Boj proti dvojakej kvalite produktov, ktorý na pôde Rady EÚ pred dvoma rokmi iniciovala Gabriela Matečná, zaznamenáva úspech. Európsky parlament schválil modernizačnú smernicu o nekalých obchodných praktikách na vnútornom trhu, ktorá tvrdo postihuje dvojakú kvalitu. Členské štáty budú môcť pokutovať nielen rozdiely v potravinách, ale aj v pracích prostriedkoch, pričom sa sankcie môžu vyšplhať až do výšky štyroch percent ročného obratu firmy. Rada českých zástupcov europarlamentu však poukazuje na medzery, ktoré by mohli výrobcovia využiť.
Dvojaká kvalita potravín je vážnym problémom spotrebiteľov tretiny krajín Európskej únie a predovšetkým jej východnej časti. Testy ministerstva pôdohospodárstva preukázali, že menej mäsa a prírodných zložiek a viac umelých aditív u rovnakých produktov, sú takmer vo všetkých prípadoch v neprospech nových členských krajín. Tejto praxi však rozhodnutím europarlamentu odzvonilo. Otázkou však zostáva, do akej miery bude smernica postihujúca dvojakú kvalitu potravín využiteľná i v praxi.
Víťazstvo spotrebiteľov strednej a východnej Európy
„Keď som na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ v marci v roku 2017 predniesla výsledky našich prvých testov a odštartovala tak boj proti dvojakej kvalite v EÚ, čelila som skeptickým názorom na to, že tento boj za spotrebiteľa nebude možné vyhrať. Tlak, ktorý sa nám podarilo vyvinúť s ďalšími dotknutými členskými štátmi, dnešným dňom vyúsťuje do celoeurópskeho legislatívneho riešenia problému, ktorý tu existoval roky. Je to víťazstvo nielen pre Slovensko, ale aj pre všetkých spotrebiteľov v strednej a východnej Európe, ktorí sú dvojakou kvalitou najviac postihnutí,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.
Pod pojmom dvojaká kvalita sa rozumie klamlivá obchodná praktika, ktorá predstavuje akékoľvek uvádzanie tovaru na trh v jednom členskom štáte ako identické s tovarom, s ktorým sa obchoduje v iných členských štátoch, pričom má však tento tovar výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti.
„To, že sa problém podarilo pretaviť do celoeurópskej legislatívy za necelé dva roky, považujem za veľký úspech. Prioritné ustanovenia o dvojakej kvalite boli v modernizačnej smernici dokonca posilnené, v porovnaní s pôvodným návrhom Európskej komisie a mandátom Rady EÚ. Moje poďakovanie patrí eurokomisárke Věre Jourovej a poslankyni Európskeho parlamentu Olge Sehnalovej, ktoré sa o to významne pričinili,“ podotkla Gabriela Matečná.
Zákaz alebo len obmedzenie?
Rada českých zástupcov Európskeho parlamentu však vyjadrila znepokojenie a tvrdí, že smernica sa problematike nevenuje v dostatočnej miere. Pôvodná snaha totiž predstavovala presadenie prísnejšej verzie návrhu, ktorá mala dvojakú kvalitu potravín úplne zakázať. Schválený dokument podľa nich obsahuje medzery, ktoré môžu výrobcovia využiť. Smernica totiž uvádza výnimku pre produkty, ktorých rozdiely v zložení vychádzajú z odlišných predpisov krajín, dobrovoľných stratégií na zlepšenie prístupu k zdravým a výživným potravinám, alebo sú ovplyvnené dostupnosťou a sezónnosťou použitých surovín či inými akceptovateľnými faktormi. Uvedené výnimky podľa českých zástupcov europarlamentu predstavujú sklamanie a v určitom slova zmysle legalizáciu dvojakej kvality.
Rozdiely, znamenajúce odchýlku od štandardnej kvality výrobku, budú musieť výrobcovia povinne deklarovať na obaloch výrobkov, aby sa predišlo zavádzaniu spotrebiteľov. ŠVPS SR individuálne v každom prípade posúdi či je spotrebiteľ o týchto dôvodoch na základe dostupných informácií dostatočne oboznámený a či sú rozdiely v zložení kontrolovaných výrobkov oprávnené.
Súčasťou smernice je aj takzvaná doložka o preskúmaní, ktorá zaväzuje Európsku komisiu zhodnotiť do dvoch rokov po implementácii smernice potrebu dvojakej kvality a buď ju celkovo zakázať presunutím do zoznamu zakázaných praktík, alebo posilniť ustanovenia týkajúce sa označovania rozdielov. Členské štáty majú približne dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.
Ako to bude vyzerať v praxi?
Pri testovaní a posudzovaní potravín budú členské štáty EÚ postupovať jednotne na základe spoločnej metodiky. Výsledky, ku ktorým štáty dospejú, bude teda možné objektívne porovnať. Postihnuteľné budú pritom nielen rozdiely v potravinárskych, ale aj nepotravinárskych produktov vrátane pracích prostriedkov, ktoré testy v minulosti usvedčili z rozdielnej kvality. Posudzovanie jednotlivých prípadov bude v kompetencii národných kontrolných orgánov, v prípade Slovenska Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR).
V prípade potravín bude v prvom rade potrebné zistiť či produkt spĺňa kritériá príslušnej odvetvovej legislatívy, čo je napríklad správne označovanie potravín alebo či sa deklarované informácie na etiketách zhodujú so skutočnosťou. Ak ŠVPS SR zistí, že označenie nespĺňa príslušné ustanovenia, koná v zmysle danej legislatívy o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.
Ak sa potvrdí, že predmetný produkt má zdanlivo rovnakú prezentáciu a zároveň je na trhu uvádzaný pod tou istou značkou, no výrazne sa líši v zložení alebo zmyslovom profile, marketing takéhoto produktu je možné považovať za klamlivú činnosť. Europoslanci na to reagujú podozrením, že zložité posudzovanie podozrenia z dvojakej kvality potravín nemôže v praxi fungovať dlhodobo a kvalitne. Zároveň prejavujú ambíciu naďalej sa problémom zaoberať a domnievajú sa, že téma sa čoskoro opäť vráti na pôdu Rady EÚ.
Sankcie dvojakej kvality majú i dvojaký rozmer
Výrobcom alebo distribútorom usvedčeným z uplatňovania dvojakej kvality budú hroziť sankcie. Tie sa v prípade závažných prehreškov môžu vyšplhať až na štyri percentá ročného obratu, ktorý dosiahnu v každom dotknutom členskom štáte.
Porušenie sa bude posudzovať v závislosti od toho či ide o porušenie predmetného ustanovenia výlučne na území Slovenska alebo o porušenie na území viacerých členských štátov. V prípade porušenia ustanovenia na Slovensku, bude možné postupovať na základe aktuálne platných sankčných mechanizmov, ktoré predstavujú pokutu vo výške do 66 400 eur. Za opakované porušenie počas 12 mesiacov bude pokuta siahať až do výšky 166 000 eur.
Ak by bolo ustanovenie porušené vo viacerých členských štátoch, bude možné uložiť pokutu buď prostredníctvom správneho alebo súdneho konania, prípadne oboma spôsobmi, pričom maximálna výška pokuty musí byť stanovená minimálne na štyri percentá ročného obratu obchodníka. Ak informácie o ročnom obrate obchodníka nie sú k dispozícii, minimálna výška hornej hranice pokuty musí byť stanovená na dva milióny eur.
