Keď sa minulý rok v slovenských médiách objavila fotka rieky zasypanej PET fľašami, ľudia spozorneli. Problém znečistenej prírody nie je len kdesi vo vzdialených chudobných krajinách, ale bytostne sa dotýka aj Slovenska. Rieka Bodva, kde plastové fľaše tvorili asi pol metra vysokú súvislú vrstvu, opätovne rozpútala debatu o zálohovaní. Tá sa s pravidelnosťou objavuje už niekoľko rokov. Doposiaľ však bola vždy uzavretá s tým, že Slovensko sa vybralo cestou triedeného zberu. Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo pre významnú zmenu. V januári posunulo do medzirezortného pripomienkového konania zákon o zálohovaní PET fliaš a plechoviek.
Na slovenský trh sa každý rok dostane približne miliarda PET fliaš a zhruba 345 miliónov plechoviek. Triedeným zberom sa darí vyzbierať asi 62 % fliaš, pri plechovkách štatistika neexistuje. Skúsenosti zo zahraničia hovoria, že zálohovanie je oveľa účinnejšie. Vďaka nemu sa do systému vráti viac ako 90 % fliaš, a tak sa výrazne redukuje množstvo voľne pohodeného odpadu v prírode. „Triedený zber momentálne do veľkej miery závisí od ochoty ľudí triediť pre ich dobrý pocit. Vo väčšine obcí a miest na Slovensku občania nie sú finančne odmeňovaní, ak produkujú menej odpadu a triedia,“ uvádza riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš.
Inštitút preto vypracoval pre ministerstvo životného prostredia analýzu systému zálohovania, z ktorej vychádza aj návrh zákona. Za vzor si vzal škandinávsky model, ktorý je najefektívnejší. Funguje v ňom správca centrálneho systému, ktorého vlastnia a riadia výrobcovia obalov, respektíve ich združenia. Práve on je zodpovedný za fungovanie zálohovania. To znamená, že zabezpečuje prepravu, zhodnotenie a recykláciu odpadov zo zálohovaných obalov. Vypláca obchodníkom peniaze, ktoré vynaložili na vyplatenie záloh a na náklady spojené s odberom odpadu zo zálohovaných fliaš. Správcu financujú výrobcovia obalov administratívnymi poplatkami.
Správca systému tiež určuje výšku zálohy za obal. Ministerstvo však ustanovuje minimálnu hodnotu, a to 0,12 eura za plastovú fľašu a 0,10 eura za plechovku. Vykupovať sa majú obaly s objemom od 0,1 do 3 litrov a označením, že patria do slovenského systému zálohovania. Podľa predloženého návrhu zákona bude mať povinnosť vykupovať od spotrebiteľov zálohované fľaše a plechovky obchodník, ktorý predáva nápoje v takýchto obaloch na predajnej ploche s rozlohou aspoň 300 metrov štvorcových. Predajcovia s menšími prevádzkami sa budú môcť sami rozhodnúť, či budú od zákazníkov fľaše vykupovať.
Princíp znečisťovateľ platí
Najväčšou nevýhodou zálohovania je, že je drahé. Ministerstvo predpokladá, že si vyžiada jednorazové investičné náklady 80 miliónov eur a prevádzkové náklady 33 miliónov eur ročne. Podľa odhadov však dokáže vygenerovať príjmy na úrovni 28 miliónov eur. Investíciu i zápornú bilanciu zaplatia výrobcovia obalov. Kým v súčasnosti platia približne 0,4 centa za fľašu, predpokladá sa, že pri zálohovaní by to malo byť 1,5 centa. Výrobca má už dnes pri triedenom zbere zo zákona povinnosť sa postarať o výrobok, ktorý uvádza na trh, a to vrátane spolufinancovania nakladania s ním ako odpadom. „Nastavenie poplatkov musí reflektovať reálne náklady, podľa princípu znečisťovateľ platí,“ uvádza hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
Prvý výrobca, ktorý začal o zálohovaní fliaš vlani otvorene hovoriť, boli Karlovarské minerální vody. „PET je skvelým a cenným materiálom, ktorý môže byť opakovane recyklovaný na výrobu nových fliaš. Súčasný systém jeho zberu na Slovensku prostredníctvom žltých kontajnerov však neumožňuje získať čistú surovinu, ktorú by mohol potravinársky priemysel znovu použiť,“ konštatuje country manažér spoločnosti pre Slovensko Karol Ponesz. Aj preto výrobca víta slovenskú iniciatívu zálohovania. K zvýšeniu poplatkov za fľašu sa však vzhľadom na viacero vstupujúcich faktorov nevie v súčasnej dobe vyjadriť.
