Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou. Vývoz potravín a poľnohospodárskych výrobkov je o tretinu nižší ako ich dovoz. Vyplýva to z analýzy, ktorú pripravilo Slovenské farmárske, družstvo, na základe údajov Štatistického úradu SR a európskeho štatistického úradu Eurostatu.

„Za posledných dvadsať rokov Slovensko nebolo ani raz potravinovo sebestačné. Vývoz totiž ani raz neprevýšil dovoz, a teda každý rok bolo saldo zahraničného obchodu vykázané ako záporné. V štatisticky najaktuálnejšom roku 2016 predstavoval tento deficit -1,25 miliárd eur, pričom dovoz agrovýrobkov a potravín v analyzovanom roku predstavoval čtyri miliardy eur a vývoz 2,75 miliardy eur. Export bol tak v porovnaní s importom nižší o cca tretinu,“ povedala Eva Sadovská, hlavná analytička Slovenského farmárskeho, družstva.

Na Slovensko sa dováža predovšetkým spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky (vrátane hydinového mäsa), ktorých objem presahujúci 725 miliónov eur tvorí z celkového dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov takmer pätinu. Nasledujú sladkosti (kakao, čokoláda a cukrovinky) vo výške 325 miliónov eur, mliečne výrobky a syry vo výške 307 miliónov eur. Pomerne veľkým dovozcom je ale Slovensko aj v prípade ovocia a zeleniny, nakoľko v oboch prípadoch dovoz prevyšuje úroveň 200 miliónov eur.

Naopak, Slovensko je veľmi silným vývozcom obilnín, strukovín či olejnatých semien. V roku 2016 bol ich vývoz evidovaný v objeme 528 miliónov eur a z celkového vývozu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov predstavoval takmer pätinu. Pomerne silný je na Slovensku aj vývoz sladkostí v objeme 328 miliónov eur a taktiež mliečnych výrobkov a syrov v objeme 232 miliónov eur. V prípade spracovaného a konzervovaného mäsa a výrobkov z mäsa (zahŕňajúc aj hydinu) vývoz zo Slovenska predstavuje 250 miliónov.

„Najväčší podiel na zápornej hodnote salda má spracované a konzervované mäso a mäsové výrobky, v prípade ktorých je vývoz o 475 milónov eur nižší ako dovoz. Inak povedané, vývoz je o dve tretiny nižší ako dovoz. Pomerne veľký nepomer medzi vývozom a dovozom je v prípade ovocia, nakoľko jeho dovoz je až šesťnásobne vyšší ako vývoz. A reč nie je iba o citrusoch či tropických plodoch, pretože tento pomer platí konkrétne práve aj pre slovenskú klasiku v podobe skupiny malvicových plodov, kôstkového ovocia, iného stromového či kríkového ovocia a orechov. V prípade zeleniny a melónov je dovoz až deväťnásobne vyšší ako vývoz. V prípade mliečnych výrobkov a syrov bol vývoz o štvrtinu nižší ako dovoz, v prípade sladkostí (kakao, čokoláda a cukrovinky) bol pomer takmer vyrovnaný,“ konštatovala Eva Sadovská.

Naopak, pozitívne saldo bolo evidované v prípade klasických poľnohospodárskych komodít, teda obilnín, strukovín a olejnatých semien. Vývoz v ich prípade presiahol dovoz o cca 400 miiónov eur, vývoz bol trojnásobne vyšší ako ich dovoz. Aj v prípade hospodárskych zvierat a produktov živočíšneho pôvodu (ako napríklad surové mlieko, vajcia či vlna) prevyšoval vývoz nad dovozom.

Európskym premiantom vo vývoze je Írsko

A ako sú na tom s potravinovou sebestačnosťou ostatné krajiny EÚ? „Na základe štatistík Eurostatu sa nám podarilo porovnať dovoz a vývoz potravín, nápojov a tabaku v jednotlivých ekonomikách EÚ. Najvýraznejšie kladné saldo dosiahlo v roku 2017 Írsko, kde export prevýšil import až o 57 %. Čistými exportérmi sú ale i Poliaci a Dáni, v ich prípade je vývoz o polovicu vyšší ako dovoz. Naopak, na opačnom konci pomyselného rebríčka sú Malta, Cyprus a Fínsko. Vývoz v týchto ekonomikách je až o dve tretiny nižší ako dovoz. Slovensko aj podľa tejto metodiky výpočtu má export potravín, nápojov a tabaku o vyše tretinu nižší ako import. Spomedzi krajín V4 je okrem Poľska čistým vývozcom aj Maďarsko. Česi naopak vykazujú deficit, kedy vývoz je o 14 percent nižší ako dovoz,“ povedala Eva Sadovská.

„Za zaujímavý považujeme aj prepočet salda, respektive deficitu potravinového zahraničného obchodu na jedného obyvateľa. Ten vychádza najvyšší v Holandsku (1 417 eur), v Dánsku (1 027 eur) a v Írsku (967 eur). Naopak, najnižšiu úroveň ukazovateľa dosahujú Luxembursko (-1 811 eur), Malta (-949 eur) a Cyprus (-840 eur). V prípade Slovenska sa jedná o úroveň -269 eur. Na jedného Čecha vychádza táto hodnota na úrovni -99 eur. V Poľsku prepočet salda na jedného obyvateľa krajiny predstavuje úroveň 248 eur, v Maďarsku 232 eur,“ uzavrela Eva Sadovská.