvode nasleduje nová definícia neprimeraných podmienok a zákon o cenách.
V krátkom čase sa v parlamente objavilo viacero zákonov, ktoré zásadným spôsobom menia pravidlá predaja potravín. Jedným z nich je aj zákon o neprimeraných podmienkach, ktorý nadobúda účinnosť od mája. Ide už o piatu verziu tohto zákona. Ministerstvo pôdohospodárstva k nej vraj pristúpilo preto, lebo pôvodný zákon bol zastaraný a nevedel riešiť množstvo „kreatívnych“ nápadov, ktoré v obchode vznikajú. Napríklad zakazoval spoplatnenie spotrebiteľského prieskumu, ale ak ho obchodník pomenoval ako počítačové spracovanie údajov, to už pokutovať nemohol. Aj preto sa v novej verzii okrem viac ako 40 neprimeraných podmienok ocitla takzvaná generálna klauzula, ktorá to má riešiť. „Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú sebestačnosť Slovenska. Pocítiť to môžu aj spotrebitelia, pretože dosť často prichádza k diskriminácii domácich dodávateľov,“ vysvetľuje hovorca agrorezortu Michal Feik.
Obchodníci majú s novým znením zákona zásadný problém. „Generálna klauzula je neslušná. Najväčšími problémami sú posunuté lehoty splatnosti, anonymné oznámenia a hlavne okamžitá splatnosť pokuty,“ hovorí prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. Po novom bude potrebné najskôr pokutu zaplatiť a až potom sa nespokojný obchodník môže obrátiť na súd. Proces pritom môže trvať roky. Martin Katriak si myslí, že sa tým porušuje právo na spravodlivý proces. „Zrušenie odkladu splatnosti pokút v podstate ruší prezumpciu neviny, čo znižuje právnu istotu,“ súhlasí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. Za nekorektné považuje i to, že obchod bude jediným odvetvím na Slovensku, ktoré bude nútené zo zákona platiť aj bez dodania faktúry.
Zákon tiež skracuje splatnosť faktúr zo 45 na 30 dní od dodania a pri vybraných potravinách, najmä pekárenských, mliečnych či čerstvých mäsových výrobkoch, dokonca na 15 dní. Ak k úhrade dôjde do 15 dní od uplynutia lehoty splatnosti, obchodník môže dostať pokutu vo výške do 10 % kúpnej ceny. Ak k zaplateniu dôjde neskôr, hrozí mu pokuta do 20 % kúpnej ceny. Novinkou bude pre odberateľov a dodávateľov za účasti ministerstva možnosť riešiť problémy, ktoré v obchodných vzťahoch vznikajú. Mechanizmus mediácie by podľa agrorezortu mal byť využívaný najmä na prekonávanie tzv. potravinových kríz. Po novom bude akciová cena platiť len na tovar predaný v akcii a sprísnia sa aj pokuty. Podľa závažnosti sa rozlišujú tri skupiny neprimeraných podmienok. Pri menej závažných neprimeraných podmienkach môže ministerstvo pôdohospodárstva uložiť pokutu do výšky 100 tisíc eur, pri závažných do 300 tisíc eur a pri najzávažnejších do 500 tisíc eur.
Zásah do letákov nechce nikto
Do zákona sa dostali aj nové pravidlá pre reklamné materiály, ktoré musia obsahovať aspoň polovicu slovenských potravín. Práve táto povinnosť bola jedným z dôvodov, pre ktoré prezident Andrej Kiska vrátil zákon späť do parlamentu, no jeho pripomienka nebola akceptovaná. Argumentoval ustálenou európskou judikatúrou, z ktorej vyplýva, že takéto opatrenie je v rozpore s pravidlami voľného pohybu tovaru na spoločnom trhu Európskej únie.
