Pri posudzovaní trhu mäsa a mäsových výrobkov možno konštatovať, že zákazník je náročnejší a lepšie sa pozerá na to, čo nakupuje. Uprednostňované sú kvalitné výrobky bez konzervačných látok, bez alergénov, so zaujímavým dizajnom alebo retro kvalitou, vyrobené tradičným výrobným postupom. Veľmi dôležitá je dlhodobo vyrovnaná kvalita, ktorá sa v dnešnej dobe stáva hlavným meradlom obľúbenosti a tradície značky.

„Čerstvé mäso nakupujú takmer všetky domácnosti,“ hovorí Lucia Pientková, konzultantka spoločnosti GfK. Najviac domácností si zakúpilo kuracie mäso, za ním nasleduje bravčové mäso a hovädzie si aspoň jedenkrát zaobstaralo necelých 60% domácností. V priebehu sledovaného obdobia si však každá slovenská domácnosť zakúpila nejaký druh mäsa alebo mäsového výrobku a jedna domácnosť na tieto dve kategórie minula priemerne viac ako 500 eur.

Bravčové mäso tvorí takmer polovicu výdavkov a 45% zakúpeného objemu čerstvého mäsa. Lucia Pientková uvádza, že za ním vo výdavkoch a rovnako aj v objeme nasleduje kuracie mäso. „Za jeden nákup domácnosti priemerne minuli najviac za teľacie mäso, a to približne 11 eur. Teľacie mäso si aspoň raz kúpilo deväť percent domácností,“ spresňuje. V prípade čerstvého mäsa sa nákupy v akcii podieľajú na 40% výdavkov spotrebiteľov, ktorí si za miesto nákupu najčastejšie volia hypermarkety a z pohľadu výdavkov tam aj minuli najviac finančných prostriedkov, podobne ako v mäsiarstvach.

Producenti si na slovenskom trhu všímajú nový trend: zákazníci oveľa viac sledujú pôvod mäsa a vyhľadávajú mäso dochované v domácom prostredí. Prieskum spoločnosti GfK hovorí, že najčastejšie nakupujeme bravčové a hovädzie mäso na váhu pri pulte s obsluhou. „Mäso vážené tvorí aj najväčší podiel vo výdavkoch, v porovnaní s inými typmi predaja,“ približuje Lucia Pientková. Iná situácia je v prípade kuracieho mäsa, kde zákazníci najviac míňajú na mäsovopred balené od výrobcu v samoobslužných regáloch.

Spracované mäso sa dováža, slovenské hovädzie smeruje do zahraničia

Fakt, že Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou sa dotýka aj mäsových produktov a najmä mäsa ako takého. Vývoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov je o tretinu nižší ako ich dovoz, vyplývaz analýzy, ktorú pripravilo Slovenskéfarmárske,družstvo na základe údajov Štatistického úradu SR a európskeho štatistického úradu Eurostat. Práve spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky, vrátane hydinového mäsa, sa na Slovensko dovážajú v najväčšej miere. Ich objem presahujúci 725 miliónov eur tvorí z celkového dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov takmer pätinu.

Podľa Tomáša Soroku, zástupcu bitúnka Sorbel, je dostupnosť živého dobytka – býkov, na Slovensku stále náročnejšia. A hoci je vývoz mäsa a mäsových produktov o dve tretiny nižší ako dovoz, 80-90% produkcie chovov býkov končí na zahraničných trhoch. „Dôvodom predaja živého dobytka, ale aj mäsa vo štvrtiach do zahraničia je výhodnejšia nákupná cena. Pri cenotvorbách dlhodobo víťazia dovozy zo zahraničia, pretože v iných členských krajinách existujú rôzne podporné mechanizmy, ktoré u nás absentujú, čoho výsledkom je skutočnosť, že zahraničný chov a produkcia hovädzieho dobytka je jednoducho lacnejšia ako tá naša domáca,“ opisuje aktuálnu situáciu na trhu. V prípade chovu hovädzieho dobytka, na rozdiel od chovu ošípaných, je obrat produkcie značne pomalší. „Ak chceme, aby zviera dorástlo do požadovanej jatočnej hmotnosti, potrebujeme mu dopriať omnoho viac času ako pri ošípaných. To sa následne, samozrejme, prenáša do nákladovosti a v konečnom dôsledku do efektívnosti celého chovateľského procesu,“ dopĺňa Soroka.

