Na trhu práce je viac voľných miest než nezamestnaných, zvyšuje sa tlak na rast miezd. Ako dlho ešte? Ako môže slovenský obchodník reagovať na rastúce platy predavačov v reťazcoch? Ako nefinančne motivovať personál predajní a aké výhody a nevýhody má práca v rodinnej firme? Na tieto a ďalšie otázky hľadala odpoveď panelová diskusia dnešného kongresu Samoška v Trnave.
Dôsledkom prehrievania trhu práce je skutočnosť, že miera nezamestnanosti klesá, zatiaľ čo krivka ponúk na trhu práce rastie. Aktuálne čísla Martina Menšíka, marketingového manažéra spoločnosti Profesia, sčasti reflektujú túto nelichotivú situáciu aj v obchode. Počet pracovných ponúk sa za posledných 5 rokov zvýšil v niektorých oblastiach oveľa markantnejšie ako v iných: napríklad vo výrobe to bolo o 5,4 percent, v službách o 3,9 percent a v doprave a logistike o 3,8 %. S problémom nájsť zamestnancov do obchodu sa dnes stretáva zrejme väčšina obchodníkov či vedúcich predajní. V inzerovaných pracovných ponukách badať aj regionálne rozdiely, najviac ponúk je v bratislavskom kraji (45,5 %), potom v trnavskom (11,9%) a v žilinskom (11,3 %), najmenej ponúk sa objavuje v prešovskom a banskobystrickom kraji, takže tam je nájsť zamestnancov predsa jednoduchšie. Predavač patrí na prvú priečku v pozíciách, ktoré zamestnávatelia inzerujú na webových stránkach. Nasleduje: obchodný zástupca, pokladník, odborný predajca, dokladač tovaru. Novým trendom je, že ľudia sú naklonení k zmene práce, ich loajalita začína rapídne klesať a hľadajú si lepšie pracovné podmienky. Podľa prieskumu, ktorého výsledky prezentoval Martin Menšík, dosiahol priemerný plat v obchode asi 1000 eur, no uchádzači o zamestnanie vyžadujú okrem finančného ohodnotenia aj nefinančné benefity, ako sú zamestnanecké zľavy, firemné akcie, telefón, auto na súkromné účely, flexibilný pracovný čas či poskytnutie sick days (preplateného voľna.)
Kedysi sme hľadali kvalifikovaných zamestnancov, dnes sme vďační za každého jedného
V spoločnosti Coop Jednota Slovensko sa pred piatimi rokmi zaoberali otázkou nedostatku kvalifikovaných zamestnancov, teraz sú nútení riešiť problém so zamestnancami ešte aktívnejšie. Lucia Špinerová, HR manažérka spoločnosti, sa sťažuje, že pre nízku mieru nezamestnanosti v nitrianskom a trnavskom kraji sa rozhodli ísť do spolupráce s agentúrami a pristúpili aj na zamestnávanie ľudí z cudzích krajín. Zo zahraničia zatiaľ prijali len niekoľko desiatok uchádzačov, pretože proces ich prijatia je náročný po právnej aj finančnej stránke a nemajú žiadnu garanciu, že tí ľudia u nich zostanú pracovať. „Je zmysluplnejšie investovať do vecí, nástrojov, možno aj miezd a radšej hľadať zamestnancov u nás,“ myslí si Lucia Špinerová. Ich skúsenosti hovoria, že ľudia potrebujú byť ocenení a čakajú, že im zamestnávateľ prejaví úctu, nie všetko je o číslach. „Študenti, ktorých sme sa pýtali, za akých podmienok by boli ochotní pracovať v maloobchode, najčastejšie uvádzali podmienku, aby bol zamestnávateľ férový a mohli využívať flexibilnú pracovnú dobu, alebo možnosť kariérneho rastu.“ Zamestnávateľ Coop Jednota si môže nastaviť mzdové podmienky individuálne a teda zodpovedajúco finančne motivovať svojich zamestnancov podľa regionálnych rozdielov. „Platy sa skladajú z dvoch zložiek, základná mzda + pohyblivá zložka mzdy. Práve pohyblivú zložku považujeme za dobrý hodnotiaci systém na to, aby sme vedeli oceniť tých výkonných zamestnancov,“ hovorí Lucia Špinerová.
