14. kongres Samoška v Košiciach zahájil svojou prednáškou ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš. V rámci svojho príspevku predniesol mnohé podnetné myšlienky týkajúce sa ekonomickej situácie na Slovensku, eurozóny či očakávaní od budúcnosti. Okrem iného poukázal i na problém života na dlh a hypotetickú hrozbu vzniku ekonomickej krízy, ktorá by so sebou priniesla množstvo zmien.

Žijeme ekonomicky zlaté časy, čo je vidno i na spotrebiteľskom správaní zákazníkov, ktorí si doprajú viac. Otázne však je, dokedy budú tieto zlaté časy trvať a ako sa pripraviť na obdobie, ktoré príde po nich. V dnešnej dobe máme veľmi málo istôt, jednou z nich je, podľa slov bývalého ministra financií Ivana Mikloša, práve fakt, že miera neistoty bude rásť. Pred pár rokmi prevládali názory, že sa črtá možnosť minimalizácie vzniku ďalšej krízy a nastane obdobie veľkého uvoľnenia. Vznik globálnej finančnej krízy však výrazne ovplyvnil situáciu i na Slovensku, ktorého ekonomika je silne závislá na globálnom vývoji.

Situácia na Slovensku sa zlepšila, nikdy sme však nečelili väčším hrozbám

Na začiatku svojho príspevku Ivan Mikloš vyzval publikum k vyjadreniu názoru na dve nasledujúce tvrdenia: svet na tom nikdy nebol lepšie ako dnes a svet na tom nikdy nebol horšie ako dnes. Väčšina účastníkov však vyjadrila súhlas s oboma výrokmi. V minulosti žilo v extrémnej chudobe 52 % obyvateľstva, dnes toto percento kleslo až na 8 % v globálnom meradle populácie. Tento fakt poukazuje na istú mieru pravdivosti tvrdenia, že situácia na Slovensku sa zlepšila, zároveň však upriamuje pozornosť na odvrátenú stranu mince, a to že sme nikdy nečelili väčším hrozbám a výzvam ako dnes.

Liek spočíva v štrukturálnych reformách

Po vypuknutí globálnej finančnej krízy v roku 2008 ekonómovia, centrálne banky a vlády, poučení z veľkej hospodárskej krízy, vedeli, že finančné toky nesmú nechať zamrznuté. V opačnom prípade by hrozilo riziko kolapsu ekonomiky. Pre zabránenie vzniku rizika preto začali ekonomiky pumpovať finančné prostriedky pre udržanie stability ekonomiky, čo malo predstavovať krátkodobú terapiu na zabránenie insolventnosti. Recesia by bola v opačnom prípade hlbšia, než bolo nevyhnutné. Expanzívna menová politika však trvá dodnes, čo môže predstavovať značný problém pri otázke rizika hrozby novej recesie. Liek proti bolesti spočíva podľa známeho ekonóma najmä v štrukturálnych reformách. Ak sa trh nevyčistí o nesolventné a nekonkurencieschopné podniky a subjekty, ktoré sú udržiavané pri živote umelou expanziou, ide len o umelé predlžovanie stavu, ktorý je však dlhodobo neúnosný.

Život na dlh ako dlhodobo neudržateľný trend

Ekonomický rast podľa Ivana Mikloša nemôže byť cieľom,  je však nevyhnutným predpokladom rastu kvality životného štýlu a obchodu. Otázka teda neznie, či ďalšia kríza príde. Dlhodobé výskumy, ktoré sledujú finančné cykly, totiž poukazujú na fakt, že až v 90 % predchádza vzniku veľkej recesie práve prasknutie finančnej bubliny, ktoré sa objaví v priemere každých 18 rokov. Ak by sme použili tieto prieskumy ako štatistický predpoklad vzniku ďalšej krízy, je nutné počítať s jej hypotetickým vznikom už o pár rokov. Medzi hlavné symptómy vzniku patrí najmä kríza sprevádzaná rastom cien nehnuteľností, ktorá je zároveň jedným z dominantných dôvodov vzniku príjmových nerovností. Vytvára i veľký medzigeneračný konflikt. Mladá generácia potrebuje získať aktíva, staršia ich má. Najväčším systémovým problémom je preto podľa ekonóma práve život na dlh. V tejto súvislosti môžeme hovoriť aj o jednej z hlavných príčin rastu populizmu a nesystémových strán.