Pre spotrebiteľa nie je ničím výnimočným dočítať sa na etikete v obchodoch, že jednotlivé úkony v súvislosti s hovädzím mäsom, ktoré nakupuje, sa dnes dejú v rozličných krajinách EÚ. Len malé percento hovädzieho mäsa predávaného na pultoch slovenských obchodných reťazcov je pritom svojím pôvodom naozaj 100 % slovenské. To znamená, že zviera, z ktorého mäso pochádza, je narodené, chované, porazené, spracované, zabalené a distribuované na území Slovenska.

Takéto mäso zaradila do svojej ponuky nedávno sieť Kaufland. „Z nášho pohľadu ide o prvý krok.  V tomto trende chceme pokračovať a aj takto rozširovať spoluprácu so slovenskými dodávateľmi,“ vysvetľuje Richard Bendík, riaditeľ nákupu spoločnosti Kaufland Slovensko. Hovädzie mäso z býkov len slovenského pôvodu pre reťazec spracováva spoločnosť Tauris Group. „Naša rozrábka spracováva objemovo najviac mäsa na Slovensku, v nej profesionálni mäsiari mäso vykostia, správne rozporciujú a následne je mäso balené do vákua alebo ochrannej atmosféry podľa požiadaviek zákazníka,“ vysvetľuje generálny riaditeľ spoločnosti Richard Duda.

Zákazník zvyšuje požiadavky na kvalitu a zloženie

Aspoň jeden zo širokej ponuky mäsových výrobkov si minimálne raz zakúpili všetky domácnosti na Slovensku. V sledovanom roku na ne minuli takmer 300 eur, pričom celkové výdavky na túto kategóriu za posledné tri roky postupne rastú, hovoria dáta z prieskumu spoločnosti GfK. „Mäsové výrobky si domácnosti vkladajú do košíka každé štyri dni a najviac nakupujú šunku, na ktorú ide štvrtina výdavkov z celkových peňazí minutých na mäsové produkty. Najviac domácností nakupuje bravčovú šunku a z ich celkových výdavkov na šunku tvorí bravčová až štyri pätiny,“ spresňuje Lucia Pientková. Veľmi obľúbené sú medzi mäsovým produktmi aj párky, z hľadiska podielu na výdavkoch sú na druhom mieste, za ktorými nasledujú suché salámy. Viac ako 8 z 10 domácností mäsové výrobky nakupuje v hypermarketoch, supermarketoch a v diskontoch, z mäsiarstva si ich aspoň raz doniesla polovica domácností.

Jednoznačným trendom pri mäsových výrobkoch je vysoký obsah mäsa a menej prídavných látok, ale aj napríklad výrobky bez alergénov. „Je zaujímavé, že ešte pred niekoľkými rokmi, keď sa spotrebiteľ rozhodoval prevažne na základe ceny, týchto šuniek sa vyrábalo podstatne menej,“ upozorňuje Marek Sagalinec, obchodný riaditeľ spoločnosti Tauris Group. Vtedy sa najviac šuniek vyrábalo kvalitatívnej triedy výberová a štandard. „Vysoký obsah chudého mäsa vo výrobku ale nemusí mať stále očakávaný efekt, napríklad pri párkoch je tiež pozorovateľný dopyt po výrobkoch s čím najvyšším obsahom chudého mäsa, takéto výrobky sú však tuhé a suché, keďže práve tuk, ktorého je v takýchto párkoch veľmi málo, udáva šťavnatosť a je nositeľom chuti.“

Tauris Groupzdôrazňuje, že práve preto sa snaží prinášať produkty zamerané na pôvodné receptúry a pôvod čerstvých surovín. Medzi najvyhľadávanejšie výrobky tejto spoločnosti v Česku patria produkty, ktoré majú na Slovensku dlhú tradíciu mäsiarstva, ako je gazdovská údená slanina, Spišské párky alebo údené klobásy a mäsá domáceho typu údené tradičnou technológiou na bukovom dreve.„Všetky naše výrobky sú bez lepku, laktózy a sóje. Z noviniek s pôvodnou retro receptúrou uvediem fermentovanú pomaly zrejúcu salámu Nitran 77,“ hovorí Marek Sagalinec.