„Je absurdné, aby štát diktoval, čo má byť v letákoch, a ešte absurdnejšie, že pokuta sa môže vyšplhať až na 5 miliónov eur. Keď to porovnáme s prípadmi pochybenia zdravotníckych zariadení, kde bola za smrť pacienta z dôvodu zanedbania starostlivosti uložená pokuta len pár tisíc eur, je alarmujúce, ako sa tvoria zákony na Slovensku,“ tvrdí Martin Krajčovič. Výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky Ľubomír Tuchscher zas upozorňuje, že táto povinnosť znemožňuje výrobcom produktov, ktoré nie sú označené ako slovenské, propagovať ich zaužívanými komunikačnými kanálmi. „Ak má zahraničný výrobca na Slovensku značkové predajne so svojimi výrobkami a chce ich propagovať, bude to pre neho nemožné,“ konštatuje.
Aký vplyv bude mať toto opatrenie, nevedia odhadnúť ani slovenskí výrobcovia. „Dajú sa nájsť argumenty, podľa ktorých to zvýši ponuku a predaj domácich potravín, ale zároveň aj také, ktoré poškodia potravinárov tým, že napokon budú svoje výrobky predávať len v akciách za neudržateľne nízke ceny,“ tvrdí predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár. Zákon o neprimeraných podmienkach je podľa neho potrebný na to, aby upravil niektoré nedostatky predchádzajúceho zákona v oblasti splatnosti faktúr. Víta anonymné podania či efektívnejšiu kontrolu dodržiavania pravidiel.
S tým, že štát by mal vzťahy medzi obchodníkmi a dodávateľmi nejako regulovať, súhlasí aj sieť Farmfoods. Vznikla preto, aby nebola odkázaná na predaj výrobkov do veľkých reťazcov za nízke ceny. Aktuálne funguje ako združenie desiatich subjektov, z ktorých si každý určuje ceny výrobkov sám, ale vie, že nejakú maržu musí nechať pre obchodníka. „S podielom slovenských výrobkov treba niečo robiť, a ak si nevie poradiť trh, musí zasiahnuť štát. Je však zlé zaťažovať predajcov i výrobcov niečím, čo je nad rámec legislatívy vyspelejších štátov. To je jeden z dôvodov, prečo naši producenti nie sú konkurencieschopní,“ myslí si konateľ Farmfoods Róbert Németh. Zároveň dodáva, že nie všetky slovenské výrobky sú kvalitné. Aj medzi nimi treba rozlišovať a pozerať sa na to, čo obsahujú.
Smernicu o nekalých obchodných praktikách začiatkom marca schválil v prvom čítaní aj Európsky parlament. Dokument obsahuje 16 plne alebo čiastočne zakázaných obchodných praktík. Definitívny podpis sa očakáva v apríli. Po zverejnení vo vestníku budú mať členské štáty dva roky na zavedenie pravidiel na národnej úrovni, implementované by mali byť do 30 mesiacov od vstupu smernice do platnosti. Agrorezort tvrdí, že európsku legislatívu už pretavil do nového zákona o neprimeraných podmienkach.
Súboj o ceny
Štát si od nového zákona o neprimeraných podmienkach sľubuje viac slovenských potravín na pultoch predajní. Aby dokázal regulovať ich ceny, na stole sa ocitla novela zákona o cenách. Tú predložili poslanci za Most-Híd a podobne ako pri zákone o osobitnom odvode sa tak vyhli širšej odbornej debate.
Kým doteraz platný zákon o cenách sa vzťahoval na všetky sektory hospodárstva, nezasahoval do cenotvorby a cenovú reguláciu pripúšťal len vo výnimočných situáciách, jeho novela prináša špeciálnu reguláciu len pre sektor potravinárstva. Predkladatelia nového znenia odôvodňujú, že slovenskí výrobcovia ťahajú voči veľkým reťazcom za kratší koniec a musia dodávať za ceny na hranici nákladov. „Základný problém spočíva v tom, že cieľom tejto regulácie je selektívne chrániť vybranú skupinu podnikateľov, ktorí tak umelo dosiahnu lepšie cenové postavenie voči konkurenčným, efektívnejším dodávateľom potravín. Takéto nesystémové regulačné opatrenie vysoko pravdepodobne negatívne zasiahne samotného spotrebiteľa,“ uvádza právnik advokátskej kancelárie TaylorWessing Peter Demčák.
