Všetky vlády sveta sú hodnotené podľa ekonomických parametrov, no pritom spokojnosť ľudí v dnešnom svete stále klesá, pribúdajú počty samovrážd, zhoršuje sa psychické zdravie obyvateľov… Prečo, čo je dôvodom tohto vývoja? Zrejme tieto nastavené (populistické) parametre nefungujú ako zodpovedný hodnotiaci systém, zamýšla sa na dnešnom kongrese Samoška v Trnave Marian Jelínek, známy hokejový tréner a mentálny kouč.

Marián Jelínek objavil vo vrcholovom športe úžasné laboratórium, v ktorom potreboval, aby jeho zverenci dosahovali výsledky a zároveň budovali zdravé medziľudské vzťahy a najmä neustále napredovali. Zistil, že existujú dva zdroje výkonu: sústredenie sa na cieľ (milovať víťaziť), ale tiež cesta (milovať to, čo robím) a obidva smery sú rovnako dôležité. Mať potenciál automaticky neznamená, že bude stúpať aj výkon, na to je potrebné uvedomiť si, aký dôležitý je život s limitmi, resp. budovanie sebakontroly. Podľa rovnice: Výkon = potenciál – bariéry.

Ako viesť ľudí a dosiahnuť úspech v podnikaní

Vo svojej praxi si uvedomil, že v dnešnom svete plnom pohodlia a možností je potrebné pracovať na niečom úplne inom – na vytváraní emočnej väzby k danej práci. Pretože motivovať zamestnanca, ktorý je finančne zabezpečený a od zvyšovania platu nezávisí jeho prežitie, je oveľa ťažšie ako motivácia zamestnanca, ktorý je od nás absolútne závislý. Najúspešnejší lídri majú sebapoznanie (vedia pracovať so svojou komfortnou zónou) a maximálnu empatiu (dokážu prehovoriť k srdcu nielen hlave). Preto je šport pre Mariána Jelínka veľmi inšpiratívny. „Súčasná doba nás vedie „motiváciou chcenia,“ no my potrebujeme energiu zámeru, motiváciu zámeru, lebo keď vytvoríte silnú väzbu k cieľu, tak sa množia ľudia závislí na cieli, kde zároveň narážame na etické bariéry,“ upozorňuje. „Vy potrebujete ľudí, ktorí sú pozitívne motivovaní dosiahnuť cieľ, no zároveň celým srdcom milujú svoju prácu a preto ju robia.“

Evolúcia znamená neustále vystupovanie z komfortnej zóny

Vo Veľkej Británii je samovražda najčastejším dôvodom úmrtia mužov do 45 rokov. Hoci nám doba a zlepšovanie ekonomických ukazovateľov priniesli veľké domy, máme malé rodiny, viac titulov, no menej zdravého rozumu. Síce medicína pokročila, ale my máme horšie zdravie… prečo je to tak? „Musíme vystúpiť z komfortnej zóny, lebo uspokojenie, ktoré nám prináša, je vždy iba chvíľkové,“ radí profesionálny kouč. „Každý, kto v živote niečo dokázal, musel vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Potrebujeme sa dostať do zóny učenia, lebo len tam si vytvoríme skutočný emočný vzťah. No keď to preženiete, nie je problém dostať sa do zóny stresu – na to pozor, zónu učenia totiž zabíjame  ekonomickými parametrami, ktoré sme si nastolili. Dnes sme buď v komfortnej zóne alebo v strese,“ upozorňuje Marián Jelínek. Z dlhodobého hľadiska však týmto spôsobom znižujeme ľudský výkon. „Obchodníkom radím, aby sa nad tým zamysleli a vo firme budovali emočnú väzbu a nesústredili sa len na výkon svojich ľudí.“

Z hľadiska motivácie poznáme viac typov zamestnancov:

Egocentrici – firme prinášajú totálnu nestabilitu, chaos, nepridávajú žiadnu hodnotu.

Poloplniči – stále hľadajú problémy a výhovorky, aby nemuseli pracovať. Sú ľahko manipulovateľní peniazmi.

Plniči – správajú sa ako roboti, rastie im entropia, úlohy vykonávajú len do výšky platu.

Zlepšovatelia – sú emočne zaangažovaní, normatívy dodržujú ako minimum.

Splupodnikatelia – vytrvalo premýšľajú nad zlepšením, veľké problémy sú pre nich výzvou.

Ideálnymi zamestnancami sú posledné dve skupiny, ľudia, ktorí sú motivovaní finančne, ale zároveň milujú svoju prácu.