Na trhu majú stále miesto aj krájané a balené údeniny. „Pre predajcov môže byť výhodou zaradenie balených údenín do svojho sortimentu, ktoré sú určenéna samoobslužný predaj priamo z regálu,“ myslí si Martin Tkadlec, marketingový manažér spoločnosti MP Krásno. Ocenia to najmä mladšie generácie, ktoré viac sledujú zloženie a radi si o výrobku zistia viac informácií na obale. Na tradičnom trhu je však pultový predaj stále veľmi dôležitý a veľkým benefitom v rámci predaja čerstvých výrobkov, pretože tradiční spotrebitelia oceňujú krájanie priamo na mieste. Martin Tkadlec je presvedčený, že najmä vplyvom diskontov sa zvyšuje podiel privátnym značiek, no už aj ostatní obchodníci snimi začínajú viac pracovať. Snažia sa svoje privátne značky robiť atraktívnejšie pre spotrebiteľov nielen cenou, ale aj zložením a vyššou kvalitou: „Obchodníci chcú mať tiež určitú exkluzivitu, čo im umožňujú práve privátne značky. Oproti tomu sú však aj spotrebitelia stále verní vybraným značkovým výrobkom, ktoré by v sortimente nemali chýbať.“

Vianoce prajú limitovaným edíciám

Vlna retrovýrobkov zasiahla asi každú kategóriu potravín a zažíva svoj boom. „Považujeme to za marketingovú stratégiu, ktorá oslovuje zákazníkov,“ hovorí Marek Sagalinec. Domnieva sa však, že nie je pravidlom, že niečo retro je lepšie ako niečo moderné:„Zákazník si aj spomedzi retrovýrobkov vyberie tie, ktoré prežijú v súčasnej záplave ponuky potravín a udržia sa na trhu dlhodobo.“ Podľa neho drží tradičný trh na Slovensku primeranétempo s moderným trhom a v tomto smere sa teda nemá čoho obávať.

Spôsobov, ako zabezpečiť plynulý obrat týchto produktov na trhu, je hneď niekoľko. Medzi najdôležitejšie stále patria zvýhodnené ponuky v podobe znížených cien. „Osvedčili sa nám aj promo ochutnávky v mieste predaja a tiež vhodná sezónna ponuka,“ vysvetľuje Martin Tkadlec. „V lete sú to grilovačky s radou nevšedných noviniek a v zimnom období obľúbené zabíjačkové produkty, na Vianoce limitované edície s vianočným obalom.“ V blízkych mesiacoch neočakáva žiadny výrazný pokles v kategórii údenín. Je skôr presvedčený, že v rámci zdravého trendu stravovania sa budú spotrebitelia viac prikláňať k výrobkom s nižším obsahom tuku či soli, teda v rámci údenín hlavne k šunkám.

Omáčky a koreniny generujú miliónové tržby

 Ochucovadlá sú dôležitou súčasťou nákupných košíkov slovenských domácností, pretože dodávajú jedlám jedinečnú a špecifickú chuť. O ich obľúbenosti svedčia aj čísla z prieskumu spoločnosti GfK. Za ostatných 12 mesiacov nakúpila takmer každá slovenská domácnosť niektorý zo širokej ponuky produktov z tejto kategórie: teda horčicu, kečup, majonézu či tatársku omáčku, dresingy, chren a koreniny.Kategória korenia a ochucovadiel na slovenskom trhu ročne generuje približne 214 miliónov eur. Podľa údajov agentúry Nielsen vzrástli za ostatných 12 mesiacov, od septembra 2017 do augusta 2018, tržby za tieto produkty o 0,9%. „Rast tržieb je ťahaný zvyšujúcou sa cenou za jednotku, a to o 3,2 percenta,“ vysvetľuje Klára Falcmanová, konzultankaNielsenu. Naopak objem predaného tovaru v tejto kategórii medziročne poklesol o 2,2 %.

Korenie vrátane soli si za posledný rok kúpila takmer každá slovenská domácnosť, pričom 96 % domácností obľubuje jednodruhové korenia, zatiaľ čo rôzne zmesi korení nakupuje 87 % domácností v priemere sedemkrát za rok. Údaje vyplývajú z prieskumu spoločnosti GfK. „Domácnosti celkovo nakúpili korenie a soľ priemerne 25-krát za rok, pričom kupujúca domácnosť za tieto produkty zaplatila asi 28 eur,“ spresňuje Richard Outrata, konzultant spoločnosti GfK. Podiel akciových nákupov je v tomto segmente pod priemerom rýchloobrátkového tovaru, tvorí 18 % z výdavkov domácností na korenie a soľ celkovo.

