Zvyšovanie spotrebiteľských cien, horšie pozície pre slovenských výrobcov, menej peňazí na zamestnancov či nižšie investície a reťazce v strate. To sú možné následky osobitného odvodu pre obchodné reťazce. Po Maďarsku a Poľsku, kde podobné návrhy Brusel stopol, to skúšajú aj slovenskí zákonodarcovia. Vysvetľujú to tým, že chcú pomôcť slovenským poľnohospodárom a potravinárom. Oponentov je však príliš mnoho a všetci sa zhodujú na tom, že odvod nie je nič iné, ako dvojité zdanenie, ktoré nikomu nepomôže.

Predpoklad, že osobitný odvod 2,5 % z čistého obratu obchodných reťazcov naštartuje domácu výrobu potravín je nesprávny. Zhodujú sa na tom analytici, obchodníci, zamestnávatelia, ale aj odborári. Naopak, jeho zavedenie pravdepodobne dvihne ceny potravín, čo môže sťažiť pozíciu slovenských výrobkov a znamenať väčší dovoz lacných potravín zo zahraničia. Obchodníci budú mať menej peňazí na investície, niektorí dokonca zvážia zatvorenie neziskových prevádzok v malých obciach, a tým ich obyvatelia prídu o jedinú možnosť nákupu potravín či zamestnania. Obchodníkom tiež ostane menej financií na mzdy či benefity zamestnancom. Byrokratická záťaž je už iba čerešnička na torte návrhu zákona.

O osobitnom odvode pre reťazce sa píše už v programovom vyhlásení vlády, no samotný návrh sa objavil takpovediac znenazdajky. Nepredložilo ho totiž ministerstvo pôdohospodárstva, ale skupina poslancov za SNS, ktorá sa tak vyhla diskusii a štandardnému legislatívnemu procesu. Pôvodný návrh zákona počítal s tým, že reťazce, ktoré majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch a aspoň 10 % obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, zaplatia odvod 2,5 % z čistého obratu. Obchodník by odvod neplatil, ak by jeho výška za príslušné odvodové obdobie, ktorým sú tri mesiace, nepresiahla sumu 5 000 eur.

Získané peniaze by mali byť príjmom štátneho rozpočtu a ministerstvo pôdohospodárstva by ich chcelo využiť na podporu domácich potravín. Akým konkrétnym spôsobom, nie je jasné. Takéto znenie zákona sa však paradoxne dotýka i podnikových predajní slovenských výrobcov, ktorým chce pomáhať. Ale napríklad aj siete drogérií dm drogerie markt, ktorá má z predaja potravín obrat o čosi viac ako 14 percent, no odvod by platila z celého koláča.

Voči návrhu sa ozvali koaliční partneri zo strany Most-Híd, ktorí chceli zo zákona vyňať malé predajne. Predkladatelia preto pripravili pozmeňujúci návrh, ktorí ešte striktnejšie vymedzil, koho presne chce štát zaťažiť odvodom. Podľa predbežných informácií by mal rátať s tým, že osobitný odvod nebude platiť pre malé a stredné podniky, podnikové predajne, obchodné aliancie či obchody v najmenej rozvinutých okresoch a zadefinuje, že obchodný reťazec musí predávať najmenej 25  % potravín z celkového obratu. V čase uzávierky časopisu Tovar&Predaj ešte nebol konkrétny pozmeňujúci návrh predložený a zákon čakal v parlamente na druhé čítanie.

Argumenty na vode

Predkladatelia návrhu i ministerstvo pôdohospodárstva argumentujú, že reťazce majú na Slovensku obrovské obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenské produkty a ich zisky sú vyššie ako v západnej Európe. „Trpezlivosť SNS s reťazcami, ktoré svojim neakceptovateľným honom za ziskom zatláčajú svojim správaním slovenských farmárov a potravinárov za hranice existencie, skončila. Reťazce si nasadzujú dvoj- až trojciferné obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenských výrobcov a používajú nekalé praktiky, pretože vedia, že slovenský spotrebiteľ preferuje domáce potraviny,“ povedal poslanec Radovan Baláž, predkladateľ zákona o mimoriadnom odvode pre obchodné reťazce. Agrorezort ukázal potraviny, pri ktorých majú mať siete najväčšie prirážky. Napríklad na jednom litri repkového oleja to má byť 73 % a pri hydinových párkoch až 130 %.

