Na začiatku sa mal 2,5 % odvod z čistého obratu týkať širokej skupiny reťazcov. Stačilo, aby mali prevádzky minimálne v dvoch okresoch a aspoň 10 % ich obratu pochádzalo z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi. Oslobodení by boli iba tí obchodníci, pri ktorých by výška odvodu za príslušné odvodové obdobie nepresiahla sumu 5000 eur. Pozmeňujúci návrh, ktorý sa objavil iba tesne pred hlasovaním v parlamente, však okruh obchodníkov, ktorých sa dvojité zdanenie týka, výrazne zúžil.

Poslanci napokon schválili, že odvod zaplatia reťazce, ktoré majú z predaja potravín štvrtinu obratu a majú predajne aspoň v 15 % všetkých okresov. Odvod sa netýka malých a stredných podnikov, či prevádzok, ktoré sa nachádzajú v najmenej rozvinutých okresoch. Platiť nebudú ani benzínové pumpy, drogérie či novinové stánky. Nová daňová povinnosť sa tak vzťahuje iba na tie najväčšie reťazce.

Väčšinu z nich združuje Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO). „Sme presvedčení, že predkladatelia zákona zavádzali, keď tvrdili, že daň na potraviny neuvalia na obchody v málo rozvinutých okresoch, ktoré definuje zákon a momentálne je ich osemnásť,“ hovorí predseda aliancie Martin Krajčovič. Poslanci totiž v pozmeňovacom návrhu dali síce výnimku na najmenej rozvinuté okresy, ale len pre prevádzky, ktoré majú najviac 10 zamestnancov. „A keďže žiadny z členov SAMO nemá vo svojich prevádzkach taký nízky počet pracovníkov, poslanci uvalili daň na potraviny plošne na celé Slovensko vrátane chránených najmenej rozvinutých okresov,“ uvádza aliancia vo svojom vyhlásení.

Odborníci varujú, že tak ako pôvodný, aj ten schválený návrh zákona je diskriminačný. Združenie SAMO sa preto obrátilo na Európsku komisiu.