
Hoci je jej doménou riadenie a rozvoj ľudských zdrojov, maloobchod jej prirástol k srdcu. „Je nesmierne pestrý, dynamický, perspektívny a cítim sa v ňom dobre,“ hovorí HR manažérka, ktorá má pod svojimi krídlami starostlivosť o 14-tisíc zamestnancov. V spoločnosti Coop Jednota Slovensko pôsobí už mnoho rokov a jej práca ju neprestáva baviť.
Keď sa po rodičovskej dovolenke vracala do práce, rozhodla sa pre zmenu. IT spoločnosť vymenila za maloobchod. Práve ten jej ponúkol dva kľúčové faktory, ktoré si v práci cení dodnes. „Prvým bolo, že som z profesionálneho hľadiska videla obrovský priestor na sebarealizáciu. Druhým, prišla som do firmy, kde rešpektovali to, že som matka a dokázali mi ponúknuť také pracovné podmienky, kde som mohla vybalansovať súkromný a pracovný život,“ spomína na svoje začiatky v spoločnosti Coop Jednota Slovensko HR manažérka Lucia Špinerová a pokračuje, že tak nastavený pracovný čas bol vtedy skôr rarita, než bežná vec. „Ľudský rozmer personalistiky je to, čo si držíme do dnešného dňa.“
Lucia Špinerová v rámci spoločnosti zodpovedá za rozvoj a riadenie ľudských zdrojov Coop Jednota Slovensko, ale aj nastavenie relevantných nástrojov na rozvoj HR pre celú skupinu Coop Jednota. Dovedna sa tak stará o viac ako 14-tisíc zamestnancov. „Osobný prístup ku každému zamestnancovi nie je možný. Ale denne spolupracujem s personálnymi oddeleniami jednotlivých regionálnych spotrebných družstiev, ktorých je 26. Podporujeme sa, vymieňame si informácie a volíme spoločný postup. Pole pôsobnosti mám teda obrovské. Je to nevyčerpateľný zdroj inšpirácie a priestor na sebarealizáciu.“
Časy sa zmenili
Keď HR manažérka v spoločnosti pred 14 rokmi začínala, trh práce vyzeral úplne inak. Ako spomína Lucia Špinerová, na trhu bol vtedy dostatok kvalifikovanej sily a keď si ľudia hľadali prácu, robili tak s cieľom si ju aj udržať. S tým súviseli i jej prvé pracovné kroky ako novej HR manažérky firmy. Začínala s analýzou pracovných miest, definovaním požiadaviek na jednotlivé pozície či hodnotením výkonnosti. „V tom období sme nepotrebovali špeciálne nástroje na náborovanie. Keď sa uvoľnila pracovná pozícia, naši zamestnanci nám sami odporúčali kompetentného človeka. Miesto sme vedeli obsadiť veľmi rýchlo,“ hovorí. Potom sa však situácia výrazne zmenila a tomu sa prispôsobila aj jej práca. „Začali nám pribúdať vysokoškolsky vzdelaní ľudia s humanitným zameraním. Zistili sme, že na trhu chýbajú stredoškoláci s obchodnou kvalifikáciou. Začala narastať neželaná fluktuácia, najmä v regiónoch, kde sa radikálnym spôsobom znižovala nezamestnanosť. Bolo treba konať, tak sme začali s inováciami a zmenami.“
Medzi nich možno zaradiť program Coop Nováčikovia, v rámci ktorého má každý nový zamestnanec možnosť absolvovať zaškolenie, aby pochopil, o čom je práca v predajni a vedel ju zvládnuť. Vybudovali si tímy interných lektorov, teda zamestnancov, ktorí školia vlastných kolegov. Okrem toho, že im odovzdávajú informácie, pridávajú i svoje skúsenosti. Takéto tímy interných lektorov majú na ekonomiku predajne, merchandising, bezpečnosť potravín či starostlivosť o ovocie a zeleninu. Program Coop Talenty zas hľadá zástupcov a vedúcich predajní spomedzi vlastných zamestnancov. „Myslím, že je to úspešný projekt. Za pár rokov sa nám podarilo vychovať si niekoľko desiatok zástupcov a vedúcich predajní,“ uvádza. Spoločnosť investuje aj do ďalšieho vzdelávania zástupcov a vedúcich predajní. „A to z jednoduchého dôvodu. Je fakt, že manažér v predajni je tvorcom zdravých vzťahov a organizácie práce, ktoré sú z môjho pohľadu úplne najlepším a najúčinnejším nástrojom na znižovanie fluktuácie. Veľmi to pomáha.“
Aktuálne je nedostatok akejkoľvek pracovnej sily veľmi vážny problém. Zamestnávatelia sa musia vyrovnať aj s vysokým vekovým priemerom svojich pracovníkov. Lucia Špinerová by to však nedefinovala ako najväčšie výzvy svojej práce. „Do každej veci, ktorú robím, vkladám obrovskú energiu a úsilie. Nie je to len zaplnenie všetkých pracovných pozícii alebo znižovanie fluktuácie. Som výsledkovo orientovaný človek, a keď sa podarí akákoľvek maličkosť, ktorá prinesie úžitok, je to veľké zadosťučinenie,“ vysvetľuje.