Voči takýmto údajom sa ohradili domáce i zahraničné siete a čísla označili za zavádzajúce. Oponujú, že takéto prirážky nedosahujú a hlavne, že hrubá marža je niečo iné ako zisková marža. Je totiž potrebné zohľadniť náklady, ktoré obchodník s predajom potravín má. „Marža slovenských obchodníkov sa pohybuje v priemere na úrovni 25 percent. To však neznamená, že nám to ide do vrecka. Z toho musíme pokrývať naše náklady,“ tvrdí prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. A tie sa dvíhajú či už zvýšenou minimálnou mzdou, príplatkami za prácu cez víkendy, či drahšími vstupnými nákladmi.

INESS vyčíslil, že prevádzková i zisková marža je pri piatich najväčších reťazcoch nižšia ako pri piatich najväčších potravinároch. „Vykorisťovanie, ktoré spomína ministerstvo, na číslach nevidíme,“ hodnotí analytik inštitútu Martin Vlachynský. INESS tiež vypočítal, že keby bol odvod podľa pôvodného návrhu zavedený v roku 2017, tak zo 41 sledovaných reťazcov by 37 skončilo v strate. Napríklad subjekty skupiny Coop Jednota by sa po zavedení odvodu podľa prvotného návrhu všetky dostali do straty. „Väčšina subjektov systému Coop Jednota nedosahuje ziskovosť ani jedno percento,“ píše sa v stanovisku slovenskej siete. Ak by sa do zákona dostali výnimky na základe veľkosti firiem, do skupiny malých a stredných podnikov sa vtesnajú len štyri z 26 spotrebných družstiev.

Oslobodenie malých predajní by veľa nezmenilo. „Podiel veľkých sietí na tržbách za potraviny je 80 – 90 percent, malým obchodníkom by to pomohlo, ale nakupujúcim nie. Potraviny budú drahšie. Navyše čím viac diskriminačných pravidiel sa v zákone objaví, tým horúcejšia bude jeho obhajoba pred Európskou komisiou. Zistili to v Maďarsku aj v Poľsku, kde museli rozšíriť spektrum zdaňovaných subjektov,“ uvádza Martin Vlachynský.

A to je veľký problém. Už pri pôvodnom návrhu zákona advokátska kancelária Taylor Wessing konštatovala, že sa javí ako protiústavný. Najmä preto, že je diskriminačný a nezákonným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok a podnikať. „Čím viac výnimiek bude obsahovať, tým viac bude diskriminačný,“ upozorňuje partner kancelárie Ján Lazur. Daňovo-poradenská spoločnosť Grant Thornton zas konštatuje, že návrh porušuje tiež európsku legislatívu hneď vo viacerých bodoch, ako je napríklad nepovolená podpora či porušenie smernice o DPH.

Kto to zaplatí?

Odvod by podľa pôvodného návrhu mal do štátneho rozpočtu priniesť 120 miliónov eur. Ministerstvo sľubuje, že všetky financie pôjdu naspäť do agrosektora na vytvorenie rizikového a marketingového fondu, na boj proti klimatickým zmenám, na podporu farmárov a potravinárov i na zintenzívnenie potravinových kontrol na všetkých úrovniach. Ale aj na analýzy, prieskumy, výstavy. Ministerstvo na otázky časopisu Tovar&Predaj, ako bude marketingový fond vyzerať a akým kľúčom bude peniaze prerozdeľovať, neodpovedal.

Podľa rakúskeho daňového experta a managing partnera spoločnosti Grant Thornton Wilfrieda Serlesa je návrh čistý ekonomický nezmysel. „Zamýšľaný efekt v podobe posilnenia slovenského potravinárskeho sektora sa nedostaví a vyše 120 miliónov eur, s ktorými už dnes počíta schválený návrh štátneho rozpočtu, zaplatia kupujúci vo vyšších cenách. Tak stúpne inflácia a poklesne kúpna sila obyvateľstva, čo sa najviac dotkne sociálne slabších,“ hovorí s tým, že ak chce Slovensko zvýšiť spotrebu domácich produktov, musí ľudí motivovať inak. Každý predsa rozhoduje sám za seba, čo si vloží do nákupného košíka. „Hlavný dôvod zavedenia tohto odvodu, teda pomoc poľnohospodárom, je viac politickým marketingom ako realitou. Návrh zákona neobsahuje žiadne reálne prepojenie odvodu s poľnohospodárstvom, proklamovaný fond ešte ani neexistuje. Financovanie analýz a prieskumov spomínaných v dôvodovej správe takisto veľa pridanej hodnoty nesľubuje,“ hovorí Martin Vlachynský.

