Od spustenia informačnej kampane vyjadrilo nesúhlas s osobitným odvodom pre obchodné reťazce 11 080 návštevníkov stránky www.nechcemetozaplatit.sk a ich počet stále rastie. Nepáči sa im nápad niekoľkých poslancov slovenského parlamentu, vďaka ktorému by mohli ich nákupy potravín od januára 2019 zdražieť o desiatky eur ročne, a drahšie potraviny nie sú zďaleka jediným možným negatívnym dopadom navrhovaného zákona. Pridávajú sa tak k protestným hlasom analytikov, zamestnávateľov, odborárov a obchodníkov, ktorí považujú tento odvod za ekonomický nezmysel a jeho dopady by podľa nich mohli spôsobiť viac škody ako úžitku. Pokiaľ by sa na toto hlasovanie nahliadalo ako na petíciu podľa Zákona o petičnom práve, príslušné orgány verejnej moci by už museli názor spotrebiteľov brať do úvahy pri svojom rozhodovaní.

„Predkladatelia zákona o osobitnom odvode 2,5 percent pre obchodné reťazce tvrdia, že obchodníci si majú z čoho ukrajovať, čísla to však nepotvrdzujú. Ak by obchodné reťazce vôbec nezohľadnili odvod vo svojej obchodnej politike, za minulý rok by na Slovensku skončilo v strate viac ako 95 % reťazcov,“ vysvetľuje Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje obchodné reťazce Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro, Terno a Tesco. „Tento odvod je čistý náklad, ktorý by mal byť za normálnych okolností niekde zohľadnený. V prípade schválenia zákona môže mať tento odvod viacero dopadov, v závislosti od obchodného rozhodnutia každého reťazca. Mohol by byť prenesený do ceny potravín či iného tovaru, viesť k zníženiu iných nákladov na predaj (mzdy, zamestnanosť, služby zákazníkom,…), k zníženiu investícií do obchodnej siete, ovplyvniť rozsah spolupráce s dodávateľmi, či viesť k optimalizácii podnikania vrátane zatvorenia malých prevádzok najmä na vidieku, alebo ku kombinácii týchto možností,“ dopĺňa Martin Krajčovič.

Kľúčové dáta k možným dopadom návrhu zákona o osobitnom odvode:

• Zákon o osobitnom odvode donúti od januára 2019 všetkých obchodníkov, u ktorých predaj potravín predstavuje viac ako 10 % obratu a ktorí majú predajne v minimálne 2 okresoch, zaplatiť štátu osobitný odvod 2,5 percent z celého dosiahnutého čistého obratu. Ak tento zákon prejde parlamentom v nezmenenej podobe aj v druhom čítaní, od nového roka budú musieť obchodníci okrem DPH, daní z príjmu odviesť štátu aj ďalších viac ako 150 miliónov eur.
• Tento odvod je čistý náklad, ktorý by zásadne ovplyvnil hospodárenie domácich aj zahraničných obchodných reťazcov.
• Z údajov z roku 2017, dostupných z FINSTAT vyplýva, že kým dnes je na Slovensku v strate 8 zo 42 reťazcov, tak po zavedení odvodu, za predpokladu nezmenených ostatných súčasných podmienok, by bolo v strate až 40 z nich. Zákon teda môže mať likvidačný charakter, paradoxne najmä pre slovenské reťazce.
• Ak by obchodné reťazce premietli náklady na odvod v plnej miere do cien potravín, náklady priemernej
  4-člennej rodiny na nákup potravín na Slovensku by sa zdvihli až o 84 eur ročne (zdroj: kolkozaplatime.sk).
• Výška týchto dodatočných nákladov nemusí byť konečná. Ak vďaka dopadom novej legislatívy budú obchodníci nútení zatvoriť obchody v menších obciach, spotrebitelia budú musieť kvôli nákupom potravín prekonávať väčšie vzdialenosti.
• Bude poškodené podnikateľské prostredie. Už štvrtá selektívna daň behom niekoľkých rokov signalizuje investorom a podnikateľom zvýšenú neistotu a riziko. Dane sú uvaľované bez jasného zámeru v časoch, keď rozpočtové príjmy dosahujú rekordy. Dnes sú to reťazce, banky, poisťovne, telekomunikácie, energetika, zajtra to môže byť ktorýkoľvek iný sektor.

„Členovia SAMO jednoznačne podporujú slovenských výrobcov a dodávateľov, o čom svedčí 12 percentný medziročný nárast ich počtu medzi rokmi 2016 a 2017. Sme presvedčení o tom, že žiadny odvod nedokáže okamžite zvýšiť podiel slovenských potravín v ponuke obchodníkov. Slovenskí potravinári totiž, napriek tvrdeniam ministerstva, nedokážu naplniť dopyt zo strany spotrebiteľov a reťazcov po dostatočnom množstve domácich potravín vo všetkých kategóriách. Navyše odvod by sa mohol negatívne dotknúť spotrebiteľov i zamestnancov v obchode, pretože by sa mohol negatívne odzrkadliť na cenách potravín, platoch zamestnancov či investíciách. A v konečnom dôsledku to nebude ani v prospech slovenských dodávateľov, pretože ľudia sa môžu za svojimi nákupmi presunúť za hranice Slovenska. Máme síce najlacnejšie potraviny v eurozóne a Slovensko je siedmou najlacnejšou krajinou v rámci celej EÚ. Avšak všetky okolité krajiny z V4 do eurozóny nepatria a potraviny majú lacnejšie z dôvodu nižšej DPH na potraviny, ako aj vyšším dotáciám do prvovýroby zo strany štátu a EÚ. Slováci tak môžu za nákupmi zamieriť priamo tam, veď až 70 % Slovákov žije do 50 km od najbližších hraníc,“  uzatvára Martin Krajčovič.