V čase, keď je ťažké nájsť zamestnanca a príplatky za prácu cez víkendy sa zvyšujú, skrátili niektoré predajne otváracie hodiny. Coop Jednota Trnava pred pár mesiacmi pristúpila k razantnému kroku a všetky svoje prevádzky v nedeľu zavrela. Vyše roka platí zákaz predaja počas štátnych sviatkov a na stôl sa opakovane vracia otázka, či ho rozšíriť aj na nedeľný predaj. Dôvodov by sa na to našlo niekoľko. Obchodníci však v názoroch nie sú jednotní.

Vybielene regály pred štátnym sviatkom a plné obchody ľudí po ňom. Už viac ako rok si slovenskí spotrebitelia zvykajú na to, že 15,5 dňa za rok v predajniach nenakúpia. Hlavne vo veľkých mestách to zatiaľ vyzerá tak, že si na to ešte neprivykli. Naložené košíky a davy spotrebiteľov tesne pred i po sviatku sú súčasťou nového nákupného folklóru.

Doba, kedy sa obchody zatvárali v sobotu na obed, nie je až tak dávno. V mnohých obciach tak maloobchod funguje dodnes. Zmena režimu so sebou priniesla liberalizáciu predaja a nakupovať sa zrazu mohlo hocikedy. Využili to najmä prichádzajúce obchodné reťazce zo zahraničia, ktoré zmenili nákupné zvyklosti slovenských zákazníkov od základov. Kto to kedy videl nakupovať nonstop, vrátane Veľkonočnej nedele? Až novela Zákonníka práce z roku 2008 dala stopku predaju na 3,5 dňa v roku. To, či ju rozšíriť na viac sviatkov alebo nedieľ, sa sporadicky objavovalo vo vyhláseniach politikov, odborárov či aktivistov pravidelne. Zmena dostala zelenú až vlani, keď novela pridala ďalších 12 dní, kedy sa obchody zatvárajú. Počas nich totiž nemožno zamestnancovi nariadiť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi. „Aký bol dopad na „matematiku“ obchodníkov? V potravinárskych predajniach žiaden. V predajniach s priemyslovým tovarom si v mesiacoch, kedy boli predajne zatvorené, výšku obratu udržali na pôvodnej úrovni,“ hodnotí prezident Zväzu obchodu SR Martin Katriak.

Mnoho obchodníkov hovorí, že ich zákazníci si nákupy naplánovali na iné dni a v sumárnych číslach rozdiely neevidujú. „Tak obchodníci, ale aj zákazníci sa v plnej miere prispôsobili legislatívnej úprave otváracích hodín, pričom nákupy sa vo veľkej miere rozložili do dní pred a po sviatkoch,“ uvádza hovorca siete Lidl Slovenská republika Tomáš Bezák. Nie všetci však majú takéto skúsenosti. „Hodnotím to negatívne. Má to negatívny dopad na predajne. Ľudia nakupujú v zahraničí, nie sú nastavené jasné pravidlá,“ oponuje konateľ siete Delia potraviny Jozef Berko.

Zákaz sa podľa novely netýka poskytovateľov služieb, čerpacích staníc,  lekární, prevádzok na letiskách a staniciach či predajní suvenírov. Počas štátnych sviatkov nemusia zavrieť ani tie predajne, v ktorých predávajú ich majitelia. Inšpektorát práce môže za nerešpektovanie zákona udeliť pokutu do výšky 100-tisíc eur. Aj napriek tomu si niektorí obchodníci vysvetlili stopku maloobchodnému predaju po svojom. Známy je príklad internetového predajcu Alza.sk, ktorý tvrdí, že počas sviatkov poskytuje služby a nie predaj. Prípad prešetroval aj Inšpektorát práce, ktorý zistil porušenie v dvoch prípadoch. V jednom bola uložená pokuta, v druhom ešte nebolo v závere septembra právoplatne rozhodnuté.

Zákaz predaja počas štátnych sviatkov svojimi výnimkami posilnil hráčov z iných odvetví. Čerpacie stanice sa stali alternatívnou k zavretým predajniam potravín. „Význam segmentu občerstvenia a predaja základných potravín rastie a veríme, že bude ešte dôležitejší. Našou globálnou ambíciou na čerpacích staniciach je do roku 2025 dosiahnuť polovicu maloobchodných marží z predaja občerstvenia a doplnkových služieb,“ uvádza Petr Šindler, manažér komunikácie spoločnosti Shell.

Sieť čerpacích staníc na konci minulého roka predstavila nový koncept občerstvenia, ktorý pozostáva z ponuky teplého jedla na tranzitných staniciach a rozšíreného sortimentu základných surovín na mestských staniciach, napríklad v Bratislave či Šali. Do konca tohto roka sa mestský koncept dostane na ďalších 17 staníc po Slovensku. Pre ich výber je dôležité, aby to boli čerpačky, na ktorých sa zákazníci môžu zastaviť napríklad po ceste z práce domov. „Z dát, ktoré máme k dispozícií, vidíme, že o základné potraviny je záujem, a to najmä v obdobiach, keď sú obchody zavreté. Dopyt po občerstvení však vidíme globálne, nielen v krajinách so zákazom predaja počas sviatkov či nedieľ,“ hovorí Petr Šindler.

Súboj argumentov

Prípadná úprava nedeľného predaja by mala na maloobchodné prevádzky omnoho väčší vplyv než iba zákaz predaja počas štátnych sviatkov. Aj preto nie sú obchodníci v téme jednotní. Kým zahraničné reťazce sú v prezentovaných názoroch zdržanlivé a hovoria o tom, že vždy sa riadia podľa platnej legislatívy, väčšina domácich obchodníkov presadzuje tzv. nemecký model. „To znamená, počas sviatkov zatvorené, nedele zatvorené s výnimkou cca 15 nedieľ, a to pred Vianocami, pred Veľkou nocou, pred prázdninami a po nich. Samozrejme, má to širší rozmer a viac otázok, ktoré si musíme sami medzi sebou vyjasniť a následne nájsť primeranú politickú podporu,“ uvádza Martin Katriak.

Ako argument za obmedzenie nedeľného predaja sa často spomína, že viac ako 80 % zamestnancov v obchode tvoria ženy, ktoré by mali dostať šancu byť viac so svojimi rodinami. „Maloobchodná sieť Coop Jednota by zmenu o prípadnom zákaze nedeľného predaja vnímala pozitívne. Myslíme si, že nedeľa by mala patriť hlavne rodine, priateľom, aktivitám, relaxu. Naše otváracie hodiny v priebehu týždňa dávajú zákazníkom dostatočný priestor na pohodlný nákup bez stresu z existenčného ohrozenia kvôli jednému zatvorenému dňu v týždni,“ konštatuje Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Coop Jednota Slovensko.

Celoplošne sa v nedeľu zatiaľ rozhodla zavrieť iba Coop Jednota Trnava. Hlavným dôvodom bol nedostatok pracovnej sily. Ostatní členovia systému pristupujú k nedeľnému predaju individuálnym spôsobom, keď vyhodnocujú efektivitu jednotlivých predajní. Podobne to robia aj Delia potraviny. Problém by však pre nich nastal, keby museli zavrieť všetky predajne. „Dnes máme v nedeľu otvorené tie predajne, ktoré sú zákazníkmi vyhľadávané. Časť obchodov, napríklad v biznis centrách, je zatvorená. Ak by boli v nedeľu zatvorené všetky naše obchody, tak by to pre nás malo negatívnu bilanciu z hľadiska profitu,“ tvrdí Jozef Berko. Podľa jeho slov je problém aj to, že pokiaľ budú v okolitých štátoch, ako je Česká republika a Maďarsko, obchody otvorené, zákaz nedeľného predaja bude znamenať pre predajne a celkovo pre celé Slovensko stratu. Slovenskí spotrebitelia totiž radi vyrážajú za nákupmi práve do zahraničia. „Okrem toho, zamestnanci preferujú skôr privyrobiť si a pracovať vo sviatok,“ pokračuje Jozef Berko. Na druhej strane, podľa Branislava Lelláka, takéto správy od svojich pracovníkov nemajú.

Všetci za jedného, jeden za všetkých

Momentálne viaceré predajne pristupujú k skracovaniu otváracích hodín, kedy škrtajú najmenej vyťažené hodiny v nedeľu. Dôvodom je nerentabilita, nedostatok ľudí i zvýšené príplatky za prácu cez víkendy. „Nedeľný predaj tvorí v potravinárskych predajniach 2-5 percent z celotýždňového predaja, v predajniach priemyselného tovaru je to rôzne, nie však ohrozujúce schopnosť podnikať,“ hodnotí Martin Katriak. Podľa jeho odhadu je v súčasnosti v nedeľu zatvorených možno 5 000 predajní, ak nie viac.

Aj keď to v niektorých prípadoch nevyzerá, Slováci problém so zavretými predajňami počas sviatkov nemajú. Podľa prieskumu, ktorý v januári realizovala agentúra Focus v rámci projektu výskumného tímu vedcov zo Sociologického ústavu SAV, Katedry regionálnej geografie, ochrany a plánovania krajiny Univerzity Komenského a Katedry marketingu Ekonomickej univerzity v Bratislave, dokonca viac ako tretina Slovákov by rozhodne podporila rozšírenie obmedzenia predaja aj na všetky nedele v roku. Ďalšia tretina opýtaných by skôr súhlasila. Autori štúdie však uviedli, že tieto odpovede treba brať v deklaratívnej rovine, pretože mnohí z respondentov také nastavenie systému nezažili.

Ak by sa stopka nedeľnému predaju mala stať realitou, podľa viacerých obchodníkov je hlavne dôležité, aby pravidlá platili pre všetkých rovnako. „Diskusii na tému nedeľného predaja sa nebránime. V prípade schválenia takéhoto zákazu však musí platiť pre všetky predajné formáty bez rozdielu zamerania či veľkosti predajnej plochy, aby nevznikali konkurenčné výhody pre účastníkov trhu,“ uzatvára Tomáš Bezák.

Ako si susedia (ne)zvykajú na obmedzenie predaja

Zákaz nedeľného predaja si ako prví spomedzi krajín V4 vyskúšali maďarskí spotrebitelia. Veľké obchody sa tam zavreli v marci 2015. Spoločnosť však bola veľmi polarizovaná, zákaz nepopulárny. V hre bolo dokonca referendum, preto sa vláda rozhodla, že sa obchody v apríli 2016 opäť otvoria. V tomto roku sa o obnovenie zákazu pokúšali odborári, ktorí argumentovali, že opatrenie by zmiernilo nedostatok pracovných síl v sektore, ktoré pretrváva aj napriek zvyšovaniu platov. Zamestnávatelia zas namietali, že by to znamenalo výpadky v štátnom rozpočte i nižšie príjmy obchodov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti reťazcov. Maďarská vláda odkázala, že obnovenie zákazu neplánuje.

V Poľsku zas v závere minulého roka schválili zákon, ktorý ráta s úplným zákazom nedeľného predaja od roku 2020. Ako to bude vyzerať, si miestni skúšajú od marca. Na začiatok sa predajne otvoria iba v prvú a poslednú nedeľu mesiaca, v roku 2019 si ľudia nakúpia už iba v poslednú nedeľu mesiaca, aby v roku 2020 nešli do obchodu v nedeľu vôbec. Opatrenia sa nebudú týkať on-line predaja a pekární, výnimka bude pred Vianocami a Veľkou nocou. Tento rok tak budú poľské obchody zavreté dokopy 31 dní. Už teraz sa medzi nimi nájdu nespokojní. „Vplyv obmedzeného predaja počas nedelí je väčší, ako sme očakávali. Zmenili sa zvyky návštevníkov, ktorí jednoducho rezignovali na nedeľný nákup oblečenia. Tržby v našich obchodoch v nedeľu z dôvodu obchodných obmedzení klesli o 80 percent,“ povedal pre médiá v auguste viceprezident spoločnosti CCC Marcin Czyczerski.

Česko zaviedlo obmedzenie predaja počas sviatkov v roku 2016. Týka sa 7,5 dní z celkovo 13 sviatkov. Zatvorené však musia mať len veľké obchody nad dvesto metrov štvorcových, čo sú hlavne supermarkety. Menšie predajne dostali výnimku. Zákon obsahuje tiež ďalšie výnimky, ako sú obchody v nemocniciach, čerpacie stanice a lekárne, ale aj predajne, ktoré sa nachádzajú v miestach s veľkou frekvenciou ľudí. To sú letiská, železničné či autobusové stanice. „Zákon nastavuje pre jednotlivé subjekty na rovnakom trhu odlišné pravidlá fungovania, čo odporuje princípom férovej hospodárskej súťaže,“ povedal v minulosti o zákone Pavel Čmelík, zástupca obchodu s hračkami Hamleys.

Tatiana Kapitánová, tatiana.kapitanova@atoz.sk