Problémom Európskej únie je divergencia konkurencieschopnosti

Špeciálnym problémom Európskej únie je práve absencia reforiem, ktoré by mohli zmeniť dve základné problémové situácie, a to vyčistenie trhov a zabránenie životu na dlh, tvrdí ekonóm Ivan Mikloš. Ako krajiny eurozóny máme spoločnú menu, chýbajú však predpoklady a inštitúcie pre jej efektívne fungovanie. V zásade nie je problémom to, že krajiny nemajú jednotnú ekonomickú úroveň, ale skôr rozdielna konkurencieschopnosť. Otázkou je preto, akým spôsobom je možné zabrániť tomu, aby dochádzalo k divergencii konkurencieschopnosti krajín. Chýba nám politická identita, preto je nutné premýšľať nad iným riešením. Odpoveďou sú podľa bývalého ministra financií tvrdé a jasné pravidlá pre odchod z eurozóny, ktoré by platili pre všetky členské krajiny a neboli by podmienené rozhodnutiami premiérov jednotlivých krajín.

Slovenská ekonomika je ohrozená automatizáciou a umelou inteligenciou

Slovensko na tom nikdy nebolo lepšie, podľa slov Ivana Mikloša sme sa však ocitli v dvojitej pasci. Prvá je politická, za ktorou stojí ohrozenie liberálnej demokracie nárastom populizmu a extrémizmu. Druhou je ekonomická pasca stredných príjmov. Vďaka reformám Európskej únie sme zreformovali ekonomiku a z časti sme sa stali konkurencieschopnými v masovej priemyselnej veľkovýrobe. Sme jednotkou na trhu vo výrobe áut, avšak tento model je dlhodobo neudržateľný. Kľúčová je preto reštrukturalizácia modelu ekonomiky, pričom je potrebné držať krok s vývojom inovácií. Zároveň však musí byť založený i na službách a výrobe, a to s oveľa väčšou pridanou hodnotou. Slovenská ekonomika je podľa slov Ivana Mikloša najviac ohrozená automatizáciou a umelou inteligenciou. Potrebné je preto vytváranie reforiem, i keď je nám prirodzená averzia k riziku, ktorá je sprevádzaná strachom z nového. Reformy by sa mali podľa ekonóma týkať najmä štyroch hlavných oblastí, ktoré sú kľúčové, a to mať ako krajina zdravé a udržateľné verejné financie, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, efektívny verejný sektor a služby. V neposlednom rade je nutné poskytovať lepšie vzdelávanie a vynakladať viac finančných prostriedkov na vedu a výskum. V prípade splnenia týchto podmienok je šanca, že práca a aktivity, ktoré sú založené na priemyselnej masovej výrobe, sa stanú omnoho sofistikovanejšími.

Väčšina ľudí už neverí, že ich deti sa budú mať lepšie ako oni

Nedostatočne zdôrazňujeme princíp slobody, ktorá je ohrozená práve pravicovými a extrémistickými politickými stranami. Svet sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a ľudia sú vystavení neistote. Narastá počet ľudí a krajín, kde už väčšina z nich neverí, že ich deti sa budú mať lepšie, ako sa mali oni. Zároveň narastá i príjmová nerovnosť. Odpoveďou je podľa ekonóma práve vyššia miera ekonomickej slobody, ktorá však nemôže byť vnímaná ako nespravodlivá. Šanca na pomenovanie problémov sa črtá v slobodnej diskusii. Podľa bývalého ministra financií je dôležité, aby na Slovensku prišlo k zmene, ktorá vytvorí podmienky na prichádzajúcu krízu a mali sme tak možnosť prekonať ju s čo najmenšími ujmami. Upriamiť pozornosť preto treba na pojem slobody v jej ekonomickom i politickom zmysle. Tá udáva podmienky na rovnosť šancí pre ekonomické a politické subjekty uchádzať sa o dôveru ľudí ako spotrebiteľov, partnerov v biznise a v politickej sfére i voličov. Na záver ekonóm Ivan Mikloš vyzval k boju proti populizmu a k pričineniu sa o to, aby bola budúcnosť krajiny úspešná a kríza, ktorá príde, predstavovala len krátku prestávku v historicky najlepších časoch.