Novela pôvodne definovala aj pojem primeraná obchodná prirážka. Tou sa rozumela prirážka, ktorá nepresiahne dvojnásobok prirážky rovnakého alebo z hľadiska využitia porovnateľného alebo vzájomne zastupiteľného tovaru ponúkaného v rovnakom čase. Táto definícia však zožala kritiku, pretože by mohla spôsobiť zvyšovanie cien. Okrem toho určiť, čo je porovnateľný alebo vzájomne zastupiteľný tovar, nie je vôbec jednoduché a predchádza tomu zložitá ekonomická analýza. Nejasná formulácia mohla viesť k tomu, že by bola varová čokoláda porovnávaná s belgickými pralinkami. Pri schvaľovaní zákona však pozmeňovací návrh právnu úpravu primeranej obchodnej prirážky zo zákona vypustil. Konečné znenie zákona nahrádza pojem primeraný zisk pojmom primeraná zisková prirážka, ktorá pozostáva z nejasných kritérií. V praxi to bude podľa právnika ťažko kontrolovateľné.
Legislatíva tiež pracuje s termínom výhodnejšie hospodárske postavenie účastníka vzťahu. Je však ťažko predstaviteľné, ako sa určí. „Zmluvné strany sú vo vertikálnom vzťahu, každý z týchto subjektov môže mať odlišné postavenie na svojom trhu, a preto nie je možné ich jednoducho porovnať len na základe trhového podielu, keďže si vzájomne nekonkurujú,“ upozorňuje Peter Demčák. Môže teda nastať situácia, že každý z nich bude na svojom trhu veľmi silným a významným hráčom. Vo vzájomnom obchodnom vzťahu však nebude možné stanoviť, kto z nich nie je vystavený „podstatnej cenovej súťaži“. To by sa dalo určiť len pri porovnávaní ich postavenia na horizontálnej úrovni. „Opäť je to len ťažko vykonateľná a ťažko odkontrolovateľná legislatívna definícia,“ dodáva. Zákon síce hovorí, že výhodnejšie hospodárske postavenie bude posudzovať príslušný cenový orgán, ale až spätne, teda pri hodnotení konkrétnych dodávateľsko-odberateľských zmlúv. Podnikatelia tak budú musieť pri každom uzatváraní zmlúv posudzovať, či spĺňajú definíciu výhodnejšieho hospodárskeho postavenia, sami podľa vlastnej metodiky. Cenový orgán však pri neskoršej kontrole môže toto ich vlastné posúdenie ignorovať.
Novela zároveň definuje, že kupujúci nemôže dohodnúť neprimeranú cenu, ktorou je cena pod ekonomicky oprávnenými nákladmi. To sa netýka nákupu potravinárskych výrobkov pri výpredaji skladových zásob, z dôvodu blížiaceho sa dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, či pri rušení prevádzky. Zákon nadobúda účinnosť v máji.
V rámci Európskej únie obsadilo Slovensko vo vlaňajšom raste cien potravín druhé miesto. Priemer dvadsať osmičky dosiahol 1,9 %, na Slovensku to bolo 4,2 %. Kým agrorezort z toho obviňuje obchodníkov, tí hovoria o konci deflácie, vyšších nákladoch na prácu i energie. Ceny v tomto roku môžu ďalej formovať rekreačné poukazy, príplatky za prácu, zákony o neprimeraných podmienkach a o cenách, ale napokon aj ďalší plán SNS. Tá chce najnovšie presadiť zníženie DPH na všetky potraviny na 10 %.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk
