Téma nekalých obchodných praktík rezonuje aj na európskej úrovni. Európsky parlament (EP) dnes schválil mandát na ďalšie pokračovanie prípravy smernice Európskej únie. Za hlasovalo 428 zo 616 prítomných europoslancov.
„S nekalými obchodnými praktikami sa stretávajú nielen slovenskí dodávatelia potravín, ale aj poľnohospodári a potravinári v celej Európskej únii. Ako súčasť komplexnej problematiky posilnenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci bola táto téma jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016. Dnešné hlasovanie v Európskom parlamente znamená podporu naprieč celou Európskou úniou,“ hovorí Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Na plenárnom zasadnutí EP schválili mandát na začatie trialógov k návrhu smernice o nekalých obchodných praktikách. V praxi to znamená, že Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskeho parlamentu môže začať formálne politické trialógy na dosiahnutie politickej dohody. Cieľom je dospieť k dohode ešte do konca roka 2018.
„Neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu, väčšinou na úkor dodávateľa. Prejavujú sa najmä formou peňažných alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny. Sú to napríklad rôzne skryté zľavy, neskoré úhrady faktúr, poplatky za marketing, jednostranne nevyvážené zmluvné vzťahy alebo platby za zaradenie do registra dodávateľov,“ vysvetľuje Gabriela Matečná.
Z analýz a prieskumov na úrovni Európskej únie vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov EÚ ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca. K potrebe riešiť problematiku nekalých obchodných praktík prijatím opatrení na celoeurópskej úrovni sa prihlásili všetky členské štáty EÚ.
Podľa ministerky Gabriely Matečnej zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu má negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, potravinárstvo a ohrozuje aj potravinovú suverenitu a sebestačnosť Slovenska. Pocítiť to môžu aj spotrebitelia, keďže dosť často prichádza k diskriminácii domácich dodávateľov. Tlak na znižovanie nákupných cien zase výrobcov tlačí k znižovaniu kvality potravín, pretože za nízku cenu nedokážu zabezpečiť kvalitné suroviny. „Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva. Z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej dodávateľ pristúpi na často jednostranne nevýhodné podmienky.“
Väčšina členských krajín EÚ vrátane Slovenska problém nekalých obchodných praktík rieši na národnej úrovni, ale práve z iniciatívy Slovenska vznikla potreba prijatia celoeurópskej smernice, ktorá je v súčasnosti v pokročilom štádiu prípravy.