Poľnohospodári a potravinári vítajú, že sa otvorila diskusia o dodatočnom zdanení obchodných reťazcov. Odvod vnímajú ako jednu z možnosti, ako pomôcť agropotravinárskemu sektoru. „Očakávame, že dodatočné finančné zdroje, ktoré sú dnes v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu, budú systémovo využité práve v našom odvetví a pomôžu znovu nadobudnúť konkurencieschopnosť slovenského potravinárstva,“ uvádza hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. SPPK zároveň dôrazne odmieta, aby obchodníci pred schválením definitívnej verzie zákona strašili verejnosť, že špeciálny odvod zvýši samotné spotrebiteľské ceny potravín.

Na zdražovanie nevidí dôvod ministerstvo ani predkladatelia návrhu, pretože obchodníci vraj môžu ukrojiť zo svojich marží. Docieliť to má aj novela zákona o cenách. Poslanci zo strany Most-Híd ju predložili taktiež priamo do parlamentu. Novela definuje primeranú obchodnú prirážku a primeraný zisk. „Regulácia cien vždy končí menšími, väčšími a niekedy gigantickými problémami, ako sme napríklad v súčasnosti svedkami vo Venezuele. Bohužiaľ, sledujem, že slovenskí politici nerozumejú ani základným pojmom, ako je hrubá a zisková marža, čo im ale nebráni tvoriť príslušné zákony,“ myslí si Martin Vlachynský.

Reťazce v defenzíve

Obchodníci už od začiatku presviedčajú, že takýto odvod sa jednoznačne niekde prejaví. A jednou z najpravdepodobnejších možností je zvyšovanie cien. „Tento odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený,“ hovorí predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič. V prípade schválenia zákona môže mať tento odvod podľa jeho slov viacero dopadov, v závislosti od obchodného rozhodnutia každého reťazca. „Mohol by byť prenesený do ceny potravín či iného tovaru, viesť k zníženiu iných nákladov na predaj ako mzdy, zamestnanosť, služby zákazníkom, či k zníženiu investícií do obchodnej siete, ovplyvniť rozsah spolupráce s dodávateľmi, či viesť k optimalizácii podnikania vrátane zatvorenia malých prevádzok, najmä na vidieku, alebo ku kombinácii týchto možností,“ uvádza. Aj preto obchodníci spustili kampaň, v ktorej môžu spotrebitelia vyjadriť nesúhlas s „daňou z potravín“. V nej sa hovorí aj to, že ak by obchodné reťazce premietli náklady na odvod v plnej miere do cien potravín, priemerná štvorčlenná rodina by si za nákup potravín na Slovensku priplatila 84 eur ročne.

Odborníci poukazujú na to, že ak chce štát bojovať proti nekalým praktikám a dosiahnuť poctivé obchodné vzťahy, má na to iné zákony. A pokiaľ chce podporiť slovenské agropotravinárstvo, aj na to má iné prostriedky. „Milióny sa v štáte len tak niekde stratia. Keby sa bojovalo proti daňovým podvodom, dokázali by sme si dovoliť viac. Okrem toho, štát môže už teraz vyčleniť na takéto aktivity peniaze z balíka, ktorý má k dispozícii,“ dodáva Wilfried Serles.  V prípade, že zákon prejde, bude podľa advokátskej kancelárie Taylor Wessing viesť k právnym sporom. Ak by mal byť odvod v súlade s ústavou, musel by sa rozšíriť na celý maloobchod, aby neobsahoval diskriminačné výnimky. Doposiaľ nebolo napríklad jasne zdôvodnené, prečo sa odvod vzťahuje pri reťazcoch, ktoré predávajú potraviny a drogériu, aj na tržby z drogérie, pričom reťazce, ktoré predávajú iba drogériu, budú od odvodu oslobodené. V tom prípade sa ale advokáti pýtajú, načo je taký zákon a ako presne donúti obchodníkov predávať viac slovenských potravín.

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk