Predpoklad, že osobitný odvod 2,5 % z čistého obratu obchodných reťazcov naštartuje domácu výrobu potravín je nesprávny. Zhodujú sa na tom analytici, obchodníci, zamestnávatelia, ale aj odborári. Naopak, jeho zavedenie dvihne ceny potravín. To môže sťažiť pozíciu slovenských výrobkov a znamenať väčší dovoz lacných potravín zo zahraničia. Obchodníci budú mať menej peňazí na investície, niektorí dokonca zvážia zatvorenie neziskových prevádzok v malých obciach, a tým ich obyvatelia prídu o jedinú možnosť nákupu potravín či zamestnania. Obchodníkom tiež ostane menej financií na mzdy či benefity zamestnancom. Byrokratická záťaž je už iba čerešnička na torte návrhu zákona, ktorý predložili poslanci SNS. Vyhli sa tak verejnej diskusii, pripomienkovému konaniu i vypracovaniu dopadových štúdií. V ministerstve pôdohospodárstva však našli podporu.
„Hlavný dôvod zavedenia tohto odvodu, teda pomoc poľnohospodárom, je viac politickým marketingom ako realitou. Návrh zákona neobsahuje žiadne reálne prepojenie odvodu s poľnohospodárstvom, proklamovaný fond ešte ani neexistuje. Financovanie „analýz“ a „prieskumov“ spomínané v dôvodovej správe takisto veľa pridanej hodnoty nesľubuje,“ píše v analýze INESS Martin Vlachynský.
Peniaze bez jasného cieľa
Podľa návrhu zákon by sa odvod, ktorý je vlastne dodatočnou daňou, mal týkať obchodníkov, ktorí majú prevádzky minimálne v dvoch okresoch, výška odvodu u nich presiahne 5-tisíc eur a ktorí tvoria minimálne 10 % svojho obratu predajom potravín konečnému spotrebiteľovi. Výnosy z neho vo výške približne 120 miliónov eur by mali byť použité na podporu poľnohospodárstva a potravinárstva. Avšak definícia, akým spôsobom by mali byť použité a na základe akého kľúča pridelené, zatiaľ chýba. Hovorí sa o iba o marketingu, rizikovom fonde, boji s klimatickými zmenami, podpore farmárov a potravinárov ako aj o zintenzívnení potravinových kontrol na všetkých úrovniach. „Na akékoľvek zvýšenie cien nevidíme žiaden dôvod. Reťazce majú u nás obrovské obchodné prirážky, znevýhodňujú slovenské produkty a ich zisky sú vyššie ako v západnej Európe,“ uviedla ministerka agrorezortu Gabriela Matečná. Ministerstvo ako dôkaz ukázalo marže, aké si majú obchodníci pri potravinách účtovať. Pri hydinových párkoch by to malo byť údajne 130 %.
Obchodníci sa však voči tomu ostro ohradili a čísla označili za zavádzajúce. „Marža slovenských obchodníkov sa v priemere pohybuje na úrovni 25 percent. To však neznamená, že nám to ide do vačku. Z toho musíme pokrývať naše náklady,“ tvrdí prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak. A tie sa dvíhajú či už zvýšenou minimálnou mzdou, príplatkami za prácu cez víkendy či drahšími vstupnými nákladmi.
Marže prezentované ministerstvom odmietajú aj nadnárodné reťazce. „Absolútne nesúhlasíme so zavádzaním ohľadom marží. Podľa nezávislej ekonomickej štúdie INESS paradoxne majú naši obchodníci nižšiu maržu ako výrobcovia potravín. Tento nový odvod, viazaný na dosiahnutý čistý obrat, je ekonomickým nezmyslom,“ hovorí Lenka Puzlíková, mediálna zástupkyňa Slovenskej aliancie moderného obchodu.
Agrorezort síce nevidí dôvod na zvyšovanie cien, obchodníci však hovoria o opaku. Podľa slov Martina Katriaka slovenskí obchodníci nedosahujú viac ako 1 % zisku, a tak ich takýto odvod posiela do straty. „Tí členovia, ktorí sú vo Zväze obchodu združení, majú zhruba polovicu, dve tretiny svojich predajní na vidieku. A tie, ak nie sú v červených číslach, tak sú na nule. Ako náhle budeme musieť tento odvod zaplatiť, tak tie predajne zavrieme,“ upozorňuje Martin Katriak.
Odvod na podporu potravinárstva zaplatia aj šampóny
Návrh zákona sa so stanovenou minimálnou hranicou 10 % obratu z predaja potravín týka napríklad aj spoločnosti dm drogerie markt. Podiel predaja potravín v tejto sieti drogérii dosahuje 14,6 %. Keďže odvod sa počíta z čistého obratu, poskladajú sa na neho aj predané šampóny, žiletky či krémy. „Náš zisk sa tento rok ani neblíži k 2,5 percentu. Je to nesystémové riešenie, ktoré nás znevýhodňuje voči konkurentom, ktorí potraviny nepredávajú,“ upozorňuje konateľ dm drogerie markt Martin Podhradský.
Aj obchodníci s potravinami predávajú non-food sortiment a ten by mal na podporu slovenských poľnohospodárov a potravinárov prispieť tiež. „Odvod je uvalený na tržby za všetky tovary, ktoré reťazec predáva. Pri niektorých tovaroch (napríklad elektronika, oblečenie) však reťazec ceny zvyšovať nemôže, pretože má konkurentov, ktorých sa tento odvod netýka (elektroobchody, obchody s oblečením) a tí ceny zvyšovať nebudú,“ píše Martin Vlachynský s tým, že budú to práve menší obchodníci, na ktorých kladivo odvodu dopadne najviac. Formovanie reťazcov a aliancií je podľa neho kľúčový spôsob, ako byť úspešný na trhu s veľkými hráčmi. Malé obchody s farmárskymi či lokálnymi produktami, či malí výrobcovia potravín predávajúci priamo koncovému zákazníkovi, budú odvodom odradení od rastu. Odvod sa paradoxne týka aj podnikových predajní slovenských výrobcov, ktorých by mal podľa návrhu zákona podporovať.