Bez ľudí to nejde
Ako obchod budúcnosti sa označuje predajňa, ktorá dokáže fungovať bez predavačov. Niektoré spoločnosti ich už otvorili, iné ich testujú alebo skúšajú rôzne modely, ako znížiť potrebný počet zamestnancov. Lucia Špinerová si však také fungovanie predaja potravín nevie a nechce predstaviť. „Neviem si predstaviť predajňu bez ľudí. Neviem si predstaviť, že by ma nikto nepozdravil, nikto by sa mi neprihovoril, nemala by som sa koho opýtať, prehodiť pár slov. Určite nie v najbližších pár rokoch a nie u nás,“ uvádza. Potraviny nekupuje ani online. „Som rada, keď môžem vojsť a užiť si to. Vidím čerstvé ovocie, zeleninu, zavonia mi pečivo, môžem sa poprechádzať.“ A keď sa prechádza po predajni, priznáva, že trpí profesionálnou deformáciou. Všíma si zamestnancov nielen v obchodoch Coop Jednoty, ale aj u konkurencie.
Práca HR manažérky ju totiž napĺňa. „Mám obrovské šťastie, že mám prácu, ktorá má baví. Nie každému sa to podarí. Baví ma, keď sa veci posúvajú kvalitatívne dopredu, keď sa darí zosúladiť systém a vzťahy. Baví ma hľadať riešenia, rozmýšľať mimo zaužívaných koľají. Baví má spolupracovať s kolegyňami na spotrebných družstvách, pretože sú to skvelí ľudia, ktorí robia skvelú robotu. Inak by som tu nebola 14 rokov,“ konštatuje. Počas svojej bohatej kariéry nabrala množstvo skúseností. Ťažko však vybrať tú najväčšiu. „Skúsenosti beriem ako balík. Našla som však citát neznámeho autora, ktorý vystihol všetko, čo mi skúsenosti dali. Človeka charakterizujú dve veci, a to trpezlivosť napredovať, keď nemá nič a správanie sa k ostatným, keď má všetko.“
Ani po toľkých rokoch na jedom pracovisku nepomýšľa na zmenu zamestnania. „Viem si tu predstaviť ďalších 14 rokov. Môže to niekomu pripadať čudné, keďže existujú názory, že človek by mal raz za 5 rokov zmeniť prácu. Mala som svoje krízy, nepodlieham však panike. Pre mňa je toto prostredie inšpirujúce, je a bude plné výziev,“ dodáva Lucia Špinerová.
Čísla
14 rokov v retaile a zároveň v Coop Jednote Slovensko
1 dcéra, 1 manžel, 1 pes
Záľuby: korčule, latinsko-americká hudba, móda, literatúra faktu
Pracovný deň Lucie Špinerovej
Moje pracovné dni sú veľmi rôznorodé. Začínam veľmi skoro ráno, zhruba o siedmej, niekedy aj skôr a končím podľa potreby, a podľa toho, ako si nastavím deň. Niekedy je to o štvrtej, inokedy o pol šiestej. Najlepšie sa mi rozmýšľa ráno a potom neskôr, keď už v práci nie je toľko ľudí a je tu pokoj. Vtedy rozmýšľam, tvorím, plánujem. Počas dňa sa stretávam s ľuďmi. Veľa času trávim tým, že som v kontakte s kolegyňami z regionálnych spotrebných družstiev.