Záujem je o novinky a koreniny bez pridaných látok

Väčšina spotrebiteľov je konzervatívna a pri varení používa základné koreniny a bylinky. Nájdu sa však aj takí, ktorí radi experimentujú alebo takí, ktorí nasledujú svetové trendy a tým prispôsobujú aj svoje varenie. Spoločnosť Johann Kotányi preto každoročne uvádza na trh produkty, vychádzajúce z aktuálnych svetových trendov,ktorými sa snaží uspokojiť potreby zákazníkov.Jedným z nich je aj zdravý životný štýl a stravovanie. „Tento rok sme na trh uviedli radKotányiveggy, koreninové zmesi bez soli obsahujúce iba koreniny, bylinky, sušenú zeleninu či ovocie. Tak ako všetky naše koreniace zmesi, ani tieto neobsahujú zvýrazňovače chuti, konzervačné látky či farbivá,“ približuje Andrea Kollárová, trade marketing executive spoločnosti Johann Kotányi.

Radbyliniek rozšírili o citrónovú trávu a koriandrové listy. Citrónová tráva je typickou koreninou kuchýň juhovýchodnej Ázie a jej jemne korenistá chuť je veľmi osviežujúca. Listy koriandra sa vyznačujú výraznou vôňou a chuťou. Sú dôležitou prísadou najmä thajskej, ale aj latinskej a ázijskej kuchyne. S podobnou novinkou prišiel na trh aj výrobca F.W.Tandoori. „Sušená citrónová tráva je vhodnou alternatívou k čerstvej citrónovej tráve, ktorá sa v našich zemepisných šírkach zháňa trochu komplikovanejšie,“ vysvetľuje Adriana Matýsková, obchodná zástupkyňa spoločnosti. „Citrónová tráva je neoddeliteľnou súčasťou thajskej kuchyne, ktorá je aj u nás čoraz populárnejšia,“ dodáva.

Spotrebitelia objavujú exotické chute

Aj na našom trhu je cítiť rastúci záujem o rôzne zahraničné kuchyne. Výrazný záujem o ázijské jedlá, oproti predchádzajúcim rokom, zaznamenali v spoločnosti F.W.Tandoori, čo sa prejavilo nielen zvyšovaním obratu firmy, ale aj výrazným navyšovaním noviniek, ktoré v tomto rokuuvádzajú na trh. „Ešte pred piatimi rokmi by sme len veľmi ťažko zalistovalitaké špeciality, ako sú panko strúhanka, shirataki rezance, tempura, ramen či udong rezance, čínskevaječné rezance alebo sušiset,“ vysvetľuje Adriana Matýsková. Aj u nás pozorujú túžbu zákazníka ustúpiť od domácich značiek a na prípravu ázijských jedál používať autentické produkty: „Napríklad vymeniť sójovú omáčkuznámej značky za autentickú čínsku sójovú omáčku.“

Do privátnych značiek smeruje 17 % výdavkov, ktoré minú slovenské domácnosti na nákup korenia a soli, udáva spoločnosť GfK. Najviac, spolu takmer 60 % výdavkov v tomto segmente, uskutočnia domácnosti v supermarketoch a hypermarketoch. „Rovnako akov minulom roku, aj v tomto roku sledujeme pokles v objeme privátnych značiek a nárast predaja značkových výrobkov. Spotrebiteľ sa viac zameriava na kvalitu, ktorú garantuje aj naša spoločnosť, čo sa však následne odráža aj vo vyššej cene,“ myslí si Andrea Kollárová.

Kečup si kúpilo 8 z 10 slovenských domácností.Priemerne zaň kupujúca domácnosť utratila 9 eur za rok. Podobne je to s druhou obľúbenou kráľovnou slovenských omáčok – horčicou. Tú si kúpilo 9 z 10 domácností a suma, ktorú za ňu utratili, bola viac ako 6 eur za rok. Podiel akciových nákupov je v prípade horčice aj kečupu pod priemerom rýchloobrátky (tvoria 21 % a 29 % z výdavkov domácností celkovo.) „Zaujímavosťou je, že najviac kupujúcich siahlo po horčici v decembri a vo februári, zatiaľ čo kečup si najčastejšie vkladali do košíka v januári a vo februári,“ dotvára štatistiku Richard Outrata. Agentúra Nielsen uvádza, že predaj podkategórie kečupu medziročne klesol o 1,8 % a predaný objem takmer dvojnásobne. „Za poklesom stoja kečupy ostré, ktoré sa na tržbách podieľajú asi 20 percentami,“ spresňuje Klára Falcmanová. 