Zo zahraničia sa nám vracajú opatrovateľky
Hovorí Jozef Beňa, majiteľ potravín Jozef Beňa – Kotva, ktorý vlastní v Bardejove 16 obchodných prevádzok a tiež sa ho dotýka problém zamestnanosti. Aktuálne u neho pracuje 75 žien a s každou z nich má viac-menej osobný vzťah (dodáva s úsmevom). „V predajniach máme vytvorený tzv. bunkový systém, rozdelil som ich podľa polohy po tri predajne a problémy v nich riešime aj hromadne, napríklad zamestnankyne sa dokážu v prípade potreby nahradiť.“ Zároveň im ponúka spoločenské aj osobné benefity, k spoločenským benefitom patrí koncoročné posedenie v reštaurácii a návšteva kultúrneho podujatia. V lete je to opekačka v prírode. „Ako osobný benefit mám vytvorený menný zoznam a každej zamestnankyni, ktorá má narodeniny či meniny, osobne podarujem kvet.“
Pracovnú silu si budeme voziť zo zahraničia
Karel Pilčík, predseda predstavenstva spoločnosti Krásno Slovakia, ktorá sídli na Morave vo Valaskom Meziřičí, zamestnáva asi 1000 ľudí, pričom už dnes u neho pracuje 40 zamestnancov z ďalekého Mongolska: „Máme s nimi veľmi dobré skúsenosti, dokonca často pracujú lepšie ako Česi, u ktorých je niekedy problém aj so základnou dochádzkou. Mnohí z nich si tu kupujú byty a plánujú u nás zostať.“ Pristúpili už i k aktívnej spolupráci s touto krajinou a tamojších mäsiarskych učňov dokonca začali učiť česky, aby im uľahčili prijímací proces. „Treba si uvedomiť, že dnes si my nevyberáme zamestnancov, ale oni si vyberajú nás,“ dodáva Karel Pilčík. Pritom ide o rodinnú firmu, patrí už k šiestemu pokoleniu a rád by vo výrobe pokračoval. Aj preto bol nútený riešiť problém s rekruitovaním zamestnancov. Vo väčšej spoločnosti je ťažšie mať úzky kontakt s každým zamestnancom, keďže zväčša absolvuje porady na vyššom stupni s manažérmi (vo výrobe vedúcimi majstrami). Napriek tomu sa usiluje byť v kontakte aj s „radovými zamestnancami“, chodiť medzi nich a hovoriť s nimi. Budúcim aj terajším zamestnancom ponúka Krásno mnoho benefitov, napríklad zamestnanecké balíčky, 13., 14. platy, deň otvorených dverí.
Toľko starostlivosti, ktorú venujete vašim zamestnancom, toľko budú venovať oni vášmu biznisu
Podľa Martina Menšíka je zamestnávanie ľudí z tretích krajín na Slovensku pomerne komplikované. „Máme výrazne viac Slovákov, ktorí chcú odísť do zahraničia, ako cudzincov, ktorí by chceli u nás pracovať,“ zdôrazňuje. Slovensko je na 76. priečke atraktivity pre cudzincov, stále fungujeme viac ako tranzitná krajina a keď získajú povolenie na prácu v Európskej únii, tak odchádzajú. Myslí si, že lepšou cestou k získavaniu nových zamestnancov je vzdelávanie nižších manažérov, cielené prieskumy trhu, viac sa opierať o relevantné dáta, a možno skúsiť využívať skupinu ľudí síce momentálne nezamestnaných a napriek tomu zamestnateľných, ktorí majú určitý hendikep či inú farbu pleti. „O zamestnancov sa budete musieť viac starať a rozmaznávať ich,“ uzatvára.
Lucia Špinerová zdôraznila tiež úlohu vedúcich predajní a vzťahy, ktoré tam panujú. Šéf má okrem zodpovednosti za predajňu aj zodpovednosť za ľudí, ktorí v nej pracujú. „Ak často organizuje porady, sleduje, ako sa tí ľudia v prevádzkach správajú, rieši ich problémy, tak je menšia pravdepodobnosť, že dôjde k nejakému výpadku.“ Najlepším benefitom však stále zostáva mzda – z prieskumov vyplýva, že keď zamestnávatelia uvedú v pracovnom inzeráte aj výšku mzdy, tak na ponuku zareaguje oveľa viac uchádzačov.