Všetci obchodníci na Slovensku sa zhodujú v tom, že im záleží na ochrane životného prostredia. Kým siete zo Slovenskej aliancie moderného obchodu hovoria o dôležitosti diskusie, predajcovia združení v Zväze obchodu neskrývajú viaceré obavy. Jednou z nich je aj premietnutie nákladov do cien pre spotrebiteľov. „Jednotlivo to nemusí byť dramatické, ale spotrebiteľ je citlivá osoba a iste ho komplikovanosť tohto riešenia, vrátane možného finančného vplyvu na jeho peňaženku, nenechá ľahostajným,“ hovorí prezident Zväzu obchodu Martin Katriak. Podľa jeho slov slovenskí obchodníci nie sú pripravení a prípadné zavedenie systému zálohovania bude pre nich znamenať veľké komplikácie.
Či sa náklady premietnu do cien, závisí podľa Inštitútu na dohode výrobcov a predajcov. „V žiadnom prípade nepôjde o zásadné zvýšenie. Pri PET fľašiach sa môže hýbať okolo jedného centu na fľašu. Ak vezmeme do úvahy, že Slováci ročne vypijú zhruba miliardu PET fliaš, to navýšenie je na úrovni dvoch eur ročne na obyvateľa,“ vysvetľuje Martin Haluš. Ministerstvo zas očakáva nižšie štátne náklady na „čistenie“ vodných tokov, turistických chodníkov, kde sa plechovky a PET fľaše nezriedka vyskytujú. Okrem toho treba brať do úvahy aj nepriame prínosy, ako je nižšia záťaž na ekosystémy či skrášlenie životného prostredia.
Záťaž pre zákazníkov
Na druhej strane však zároveň stojí zníženie komfortu spotrebiteľov, ktorí budú musieť doma skladovať a následne nosiť do obchodov nahromadené obaly z nápojov. Okrem toho sa vyňatím PET fliaš a plechoviek z triedeného zberu „vyberú“ cenné suroviny a dôjde tak k predraženiu tohto systému. Tiež nie je jasné, ako budú môcť odovzdávať fľaše obyvatelia malých obcí, v ktorých sú predajne menšie ako 300 metrov štvorcových a rozhodnú sa obaly nevykupovať.
Podľa slov Tomáša Ferenčáka je veľmi častým argumentom oponentov zálohovania, že po jeho zavedení klesne miera recyklácie ako v Nemecku. „No ide o veľmi sporný argument, pretože neberie do úvahy, že v čase zavedenia zálohovania Nemecko masívne investovalo aj do energetického zhodnocovania odpadu. Navyše scenár zníženej miery recyklácie sa neprejavil v iných krajinách, v ktorých zálohovanie zaviedli,“ konštatuje hovorca ministerstva. Otázka, o ktorej je dôležité diskutovať, je aj hygiena a kapacity na skladovanie. „V súčasnosti sa vykupujú sklenené obaly a obchodníci vedia, aké pravidlá musia dodržiavať. Napríklad v Litve sa väčšina PET fliaš vracia cez automaty na parkoviskách pred obchodom,“ tvrdí Tomáš Ferenčák.
V súčasnosti funguje systém zálohovania v ôsmich krajinách Európskej únie (Švédsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Nemecko, Holandsko, Litva a Chorvátsko), ale aj v Nórsku a na Islande. Zálohovať obaly z nápojov sa chystajú aj ďalšie štáty. Európsky parlament v októbri minulého roka schválil návrh smernice, ktorá chce znížiť vplyv plastových výrobkov na životné prostredie. Medzi hlavné opatrenia patrí, že Brusel chce dosiahnuť 90 % zberu jednorazových plastových nápojových obalov do roku 2025, ale aj zakázať vybrané plastové produkty, ako sú vatové tyčinky, plastový riad a taniere či slamky. Od výrobcov bude požadovať zvýšenie povedomie ľudí o škodlivosti takýchto nádob na potraviny, obalov, pohárov, tabakových produktov s filtrami, vlhkých utierok, balónov, či ľahkých plastových tašiek. Podľa predloženého návrhu chce ministerstvo životného prostredia dosiahnuť najmenej 90 % návratnosť plastových fliaš od roku 2024 a plechoviek o rok neskôr.
Zákon o zálohovaní by mal nadobudnúť účinnosť od začiatku roka 2020. Prvé fľaše budú môcť spotrebitelia vrátiť až o dva roky neskôr, aby mal správca centrálneho systému čas na technické i zmluvné zabezpečenie.
Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk