Spotrebitelia po celom svete prejavujú rastúci optimizmus vo vnímaní svojej finančnej situácie, čo vyplýva z najnovšej globálnej štúdie spoločnosti Nielsen. Výsledky správy poukazujú na zlepšenie finančnej istoty, spotrebiteľov však neustále zastrašuje tlak zvyšujúcich sa životných nákladov. 

Správa odhaľuje výdavky podľa regiónov pokrývajúcich 64 trhov, vrátane top kategórií, na ktoré spotrebitelia míňajú viac financií. Online prieskum je založený na správaní reprezentatívnej vzorky spotrebiteľov s internetovým prístupom. Výsledky prieskumu z roku 2018 poukazujú na zaujímavé zistenia. Viac ako polovica spotrebiteľov si myslí, že sú na tom finančne lepšie ako pred piatimi rokmi. Najviac optimistickí sú pritom obyvatelia Ázie a Tichomoria, kde až 70 % spotrebiteľov hodnotí svoju finančnú situáciu lepšie ako pred piatimi rokmi. Naopak, Európania sú zo všetkých šiestich regiónov najmenej spokojní a len 37 % z nich si myslí, že sú v lepšej finančnej situácii.

Slovensko patrí do európskej top 12-ky optimistov v rámci pohľadu na svoju finančnú situáciu  

Na Slovensku sa s pocitom spokojnosti stotožňuje necelá polovica spotrebiteľov (46 %), čo je viac ako európsky priemer. Na základe tohto zistenia sa Slovensko radí medzi top 12 európskych krajín s najoptimistickejším postojom voči svojej finančnej situácii v porovnaní so situáciou pred piatimi rokmi. Spomedzi krajín sme však na chvoste, a to aj napriek tomu, že podľa Economist Intelligence Unit rástol priemerný disponibilný príjem na Slovensku od roku 2014 najdynamickejšie, a to až o jednu tretinu.

Najmenej spokojná je západná Európa

V rámci krajín Vyšehradskej štvorky sú najpozitívnejší Poliaci, kde lepšiu finančnú situáciu deklarovalo až 55 % spotrebiteľov. Spoločným aspektom všetkých krajín je však zlepšenie spotrebiteľského vnímania oproti roku 2016, pričom najvýraznejší nárast zaznamenalo Maďarsko a Poľsko. V európskych krajinách smerom na západ je vnímanie finančnej situácie v porovnaní s obdobím pred piatimi rokmi menej optimistické ako v strednej Európe. V týchto krajinách bol aj rast disponibilného príjmu výrazne nižší v porovnaní s krajinami V4.

Zastúpenie majú i pesimistickí spotrebitelia

Finančne horšiu situáciu než pred piatimi rokmi deklaruje necelá tretina Európanov (31 %), zatiaľ čo v krajinách V4 je pesimistickejších spotrebiteľov menej. Na Slovensku považuje svoju súčasnú situáciu za horšiu než pred piatimi rokmi 23 % spotrebiteľov, v Maďarsku to tak vníma 26 % spotrebiteľov, Česko predstavuje 20 % a Poľsko 19 %.

Spotrebitelia vynakladajú viac finančných prostriedkov na potraviny  

Správa vyplývajúca z prieskumu odhaľuje okrem vnímania finančnej situácie aj kategórie, na ktoré spotrebitelia vynakladajú viac finančných prostriedkov ako pred piatimi rokmi. Na prvom mieste sa vo všetkých šiestich svetových regiónoch umiestnili potraviny. Celosvetovo až 44 % spotrebiteľov míňa na potraviny viac, v Európe je to o niečo menej (39%). Slovenský priemer je na úrovni globálneho a predstavuje 44 %. V porovnaní s okolitými krajinami majú vyšší podiel iba Poliaci, kde to tvrdí takmer polovica spotrebiteľov. V ďalších susedných krajinách je podiel nižší – v Česku 40 % a v Maďarsku 42 %.

Slováci minú na starostlivosť o deti viac než je európsky priemer

Na druhom a treťom mieste sa v globálnom priemere umiestnili technológie a vzdelanie, na ktoré vynakladajú spotrebitelia viac finančných prostriedkov ako pred piatimi rokmi. Medzi slovenskými spotrebiteľmi sa však do popredia nedostali. Viac ako štvrtina spotrebiteľov na Slovensku uviedla tri zhodné kategórie, a to domáce potreby zahrňujúce pracie prostriedky, náklady na bývanie a zdravotnú starostlivosť o deti, na ktoré Slováci míňajú viac ako pred piatimi rokmi. Päticu uzatvára starostlivosť o deti (23 %) a práve v tejto oblasti je Slovensko nad úrovňou európskeho priemeru, ktorý je 22 %. V priemernom celoeurópskom rebríčku sú najväčšie odlišnosti v porovnaní so slovenskými spotrebiteľmi v kategórii účty za domácnosť. Až tretina európskych spotrebiteľov má vyššie náklady ako v minulosti, kým na Slovensku je to oveľa menej, a to iba 10 %. Výrazný rozdiel je tiež vo výdavkoch na technológie a komunikáciu, keďže len 17 % slovenských spotrebiteľov míňa na túto oblasť viac, no v Európe je to až štvrtina a vo svete viac ako tretina.

Tlak zvyšujúcich sa životných nákladov pretrváva

Z Nielsen správy tiež vyplýva, že aj napriek posilneniu optimizmu spotrebiteľov ohľadom ich finančnej situácie mnohí cítia tlak zvyšujúcich sa životných nákladov a svoje financie nemôžu voľne míňať. Na Slovensku iba 3 % spotrebiteľov pociťuje, že môže voľne míňať, v Česku je to veľmi podobné (2 %). V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami vedie Nemecko, kde má viac ako pätina spotrebiteľov pocit, že môže svoje financie voľne utrácať. Z krajín V4 sa vyšším podielom vyznačujú Poliaci (14 %). Slovensko sa tak umiestňuje pod úrovňou európskeho priemeru, čo je 10 %, rovnako však aj celosvetového, ktorý predstavuje 15 %. Takmer polovica Slovákov (45 %) si myslí, že žije pohodlne, no väčšina, čo predstavuje až 52 %, tvrdí, že dokáže pokryť len základné životné náklady.