Dnešný trh s ponukou výrobkov a služieb sa významne zmenil. Predaj je náročnejší, čo spôsobujú sofistikovaní kupujúci, ktorí sú stále viac informovanejší. Každým dňom je na trhu nový konkurent a konkurenčné prostredie sú intenzívnejšie, predlžuje sa predajný cyklus a zvyšuje sa odolnosť voči tradičným technikám. Avšak novodobý prístup s využitím biometrie a neurozobrazovacích nástrojov pomáha hĺbkovejšie a detailnejšie chápať spotrebiteľa a vytvárať tak efektívnejšie marketingové stratégie, ktoré zvyšujú motiváciu k nákupu, a tým sa v konečnom dôsledku zvyšuje obrat podnikateľov.
Víno je považované za jeden z najviac konzumovaných alkoholických nápojov a v ľudskej civilizácii je známe už mnoho tisícročí. A preto trh s vínom zaznamenal za posledné dve desaťročia významné zmeny, napr. v zlepšení legislatívy alebo zefektívnení úrovne technického vybavenia pri výrobe vín.
Slovenská republika nepatrí medzi celosvetovo významných producentov a exportérov vín, ani k najpravidelnejším spotrebiteľom vín. Avšak vinárska tradícia našej krajiny má hlboké korene v pestovaní viniča a spája sa dlhodobou históriou.
Obzvlášť špecifickým segmentom z hľadiska konzumácie vín je generácia mladých konzumentov. Výskum, ktorý bol zrealizovaný v „Laboratóriu spotrebiteľských štúdií“ na FEM SPU v Nitre sa zaoberal nákupným správaním generácie Y vo veku 18-25 rokov na trhu s bielym vínom. Zisťovanie faktorov ovplyvňujúcich rozhodovanie mladých spotrebiteľov pri preferencii vín prebiehalo prostredníctvom dotazníka, ako aj skúmaním so stacionárnou očnou kamerou (Eye trackerom).
Na základe odpovedí respondentov zaznamenaných v dotazníku, najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim výber vína bola etiketa a informácie o produkte (napr. značka, odroda, trieda kvality, atď.). K najmenej dôležitým faktorom podľa odpovedí patrili tvar a farba fľaše. Zistenie, že etiketa predstavuje najdôležitejší faktor pri výbere bieleho vína pri generácii mladých ľudí potvrdzuje aj meranie prostredníctvom očnej kamery. Na základe pohľadových kriviek (fixačných bodov) na obrázku možno vidieť, že prvotné pohľady smerovali práve na etiketu. Aj napriek tomu, že v simulovaných podmienkach za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci rozhodovanie možno považovať na základe zrealizovaného testu etiketu, pri reálnom výbere je možné predpokladať, že za najdôležitejší faktor by mladí spotrebitelia považovali cenu vína, resp. akciovú cenu, ktorá bola v tomto prípade značne ignorovaná nakoľko sa nejednalo o reálny výber alebo prieskum priamo na mieste predaja. V prípade podrobného skúmania nameraných údajov na etikete boli zaznamenané rozdiely medzi odpoveďami respondentov a ich reálnou vizuálnou pozornosťou. Kým na základe odpovedí v dotazníku participanti považovali za najdôležitejší faktor odrodu, resp. ročník výroby vína tak vizuálna pozornosť bola najviac sústredená na dizajn etikety ako aj na značku skúmaného vína. V prípade preferencií fliaš, sa odpovede respondentov zhodovali aj s ich reálnou pozornosťou z hľadiska prvotného upútania, pričom preferovali „bordeaxský“ typ fľaše.
Napriek nepatrným nedostatkom, tento výskum preukázal, že využitie biometrického nástroja (Eye trackera) pri skúmaní faktorov ovplyvňujúcich spotrebiteľský výber vín má veľký potenciál, pretože môže poskytnúť nový pohľad na rozhodovací proces založený na reálnych dátach.