Tržby za stolové omáčky sú dvakrát vyššie

Podľa agentúry Nielsen sú celkové tržby za stolové omáčky asi dvakrát vyššie ako sa získalo z predaja kečupov a horčice. „V sume je to asi 23 miliónov eur a priemerná cena za jednotku tu rástla najdynamickejšie o 4,4 percenta,“ približuje Klára Falcmanová. Podľa nej sú zo stolových omáčok najobľúbenejšie tatárky, tvoriace takmer 65 % tržieb v tejto podkategórii. 22 % predaných produktov tvoria tekuté dochucovadlá, nasledované chrenom so 7% podielom. Pravidelne ide na odbyt viac stolových omáčok počas Vianoc a Veľkej noci a majonéza s tatárskou omáčkou sú na slovenských stoloch klasikou. Za ostatných 12 mesiacov si majonézy či tatársku omáčku kúpilo 9 z 10 slovenských domácností a spotrebitelia ich nakupovali 9-krát za rok.

Dresingy nakupujú Slováci asi dvakrát za rok a 16 % výdavkov, ktoré minú na nákup dresingov, smeruje do privátnych značiek, hovoria údaje GfK. Chren konzumujeme najviac v marci, k veľkonočnému stolu. Hotové omáčky akopodkategória v rámci korenín a ochucovadiel rastie ako v tržbách, tak aj v objeme. „Hovoríme o omáčkach, ktoré s prílohou môžu tvoriť hlavné jedlo. Ich tržby za ostatný rok presiahli 10,5 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 5,6 percent,“ vysvetľuje Klára Falcmanová. V porovnaní s percentným nárastom tržieb bol nárast objemu približne polovičný. Najčastejšie sa tieto produkty predávajú v sklenených dózach (viac ako 60 %) a tržby za produkty v konzervách tvoria 34 %.

Korenie v akcii si zákazníci všimnú najskôr na letáku

Kategória korenín sa dá považovať za relatívne konzervatívnu kategóriu, ktorá na podporu predaja využíva počas celého roka predovšetkým akciové letáky. Pre zviditeľnenie inovácií odporúča výrobca Johann Kotányi aj médiá v obchode či samotný sampling. Neustále rastie aj význam druhotných vystavení, kde je vďaka komunikácii na stojanoch možné zaujať spotrebiteľa, aby vyskúšal aj nové výrobky, ktoré by si v bežnom regáli nevšimol. Veľmi blízko k spotrebiteľovi sú v dnešnej dobe online médiá a sociálne siete, ktoré ponúkajú možnosť komunikovať so spotrebiteľom vo forme zdieľania informácií o novinkách, receptov či spolupracovať s foodblogermi.

V distribučných kanáloch v rámci segmentu korenín nedošlo k príliš výrazným zmenám. Avšak drogistické reťazce a iné špecializované obchody v rámci svojich existujúcich priestorov venovaným zdravej výžive zaradili do sortimentu aj koreniny a bylinky. Hoci najdôležitejším predajným kanálom zostávajú naďalej hypermarkety a supermarkety, kde sa realizuje viac ako polovica predajov, najvýznamnejší nárast tržieb zaznamenali nezávislé obchody s potravinami (+3,5 %), ktorých významnosť sa pohybuje okolo 8 percent,“ upozorňuje Klára Falcmanová. Predaný objem tovaru v tomto kanáli na rozdiel od hypermarketu a supermarketu stagnoval.

„Obchody tradičného trhu zväčša ponúkajú kvôli svojej veľkosti iba obmedzený sortiment korenín a byliniek,“ hovoria skúsenosti Andrey Kollárovej. Podľa nej sú však mnohokrát práve tieto malé obchody najbližšie k spotrebiteľovi, ktorý vyhľadáva aj kvalitné prémiové produkty, a preto je škoda, že sú dostupné iba v hypermarketoch alebo supermarketoch. „Tešíme sa, že aj napriek limitovanému priestoru dokážu niektorí obchodníci nájsť miesto na sezónne produkty, aby tak rozšírili svoju ponuku korenín a byliniek aspoň v období Veľkej noci, grilovacej sezóny a Vianoc,“ uzatvára.

Kristína Raševová, kristina.rasevova@atoz.sk

Článok vyšiel v časopise Tovar&Predaj 11 – 12/2018.